Animovaný film Ratatouille od štúdia Pixar si získal srdcia divákov po celom svete. Príbeh malého potkana Remyho, ktorý túži stať sa šéfkuchárom v luxusnej parížskej reštaurácii, je plný odhodlania, prekonávania prekážok a priateľstva. No čo vlastne vieme o potkanoch a ich skutočnom živote? Tento článok sa pozrie na animovaný svet Ratatouille a porovná ho s realitou života potkanov, ich správaním, výskytom a vplyvom na človeka.
Remyho sen vs. realita potkana
Malý potkan Remy odvážne sníva o tom, že sa stane známym kuchárom v parížskej päťhviezdičkovej reštaurácii. Remy má dokonalý čuch a miluje dobré jedlo, je priam gourmet. Nedá sa znechutiť očividnými ťažkosťami, s ktorým sa potkan, túžiaci po kariére v odbore, ktorý hlodavcov priam nenávidí, nevyhnutne stretne, nehovoriac o výčitkách ostatných členov rodiny, ktorí sa mu usilujú dohovoriť, aby sa uspokojil s tradičným životom na skládke, a svoje túžby uspokojuje skromným flambovaním a smažením. Keď ho okolnosti doslova vrhnú do reštaurácie, ktorú preslávil jeho kuchársky vzor Auguste Gusteau vyznávajúci heslo „Variť môže každý“ Remyho po celý doterajší život inšpirovalo, čoskoro zistí, že ak ste potkan a niekto vás uvidí, môže vám ísť v kuchyni doslova o život. Keď už sa zdá, že je so splnením Remyho snov koniec, stretne toho, koho stretnúť potrebuje, priateľa, čo mu verí - hanblivého a podradného vynášača odpadkov Linguiniho, ktorého z reštaurácie čaká vyhadzov.
Film Ratatouille mení názory verejnosti na tieto hlodavce. Rastúcej popularite potkanov neuškodil ani fakt, že vo filme vystupuje ich blízka príbuzná krysa. Tú však v domácnostiach prakticky nechovajú.
Potkan hnedý (Rattus norvegicus)
Na Slovensku sa najčastejšie môžete stretnúť práve s týmto druhom potkana. Vyskytuje sa takmer na 80 % rozlohy nášho územia, od najnižších polôh až po tie najvyššie (1 752 m n. m. Skalnaté pleso / zdroj). Potkan hnedý patrí medzi najinteligentnejších hlodavcov v prírode. Dokáže sa rýchlo prispôsobiť a vďaka hierarchii, ktorá panuje v potkanej kolónii, sa dokáže vyhýbať najrôznejším nástrahám človeka. Aj z toho dôvodu sa stal neodmysliteľnou súčasťou miest a ľudských obydlí, kde našiel najvhodnejšie podmienky na prežitie (dostatok potravy a úkrytov pred predátormi).
Potkany sú najaktívnejšie v noci, najviac tesne po zotmení a ráno pred svitaním. Vedia dobre plávať aj šplhať, sú veľmi ostražité a pri najmenšom náznaku nebezpečenstva unikajú do úkrytov. Ak sú zahnané do kúta, agresívne zaútočia aj na človeka. Potkan je typický všežravec, nepohrdne teda ani mäsom či vajíčkami vtákov, veľká časť ich jedálnička sa ale skladá z rôznych semien a zŕn obilnín a tráv, zelenina a podobne. Denne bežne skonzumuje potravu, ktorá tvorí aj desatinu jeho telesnej hmotnosti.
Prečítajte si tiež: Tradičný Ratatouille
S potkanmi sa dá ťažko bojovať aj kvôli ich extrémne rýchlemu rozmnožovaniu. Samica potkana totiž môže do roka vrhnúť mladé pri optimálnych podmienkach až päťkrát. V jednom vrhu býva 4-10 mláďat, no veľmi neprekvapí, ak ich je aj viac ako 15! Mláďatá potkana sa rodia slepé a holé, do dvoch týždňov však bývajú už plne osrstené a úplne samostatné sú už do mesiaca. Pohlavná dospelosť prichádza podľa okolností a pohlavia (samce dospievajú skôr) niekedy v rozmedzí 1,5 až 4 mesiacov. Potkan sa normálne v prírode dožíva približne 2 rokov, domáce potkany (laboratórne) sa v zajatí zvyknú dožívať aj 3 či 4 roky.
