Zvolenská oblasť, bohatá na kultúru a tradície, sa môže pochváliť aj rozmanitou kuchyňou. V tomto článku sa ponoríme do sveta tradičných jedál tohto regiónu, preskúmame recepty, históriu a zaujímavosti, ktoré ich sprevádzajú. Cieľom je zdokumentovať a zachovať tieto kulinárske tradície pre budúce generácie.
Zvolenská oblasť a jej kulinárske dedičstvo
Zvolenská oblasť, bohatá na kultúrne dedičstvo, sa vyznačuje aj svojou tradičnou kuchyňou. Hoci priame recepty "od starých materí" zo Zvolenskej oblasti sú obmedzené, môžeme si vytvoriť obraz o ich strave prostredníctvom receptov z iných regiónov Slovenska, ktoré zdieľajú podobné ingrediencie a postupy. Každá doba má svoju kuchársku knihu a každá kuchárska kniha nám vie okrem receptov prezradiť ešte niečo navyše: esenciu doby, malú ochutnávku bežného života, ľudský pohľad na svet: čo je pre súčasníka dôležité, čím sa musí denno-denne pri príprave.
Tradičná chuť Podpoľania
Podujatia ako Tradičná chuť Podpoľania, ktoré sa konajú v rôznych obciach regiónu, sú skvelou príležitosťou na spoznávanie a ochutnávanie miestnych špecialít. Na týchto festivaloch sa stretávajú gazdinky a kuchári, aby predviedli svoje umenie a ponúkli návštevníkom tradičné pokrmy, ktoré sa v ich rodinách dedia z generácie na generáciu. Napríklad, v Hriňovej sa Tradičná chuť Podpoľania konala už tretíkrát a zožala veľký úspech. Návštevníci mali možnosť ochutnať rôzne jedlá, ako napríklad Krnáčovu haruľu bez múky, strapkáč (kapusta a fazuľa s klobásou a údeným mäsom) alebo pacáľ (postrúhané zemiaky, múka, vajce a soľ upečené na platni a potreté maslom). Organizátori podujatia starostlivo zaznamenávajú všetky recepty s popismi a fotografiami, aby ich neskôr vydali v knihe.
Tradičné jedlá a recepty inšpirované Zvolenskou oblasťou
Hoci nemáme k dispozícii konkrétne recepty priamo zo Zvolenskej oblasti, môžeme si priblížiť tradičnú kuchyňu prostredníctvom jedál z iných regiónov Slovenska, ktoré by sa mohli objaviť aj na stoloch zvolenských starých materí.
Polievky
- Barania polievka: Táto sýta polievka, pripravovaná z baranieho mäsa, koreňovej zeleniny a korenia, bola obľúbená v mnohých regiónoch Slovenska. Podávala sa s haluškami zo zemiakového cesta. Recept: Baranie mäso sa vloží do laku (voda, ocot, soľ, bobkový list, čierne korenie, rasca, cibuľa, cesnak) a nechá sa postáť. Potom sa preloží do hrnca, zaleje vodou, pridá sa koreňová zelenina, soľ a paprika. Varí sa, kým mäso a zelenina nezmäknú.
- Hubová mačanka: Hustá polievka z húb, jušky (šťava z kyslej kapusty), slaniny a cesnaku. Recept: Sušené huby sa namočia do vody. Juška sa varí s hubami a korením. Na slanine sa orestuje cibuľa a cesnak, pridá sa múka a paprika, zaleje sa vodou a vlejeme do jušky. Varí sa a podáva s hriankami.
- Kišeľ: Jednoduchá polievka zo zemiakov a kyslého mlieka. Recept: Zemiaky sa nakrájajú na kocky a uvaria do polomäkka. Pridá sa kyslé mlieko s múkou, osolí sa a povarí. Na masle sa opraží cibuľka a vyleje do polievky. Posype sa kôprom.
- Šarišská ľušta: Polievka z kyslej kapusty a fazule. Recept: Namočená fazuľa a kyslá kapusta sa varia s rajčiakovým pretlakom. Pridá sa zápražka a zemiakové halušky. Nakoniec sa pridá spražená slanina, soľ a cesnak.