Obľúbený laboratórny potkan
Potkany však ľudstvu dokážu poslúžiť ako laboratórne zvieratá. Je to hlavne vďaka ich optimálnym rozmerom, nenáročným odchovom a inteligencii. Takisto sa však zvykne chovať aj ako domáce zvieratko. Jedná sa o špeciálne vyšľachtený a domestifikovaný druh potkana hnedého - biely laboratórny potkan (Rattus norvergicus var. alba). Postupne krížením vznikli najrôznejšie farebné variety a morfologické odlišnosti. Ich domáci chov je populárny aj z toho dôvodu, že dokážu lepšie odolávať infekciám ako laboratórne myšky.
Potkan tmavý, alias krysa (Rattus rattus)
Potkan tmavý (krysa) je ďalší druh potkana, ktorý sa objavuje na našom území (i keď v podstatne menšej miere ako klasický potkan hnedý). Oficiálny údaj dokonca hovorí, že je to len niečo pod 1 percento nášho územia, reálne je však určite rozšírený viac. Pravdou však je aj to, že sa jedná teplomilný druh, takže v našich podmienkach sa mu až tak nedarí. Takisto obýva priestory v okolí ľudských obydlí, či žije priamo v nich. Vo voľnej prírode sa vyskytuje v rámci Európy iba v Stredomorí.
Ako suchomilný živočích (narozdiel od potkana hnedého) sa objavuje skôr na vyšších miestach obydlí a budov - poschodia, pôjdy, sýpky, sklady poľnohospodárskych plodín… Veľmi dobre šplhá a dokáže sa pohybovať aj po kábloch elektrického vedenia, či potrubiach. Podobne ako potkan hnedý je najaktívnejší po zotmení a pred brieždením. Živí sa najmä rastlinnou potravou, z hospodárskych plodín má „najradšej“ zemiaky, obilie, zeleninu či „šrot“. Plodnosť krysy nie je až tak vysoká, samica dosahuje za život len 4-5 vrhov (6-8 mláďat v jednom), pričom v prirodzených podmienkach sa dožíva 2-2,5 roka. Je všeobecne známe, že blchy, ktoré s takou radosťou sídlia v srsti krysy, v stredoveku stáli za veľkými morovými epidémiami.
Potkan versus krysa, alebo ako ich rozoznať
I keď s najväčšou pravdepodobnosťou v prípade, že spozorujete potkana, pôjde o potkana hnedého a nie krysu (potkana čierneho), pre pokoj duše (a väčšiu istotu) si môžeme teraz povedať základné rozdiely medzi týmito druhmi:
Prečítajte si tiež: Ratatouille: Inšpirácia pre vaše večere
- potkan je mohutnejší ako krysa
- potkan má svetlejšie sfarbenie ako krysa a viac dohneda (ale nie je to pravidlom)
- potkan má šupinatý chvost pri koreni silnejší a je kratší ako telo, krysa má chvost štíhlejší a dlhší ako telo
- potkan má zreteľne menšie uši ako krysa a smerujú viac dopredu
- potkan má menšie oči ako krysa
- potkan obľubuje viac vlhkejšie polohy (vrátane kanálov a stôk), naproti krysa je suchomilná
- potkan dobre pláva a potápa sa, krysa je skôr lepší lezec a skokan
Ako nám vlastne škodia?
Potkan k životu potrebuje tri veci: potravu, vodu a úkryt. A presne toho sa mu až nadmieru dostáva v blízkosti ľudských obydlí. Najväčšie problémy zvykne spôsobovať s príchodom zimy, kedy jednotlivé potkanie kolónie hľadajú teplejší úkryt (je schopný prehrýzť sa dokonca aj cez betón alebo slabšie druhy pletiva). A keďže sú veľmi húževnaté, len tak sa vyhnať veru nedajú. Takto vám môžu znehodnotiť uskladnenú úrodu, poškodiť káblové vedenie (z mäkkej izolácie si vystieľajú pelech), v noci vás bude rušiť ich piskot, znechutí vás i zápach, ktorý po nich zostáva a čo je najhoršie, hrozí vám vďaka nim riziko infekcie niektorých vážnych chorôb (potkan ako medzihostiteľ ich prenáša viac ako 20).
Ak si myslíte, že od potkana, ktorého občas zbadáte prebehnúť okolo vášho domu či nejakých hospodárskych budov, vám predsa nič hroziť v tomto smere nebude, veľmi sa mýlite. K prenosu infekcie totiž nemusí dôjsť len priamo poškrabaním či pohryzením od zvieraťa, ale aj konzumáciou močom a trusom kontaminovaných potravín, či vdýchnutím aerosólu s infekčnými výlučkami nakazených jedincov v miestnostiach a priestoroch kde sa potkany pohybujú. Aké vážne choroby potkany môžu prenášať?