- Polievka s bryndzovými knedlíčkami: Polievka s knedličkami z bryndze, múky, vajec a kôpru, zjemnená kyslou smotanou. Recept: Z múky, vajec, soli a vody sa vypracuje cesto. Potrie sa bryndzou s kôprom, preloží sa a odkrajujú sa knedličky. Tie sa zavaria do vriacej vody a pridá sa kyslá smotana.
- Papcún: Polievka zo zemiakov a halušiek z múky alebo detskej krupice. Recept: Cibuľka sa spraží na masle, zaleje vodou, pridá sa paprika, soľ a zemiaky. Z múky alebo krupice a vajíčka sa spraví cesto, ktoré sa postrúha do polievky.
- Sviatočnica: Polievka, tradične podávaná počas sviatkov.
- Liptovská kyslá kapustová polievka: Najtradičnejšou liptovskou polievkou je pravá liptovská kyslá kapustová polievka. Rovnako, ako na halušky, sa rôznia i recepty na jej prípravu. Jej čaro spočíva v tom, že kompletný obed uvaríte v jednom hrnci. Kyslá kapustnica (voda z kvasenej kapusty), niekedy i kapusta sa varí vo veľkom hrnci spolu s údeným mäsom, čerstvým bravčovým mäsom (krkovičkou alebo kolenom), sušenými gribmi a celými väčšími zemiakmi. Niekto dáva i klobásu, často sa polievka zahusťuje paradajkovým pretlakom. V kapustovej polievke sa varí i slepá kura či bábka, knedličky v podobe valčekov z rôznych prísad (slepá kura napríklad z krájaného pečiva, múky, vajíčka, slaninky či bábka zo strúhaných zemiakov s múkou, dochutená pochutinami).
Hlavné jedlá
- GemerRoštárske gule: Zemiakové gule plnené mäsom. Recept: Surové a v šupke uvarené zemiaky sa zmiešajú, pridajú sa vajcia, soľ, korenie a cesnak. Do zmesi sa balí mleté mäso s cibuľou a paprikou. Guľky sa varia vo vode so škrobom. Omáčka sa pripraví zo smotany s múkou a octom.
- Gója: Jaternica zo zemiakov. Recept: Surové zemiaky sa postrúhajú a zmiešajú s múkou, cesnakom, majoránkou, korením a soľou. Zmes sa plní do bravčových čriev a varí. Potom sa vypraží na masti.
- Zemplínske holubki: Kapustné listy plnené mletým mäsom a ryžou. Recept: Kapustné listy sa obaria. Mleté mäso sa zmieša s ryžou, vajcami, pretlakom, cibuľou, cesnakom a korením. Zmes sa balí do kapustných listov a ukladá do hrnca s kosťami a slaninou. Zaleje sa vodou s pretlakom a varí sa.
- Nalečnik: Zemiakový pekáč s údenou šunkou. Recept: Surové zemiaky sa nastrúhajú a zmiešajú s údenou šunkou, cibuľou, cesnakom, korením a múkou. Zmes sa natrie na pekáč a zapečie.
- Bravčové s kelom a knedľou: Sýty obed alebo večera, ktorý ozvláštňuje chuť kelu.
- Plnená paprika: Plnená paprika je pokrm, pri ktorom môžete v kuchyni stráviť hodiny, ale dokáže byť aj rýchlovka. Závisí od surovín, ktoré použijete. Knedľa je však úplná klasika.
- Sviečková na smotane: Tradičný rodinný recept je vhodný začiatok chutného obeda.
- Segedínsky guláš: Známy segedínsky guláš je pôvodom z Maďarska. Toto tradičné jedlo sa nezaobíde bez knedle.
- Kačacie prsia s dusenou kapustou a plnenou zemiakovou knedľou: Pravá a chutná plnená zemiaková knedľa je ozdobou tohto jedla.
- Kôprová omáčka s hovädzím mäsom a knedľou: Kôprovú omáčku jedni milujú, druhí nenávidia. Vyskúšate klasiku starých materí?
- Bryndzové halušky: Liptovská kuchyňa dala Slovensku národné jedlo - bryndzové halušky. No nielen haluškami je Lipták živý, z tohto krásneho kraja pochádzajú viaceré jedlá, ktoré považujeme za tradičné a mnoho ďalších, ktoré sú spojené práve s týmto krajom. Napriek tomu, že liptovský pôvod bryndzových halušiek je všeobecne známy, nesmú v našom prehľade chýbať. Ich príprava sa líši v drobných detailoch, ale základ je stále rovnaký - zemiakové cesto, kvalitná bryndza a, samozrejme, slaninkové oškvarky. I keď najlepšie halušky sú tie od mamy, i tie na salašoch, v kolibách či reštauráciách, zameraných na tradičnú slovenskú kuchyňu stoja za ochutnanie. Halušky v podobe, v akej ich poznáme a obľubujeme dnes, sa na Liptove začali jesť až v 19. storočí, kedy sa na území Liptova rozšírilo pestovanie zemiakov. Tie prispeli k spestreniu dovtedy veľmi skromnej kuchyne. Ani bryndza nebola úplnou samozrejmosťou. S jej výrobou sa začalo v 15. storočí, po príchode rusínsko-rumunských Valachov. Prvé manufaktúry na výrobu bryndze na našom území vznikli až o tristo rokov neskôr.
- Bryndzové pirohy: Zemiaky a bryndza sú základom pre ďalšie typické liptovské jedlo - bryndzové pirohy.
- Liptovské droby: Zo zemiakov sa pripravujú i liptovské droby, najnovší kandidát Slovenska na získanie chráneného zemepisného označenia. Nie je to jednoduché najmä preto, že opäť na túto špecialitu existuje množstvo variantov receptov. Zmes zo zemiakov, múky, vajec, korenín a pochutín sa plní do bravčových čriev. Nielen suroviny na výrobu drobov sa od dediny k dedine líšia, rozličné sú i postupy prípravy. Ak sa na prípravu zemiakových klobások použijú tenšie baranie črevá, výsledkom sú liptovské šialence. Tie sa zvyknú špirálovito zatáčať do slimákov.
Prílohy a pečivo
- Podlubky: Prívarok z kapustných listov. Recept: Spodné listy z mladej kapusty sa nasekajú a obvaria. Smotana sa zmieša s mliekom, vajcom a múkou (habarka). Mlieko sa prevarí s habarkou a pridajú sa uvarené listy.
- Beliša: Kysnutý koláč s rôznymi plnkami (zemiaková, kapustová, tvarohová, maková). Recept: Z múky, droždia, vajca, masti, rasce, soli a mlieka sa pripraví cesto. Vykysnuté cesto sa rozvaľká, potrie plnkou, zvinieme a upečie.
- Haligovský moskoľ: Placky zo zemiakového cesta. Recept: Z múky, soli, vody a prášku do pečiva sa vymiesi cesto. Rozdelí sa na guľôčky a vypracujú sa placky. Opečú sa nasucho a potrú maslom a posypú slaninkou.
- Posúchy: Zemiakové placky. Recept: Uvarené zemiaky sa pretlačia a spracujú s múkou, soľou a vajíčkom. Cesto sa rozvaľká a upečie na platni.
- Džatky: Zemiakové guľky. Recept: Zemiaky sa uvaria, scedia a popučia. Pridá sa múka a nechá sa zapariť. Z masy sa formujú guľky, ktoré sa omastia maslom a slaninou.
- Čeregi: Kosoštvorce z kysnutého cesta, vyprážané na tuku a posypané cukrom. Recept: Z múky, kyslého mlieka, vajca, tuku, práškového cukru, sódy bikarbóny a soli sa zmieša cesto. Vyvaľká sa, nakrája na kosoštvorce a vypráža.
- Kežmarský kysnutý zemiakový koláč: Kysnutý koláč so zemiakmi, cesnakom a majoránkou. Recept: Z mlieka a droždia sa urobí kvások. Surové zemiaky sa nastrúhajú a pridajú sa k nim vajcia, kvások, korenie, soľ, cesnak a múka. Cesto sa naleje do pekáča a pečie sa.
- Krivčovské kapusníky: Koláče plnené kapustou, tradičné v obci Krivče.
- Zemiakový pagáč: Slané pečivo zo zemiakového cesta.
- Krnáčová baba: Zemiaková baba bez múky, špecialita Krnáčových neviest.
- Dupčiaky: Zemiakové placky.
- Kapustníky: Koláče plnené kapustou, konzumovala sa aj ako príloha k cestovinám. Začiatkom 20.
- Meteník: V okolí Ružomberka sa z kapusty pečie kapustový koláč - meteník. Kvasená kapusta sa pridáva i do zemiakových placiek či do harule, pečenej na plechu.