- Leptospiróza: Pôvodcom tejto nebezpečnej choroby (v ľahších prípadoch sú príznaky mierne, no i tak sa často vyskytuje vysoká horúčka, či bolesť svalov, v ťažších prípadoch dochádza k najrôznejším problémom, najnebezpečnejšie je postihnutie pečene či obličiek a porucha zrážanlivosti krvi) sú gramnegatívne baktérie z rodu Leptospira spp.. Týchto mikroorganizmov existuje viac, pre človeka sú nebezpečné hlavne leptospiry patriace do skupiny Leptospira interrogans. Ich hlavným rezervoárom sú hlodavce, najmä myši a potkany. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku z výlučkami týchto zvierat, hlavne močom chorých jedincov (ošetrovatelia zvierat, pracovníci bitúnkov, deratizátori…). Okrem kontaktu s exkrementami sa prenos môže udiať prostredníctvom kontaminovanej vody, potravín, prachom, ale aj priamym kontaktom so zvieraťom.
- Tularémia: Tularémia je ochorenie, ktoré sa prejavuje spočiatku pocitmi mrazenia, horúčkou, bolesťami hlavy a končatín, vytvorením vredu na mieste vniknutia do tela a tiež zväčšením lymfatických uzlín. Úmrtnosť neliečených pacientov sa pohybuje v rozmedzí 5-15% (zdroj). Pôvodcom tularémie je baktéria Franciscella tularensis, ktorá sa prenáša viacerými spôsobmi, vrátane prenosu vďaka kontaktu s chorým zvieraťom (okrem potkanov a ostatných hlodavcov aj zajace či králiky), prípadne kliešťom či inými článkonožcami, ktoré sa živia krvou ako blchy, komáre, ovady…, vdýchnutím kontaminovaného prachu a aerosólu, konzumáciou kontaminovanej potravy a vody.
- Listerióza: Listerióza je ochorenie spôsobené baktériou Listeria monocytogenes. Môže sa prejavovať horúčkou podobne ako pri týfuse, zväčšenou slezinou, vyrážkami a zníženou tvorbou bielych krviniek. O vážnosti prejavov ochorenia často vo veľkej miere ovplyvňuje imunitný stav a vek človeka. Pôvodca sa najčastejšie nachádza v kontaminovanej vode, potravinách, prostredí, pričom baktéria preniká krvnou a lymfatickou cestou do orgánov, centrálnej nervovej sústavy a do pohlavných orgánov (cez maternicu aj do plodu). Za kontamináciou stoja cicavce, najmä však hlodavce, prípadne aj vtáky a plazy.
- Besnota: Pôvodcom tejto nebezpečnej choroby je Lyssavirus. Výskyt besnoty u človeka nie je síce častý, no ak sa rýchlo nepodchytí, často končí aj smrťou infikovaného. Možným zdrojom vírusu sú všetky teplokrvné zvieratá, teda aj potkany a ostatné hlodavce. Domáce aj voľne žijúce. Nakazené zviera sa správa čudne a neprirodzene, stráca plachosť, robí chaotické pohyby, je agresívne a neočakávane útočí. Z papule mu tečú lepkavé sliny, ktoré sú hlavným zdrojom nákazy.
- Mor: Potkany v minulosti boli prenášačom smrteľného moru, v stredoveku nazývanom aj ako čierna smrť. Tento názov mor získal vďaka príznakom - infekcia sa totiž prejavuje podkožným krvácaním a vznikom čiernych škvŕn, sčernaním rôznych častí tela a následne až gangrénou. Za nákazou stojí baktéria Yersinia pestis. Hoci dnes sa už takmer vôbec nevyskytuje, stále sa objavujú niektoré ohniská i keď najskôr v lokalitách, kde sa ľudia nezvyknú zdržiavať.
Ako sa zbaviť potkanov
Takže pokiaľ ste sa dostali v článku až tu, tak už viete proti komu v boji budete stáť a prečo vlastne je to dôležité. Pre istotu pripomeniem: ak už pre nič iné, tak kvôli riziku nebezpečných chorôb, ktoré môžu prenášať, to za to stojí. Existuje niekoľko metód a spôsobov ako na ich ničenie. Niektoré sú viac konvenčné a predstavujú záťaž a určitý stupeň nebezpečenstva pre okolie (domáci miláčikovia, deti…), iné na to idú skôr prirodzenou cestou. O všetkých si teraz povieme viac.