Dezerty
- Dziňanka: Tekvicová kaša s ryžou a mliekom. Recept: Tekvica sa uvarí do mäkka, pridá sa ryža a dovarí sa. Nakoniec zalejeme mliekom, necháme prejsť varom a dochutíme soľou, prípadne cukrom.
- Štrúdľa z Poľany: Štrúdľa plnená jablkami, orechmi alebo makom.
- Šoprle s makom: Sladké jedlo z cesta s makom.
- Zdurnovský závin: Závin plnený jablkami, makom a cukrom.
- Lekvár: Varenie lekváru, najmä toho zo sliviek, bolo priam rituálom. „Varil sa bez pridania cukru, ešte horúci sa vyklopil do hlinených alebo drevených nádob, kde stuhol. Tvrdé kusy sa vešali na hrady ako slanina,“ dodáva etnologička. Lekvár bol v minulosti takmer každodennou stravou.
Bryndza: Klenot slovenskej kuchyne
Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a aj regiónu Zvolena. Táto tradičná pochúťka má bohatú históriu a množstvo zdravotných benefitov.
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé plnené cestoviny bez mäsa
História bryndze
Nie je presne známe, kedy sa na území Slovenska začala vyrábať bryndza. Niektorí autori uvádzajú, že chov oviec a výroba ovčieho syra boli rozšírené už v časoch Rímskej ríše. Významný rozvoj ovčiarstva nastal v 14. storočí s valašskou kolonizáciou. Pôvodne sa názov "bryndza" používal pre všetok syr vyrobený z ovčieho alebo kravského mlieka. Neskôr sa tento názov zaužíval iba pre ovčí syr, ktorý sa získal z vykysnutého a vyzretého ovčieho hrudkového syra, ktorý sa rozdrvil a vysolil. Robilo sa to najmä z dôvodu predĺženia trvanlivosti a lepšej skladovateľnosti. Prvá sezónna bryndziareň bola založená v Detve v roku 1787 Jánom Vagačom. Pôvodná bryndza bol suchý, tvrdý syr s vysokým obsahom soli. Neskôr sa začala vyrábať mäkká, roztierateľná bryndza, ktorá sa získavala zrením ovčieho hrudkového syra v drevených kadiach. Na odstránenie sezónnosti sa začala vyrábať tzv. "sudovka", t. j. na hrubo pomletý a viac vysolený ovčí syr, ktorý sa skladoval v sudoch pri nízkej teplote a v zimnom období sa miešal s čerstvým, vykysnutým kravským syrom a pripravovala sa tak tzv. zimná bryndza.
Zdravotné benefity bryndze
Bryndza si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka a vyznačuje sa oveľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné kyslomliečne produkty. Preto sa bryndza zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny s probiotickými účinkami. Kyslomliečne baktérie v priebehu kysnutia ovčieho hrudkového syra premenia mliečny cukor (laktózu) na kyselinu mliečnu. Práve táto kyselina má silné baktericídne účinky chrániace črevá pred množením choroboplodných mikroorganizmov, ktoré môžu premieňať niektoré zložky potravín na karcinogény. Mliečne baktérie bryndze majú kľúčový význam i z hľadiska regulácie imunitného systému a prevencie proti alergickým ochoreniam. Majú aj antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka poškodzujúce dôležité štruktúry buniek čo môže viesť k vzniku rôznych degeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.
Súčasnosť bryndze
Samotná bryndza podľa definície je výrobok vyrábaný z vyzretých syrov z ovčieho mlieka, alebo zo zmesi syrov z ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel syra z ovčieho mlieka musí byť v sušine bryndze vyšší ako 50 % hmotnosti. Naša Bryndza dosiahla aj mnohé domáce i zahraničné uznania nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. V budúcnosti by sa malo viac využívať označenie “Slovenská bryndza”. Je to výrobok s chráneným zemepisným označením aj v EÚ. Ide o výrobok, ktorý musí spĺňať požiadavky uvedené v špecifikácii tohto výrobku. Naša bryndza tvorí naše tradičné bohatstvo, ktoré si naďalej musíme vážiť a udržiavať.
Stravovanie našich predkov
Stravovanie našich predkov bolo úzko späté s prírodou a sezónnymi obdobiami. V minulosti sa jedlo skromne, striedmo a spoločne. Strava bola prevažne rastlinná, s obmedzeným množstvom mäsa.
Zloženie stravy
- Obilniny: Najdôležitejšou zložkou potravy našich predkov boli obilniny, najmä čierne obilie, proso, ovos, pohánka a pšeno. Z obilia sa pripravovali múka, kaše, rezance, knedle a placky.
- Zelenina: V minulosti sa konzumovali hlavne divé odrody zeleniny, ako napríklad cesnak medvedí. Neskôr sa začali pestovať vyšľachtené odrody, ako mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, zeler a karfiol. Kapusta bola jednou z najdôležitejších zelenín a používala sa po celý rok. Na Horehroní sa ešte v 19.storočí pestovala odroda virne - čiernej kapusty, ktorá bola odolná voči zime. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb.
- Strukoviny: Strukoviny, ako hrach, šošovica, bôb a cícer, tvorili pevnú súčasť stravy našich predkov.
- Zemiaky: Zemiaky sa stali rozšírenou potravinou na Orave a Liptove v 18. storočí a stali sa základom mnohých jedál.
- Ovocie: Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie, ako jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, dule, mišpule, egreše a ríbezle. Z ovocia sa pripravovali polievky, kaše, omáčky a lekváre.
- Mäso: Mäso sa jedlo pomerne zriedkavo, najmä počas sviatkov a zabíjačiek. Najčastejšie sa konzumovalo baranie alebo hydinové mäso. Zverina a ryby boli vzácnym spestrením stravy.
- Mliečne výrobky: Mlieko, žinčica, srvátka, bryndza, syr a oštiepky boli dôležitým zdrojom živín.
- Sladidlá: Med bol najdôležitejším sladidlom. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu.
Príprava jedál
Jedlá sa varili na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bravčové mäso so šampiňónmi
Stolovanie
Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Vplyv histórie a kultúry na stravovanie
História a kultúra Zvolenskej oblasti mali významný vplyv na stravovacie návyky jej obyvateľov. Nedostatok potravín v minulosti viedol k skromnému a striedmemu stravovaniu. Dôraz sa kládol na využitie lokálnych surovín a na ich konzervovanie na zimu. Náboženské sviatky a rodinné udalosti boli spojené s prípravou tradičných jedál, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.
Moderné stravovanie vo Zvolenskej oblasti
Aj v súčasnosti sa vo Zvolenskej oblasti zachovávajú mnohé tradičné stravovacie návyky. „Milujem babkin dokonalý recept na cesto aj spomienky, ako mi slíže posypávala orechmi či makom. To všetko ma inšpirovalo na ich novú verziu,“ usmieva sa kreatívny kuchár Filip Ondrušek, ktorý šíri dobré meno našej kuchyne po celom svete. A tu je jeho SUPER RECEPT. Máme ju bohatú, tú našu kuchyňu. Talentovaný Filip, o ktorom budeme ešte veľa počuť, jej možno podľahol už v piatich rokoch, keď s maminou miesil na svoje prvé dukátové buchtičky. Filip Ondrušek (26) má už teraz za sebou stáže v dvoj- a trojhviezdičkových michellinských podnikoch (Konstantin Filippou vo Viedni, Central v Peru, Azurmendi v Španielsku, Brae v Austrálii), varil dokonca pre princa zo Saudskej Arábie. „História slovanského jedla ma fascinuje! Obdivujem múčniky, no aj fermentáciu kapusty či konzervovanie mäsa, napríklad dedko ho ovládal na jednotku. Moje babky boli zas skvelé bylinkárky, brávali ma do lesa a dovolili mi ochutnávať, čo v ňom práve rástlo. Odvtedy ma baví spájať chute čerstvých lokálnych surovín a vytvárať zo starých receptov nové…“ Jeho DOMÁCE REZANCE vám vrelo odporúčame - po fotení sme ich zhltli ako nič!
Domáce rezance s orieškami, čokoládou a jablkami
Kuchár Filip Ondrušek pripravil pre čitateľov mesačníka Dobré jedlo niekoľko tradičných receptov v priestoroch zvolenskej farmy Lieskovský farmárik.