V prvom rade ich k sebe nelákajte
Toto je rada, ktorou začneme. Ak ich nebudete zbytočne lákať, nemusíte neskôr riešiť ich prípadné premnoženie. Možno sa to ľahšie povie ako vykoná, ale skúste sa držať niekoľkých pevných zásad - tu sú:
- udržiavajte poriadok - to znamená, že na záhrade či dvore vám nebudú špatiť rôzne haraburdy, ak máte zlozvyk hromadiť všetko nepotrebné, rýchlo sa toho zbavte, lebo potkanov sa nezbavíte (toľko perfektných úkrytov ich totiž len poteší)
- potraviny, krmivo, sadivá a ďalší biologický materiál poriadne uskladnite a zabezpečte, takisto nech sa na vašom pozemku a okolí nenachádzajú žiadne obaly od potravín či otvorené vrecká s krmivom
- potraviny z kuchyne - zvyšky z varenia napríklad - sú tiež veľkým lákadlom pre hlodavce, ak zbadáte kútikom oka pobehovať potkana (hoci aj u suseda), zatiaľ tieto zvyšky ani nevyhadzujte do kompostu
- ak chováte domáce hospodárske zvieratá, napríklad hydinu či králiky, snažte sa im krmiva nasypať toľko, čo skutočne spotrebujú, zvyšky krmiva sú pre potkany neodolateľným lákadlom a v noci majú potom hody
Prirodzení predátori
Ak sa chcete s potkanmi vysporiadať pekne „ručne stručne“, tak by ste mali pouvažovať, možno aj v rámci prevencie, nad tým, že si zaobstaráte živých strážcov. Psa alebo mačku - ideálny spôsob ako sa zbaviť potkanov prirodzenou cestou. Potkan má síce aj ďalších prirodzených nepriateľov ako sú sovy (výr veľký, plamienka driemavá a myšiarka ušatá), či niektoré lasicovité šelmy (tchor, hranostaj…), tie sa s nimi však zvyknú pasovať viac vo voľnej prírode, či okrajoch dedín ako v mestských aglomeráciách.
Prečítajte si tiež: Recept na ratatouille
- Mačka: Mačka je typický predátor a s potkanmi dokáže naozaj „pozametať“. Pozor, nebavíme sa však o domácej mačke, ktorá s vami sleduje telku v obývačke a má dennodenne kedykoľvek prístup k plnej miske žrádla. Na potkany je najlepšia typicky dedinská mačka, ktorá sa vám s nimi aj pochváli a svoje úlovky vám naskladá pekne pred dvere. To ju tak ľahko síce neodnaučíte, ale takúto malú chybičku krásy jej asi radi odpustíte…
- Pes: Aj pes je vítaným pomocníkom pri chytaní potkanov. Nie je síce tak ohybný ako mačka a nedostane sa aj do tej najmenšej škáry, zato je však veľmi vytrvalý. Ak mu chcete trochu pomôcť, tak tie predmety v kôlni, záhradnom domčeku, na dvore, záhrade, ktoré mu môžu spôsobovať problémy, poodťahujte a chvíľu počkajte. Výsledok na seba nedá dlho čakať. Nezabudnite si preňho prichystať niečo na odmenu. Nie každý pes je však lovec potkanov. Zo šľachtených plemien je to napríklad foxteriér či jazvečík (prípadne Pražský krysařík, hovorovo ratlík, spisovne slovensky Pražský potkaniarik - staré české plemeno psov chované už od stredoveku sa kedysi naozaj chovalo v domácnostiach na chytanie krýs a potkanov, dnes je to skôr typický domáci maznáčik a predstava, že by sa postavil voči potkanovi by jeho majiteľovi akurát tak privodila nevoľnosť a obliatie potom…). A nezabúdajme na mnohé krížence, ktoré sa na to často hodia najlepšie.
Nevýhoda metódy: Nevýhodou takéhoto prirodzeného a efektívneho spôsobu ničenia potkanov je, že v zápale boja sa váš miláčik môže žiaľ stať nositeľom infekcie (ak ho infikovaný potkan uhryzne, prípadne niečo z neho prehltne a podobne) a predstavovať pre vás určitú hrozbu.
Pasce a návnady
Pasce a návnady sú klasický nástroj potláčania hlodavcov v ľudských obydliach. Najznámejší a v podstate aj najstarší. Výhodou je, že nefungujú na báze škodlivej jedovatej chémie (rodenticídy) a zvyknú zviera usmrtiť dosť rýchlo na to, aby veľmi netrpelo. Pokiaľ s tým máte problém, tak dnes sa dajú zadovážiť aj takzvané živolovné pasce, ktoré hlodavca neusmrtia. Bývajú najčastejšie v podobe klietky s dvierkami z oboch strán, pričom v okamihu keď sa potkan s chuťou zahryzne do návnady, dvierka spadnú a uväznia ho. Výhodou je tiež to, že z klasickej pasce sa vie zranený potkan dostať von, a napokon uhynie niekde na nedostupnom mieste a začne sa tam rozkladať. T…