- 1-2 PORCIE, PRÍPRAVA 30 MINÚT, VARENIE 10 MINÚT
- Na rezance: 100 g hrubej múky, 50 ml vody (stolovej), trocha práškového cukru, štipka soli
- Na obloženie: 50 g masla, 1 lyžička medu, 1 jablko, za hrsť vlašských orieškov, 1 lyžica cukru, 2 vanilkové keksy, mliečna a horká čokoláda, propolis, mletá škorica, púpavový sirup
POSTUP:
- Urobte rezance: Z múky, vody, cukru a zo soli vypracujte cesto. Rozvaľkajte ho na tenko a nožom rozkrájajte na rezance. Uvarte ich vo vode a sceďte.
- Na panvici prepáľte maslo, pridajte med a jablko nakrájané na malé kocky. Nechajte zmäknúť.
- Vlašské oriešky rozmixujte na hrubo s cukrom a vanilkovými keksami.
- Na tanier uložte rezance, pokvapkajte ich propolisom. Pridajte orechovú posýpku a na ňu trocha púpavového sirupu. Nakoniec rezance posypte mletou škoricou, nastrúhanou čokoládou a bokom naložte zo sladkých jabĺčok. Hotovo.
Filipov dobrý tip: „Na rezance použite kvalitnú stolovú vodu. Práve tá je v recepte kľúčová. Cesto bude nadýchané a dobre sa s ním pracuje. Stavte tiež na púpavový sirup, absolútne sezónnu záležitosť."
Prečítajte si tiež: Jednoduché recepty: Pečené zemiaky s kuracím
Stravovanie v minulosti a súčasnosti: Porovnanie a zmeny
Súčasná etnológia a kultúrna antropológia zdôrazňujú význam tradičnej kuchyne ako jedného z najvýznamnejších identifikačných znakov spoločenstiev ľudí. Cieľom je zdokumentovať a zachovať tieto kulinárske tradície pre budúce generácie.
Zdravie a stravovanie
Odborníci volajú na poplach. Tvrdia, že nikdy v minulosti nebolo toľko chorôb spôsobených stravovním. Naši predkovia podľa nich netrpeli chorobami zažívacieho ústrojenstva v takej miere, ako je tomu dnes. Jedli to, čo sa im v lete podarilo dopestovať, v obchodoch a na trhoviskách nakupovali suroviny bez chemických prísad a konzervačných látok.
Sezónnosť a príprava jedál
Počas leta naši predkovia pracovali pomerne ťažko na poliach. „Na lúkach sa kosilo, ženy postupne, ako dozrievalo ovocie, varili lekvár. Spracovávali sa technické plodiny ako konope, ľan, pomáhalo sa pri žatvách, takže nebol čas vyvárať komplikované jedlá,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská. Počas sezóny zeleniny a ovocia sa na celom území Slovenska varili zeleninové jedlá. „Od staroveku boli v strednej Európe udomácnená mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, neskôr od 16. storočia pribudli zeler a karfiol. Koreňová zelenina sa varila ako základ zeleninovej polievky. V minulosti boli obľúbené husté zeleninové polievky. Napríklad na Záhorí sa zahusťovali rezancami (slížami), mrveničkou, či inou cestovinovou závarkou. Jedálniček našich predkov obohatili novšie druhy zeleniny, napríklad paradajky, papriky a tekvica, ktoré k nám boli dovezené z Ameriky. Z paradajok bola obľúbená polievka aj omáčka, z tekvice zas prívarok. Napríklad na takých „kvašákoch“ - kvasených uhorkách, si ľudia u nás pochutnávali už v 17. storočí. Podávali sa ako pochutina k mäsitým a mastným jedlám.
Sebestačnosť a zmeny po znárodnení
Po znárodnení tovární, polí a vzniku JRD, mali ľudia záhumienky, kde si dopestovali všetko pre vlastnú potrebu, a keďže mnohí pracovali aj v JRD, bola možnosť si prikúpiť za lepšie ceny najmä obilie, prípadne iné komodity, ktoré potrebovali. Doma chovali hydinu, králikov, ošípané, takže boli, čo sa týka rastlinnej i živočíšnej produkcie, sebestační. Nuž a čoho bol prebytok, to sa vždy predávalo na jarmokoch a trhoch. „Naši predkovia žili určite zdravšie, pojem nadváha vlastne ani nepoznali, denne pracovali na poli, neskôr v JRD a potom ešte na vlastnom záhumienku. Ako vyzerali naši predkovia vidíme na tradičnom ľudovom odeve, ktorý by dnešné aj mladé dievčatá už neobliekli. Ženy boli štíhle a muži svalnatí.