Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Máloktorá zelenina nám ponúka na pestovanie toľko rozličných odrôd a foriem ako rajčiny. Môžeme si vybrať podľa farby žiarivé červené, žlté, fialové, zelené, takmer čierne alebo biele. Botanicky sú rajčiny vlastne ovocie, technicky však patria medzi bobuľoviny, no a oficiálne sú zaradené medzi zeleninu. Ak vás už omrzela „umelá“ a nevýrazná chuť paradajok zo supermarketov, prečo si nedopestujete vlastné?
Výsadba paradajok - zo semien a z priesad
Paradajky musíte vždy predpestovať, pestovanie paradajok zo semena v našich zemepisných šírkach je totiž mimoriadne náročné. Paradajky vždy pestujeme z priesad. Tie vysádzame do záhrady aj na balkón až po jarných mrazíkoch. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je potrebné predpestovanie sadeníc. Paradajky patria k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať, inak by ste sa úrody nedočkali alebo by bola len minimálna.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.
Vhodný čas na výsev paradajok je od konca februára do polovice až do konca marca. Závisí to od odrody a podmienok, v ktorých ich budete predpestovávať. Dôležité je zabezpečiť dostatok svetla a tepla. Tradičný termín výsevu paradajok je však „na Jozefa“, čo je 19. marca.
Ako vysiať paradajky, aby vyklíčili? Semienka sejte do kvalitného jemného substrátu určeného pre výsevy, ideálne do hĺbky okolo 0,5 cm. Dôležitá je stála vlhkosť, teplota okolo 20 - 25 °C a dostatok svetla po vyklíčení. Vhodné je použiť miniparenisko alebo zakryť výsev fóliou na udržanie vlhkosti.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Umiestnenie výsevu na vnútorný okenný parapet nemusí byť ideálne, ak tam teplota klesá pod 20 °C. Chlad pri okne môže klíčenie spomaliť alebo zastaviť. Podstatná je vždy teplota substrátu a nie miestnosti. Lepšie je umiestniť výsev na teplejšie miesto s dostatkom rozptýleného svetla, prípadne použiť umelé LED osvetlenie s UV spektrom.
Cez deň ich udržujte v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné.
Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody.
Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Ako vysádzať paradajky zo semienok?
Najskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien.
Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.
Malé sadeničky sú pripravené na prvé presadenie zvyčajne od fázy 2-3 pravých listov. Korienky už by mali byť dobre vyvinuté a rastlinky dostatočne silné. Mladé rastlinky presadíme na väčšie vzdialenosti, aby mali viac priestoru. Dôležité je, že pri tomto presadení nahradíme výsevný substrát pestovateľským substrátom, ktorý je bohatší na živiny. Rastlinky presadíme do sadbovača alebo aj do téglika od jogurtu približne do hĺbky, v ktorej rastlinka rástla po vyklíčení. Pri jednotení presádzajte vždy len jednu rastlinku do samostatného téglika.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.
Predtým ako mladé priesady presadíme do záhradky, potrebujú sa otužiť. Otužovanie spočíva v postupnom privykaní sadeníc na vonkajšie podmienky - slnko, vietor, kolísanie teplôt. Začíname krátkym vetraním a postupne predlžujeme čas pobytu vonku. Otužovanie posilňuje rastliny a znižuje riziko šoku po presadení. Vhodné sú pareniská, ktoré počas dňa vetráme a na noc zavrieme na udržanie teploty. S otužovaním začíname približne 10 až 14 dní pred plánovanou výsadbou. Dávame však pozor na prípadné nočné mrazy. Teplota v parenisku by nemala klesnúť pod 10 °C.
Prízemné mrazy môžu mladé sadenice poškodiť alebo dokonca zničiť. Ak sa to stane, je potrebné ich čo najskôr presunúť do tepla. Mierne poškodené rastliny sa môžu spamätať, ale úroda bude pravdepodobne menšia vinou oneskoreného vývoja alebo poškodenia vodivých vláken v stonke. Všetko záleží na vyspelosti sadeníc a miere poškodenia.
Príprava pôdy na vysádzanie paradajok
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Rajčiny by sme nemali pestovať v substráte, v ktorom sa v posledných 3 či 4 rokoch pestovali rajčiny alebo podobné ľuľkovité rastliny (paprika, baklažán), lebo trpia spoločnými chorobami a škodcami. Ak rajčiny na danom mieste netrpeli žiadnymi chorobami, tak znesú pestovanie po sebe 2 až 3 roky.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Najväčšie nároky na živiny majú vysoké tyčkové rajčiny, kríčkovým stačí polovica minerálnych hnojív. Rajčiny sú síce náročné na vápnik, neznášajú však priame vápnenie, pôdu treba povápniť k predplodine najlepšie dolomitom. Na fosfor sú rajčiny najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov, na dusík ich nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú. Organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami pôdu hnojíme na jeseň, dusíkatými hnojíme 60 % z celoročnej dávky pred výsadbou a potom prihnojujeme 20 % po 20 dňoch po výsadbe, zopakujeme to po ďalších 20 dňoch. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
Ako sadiť rajčiaky
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Rastliny by nemali byť prehustené, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch (rýchlo osuší rastliny a minimalizuje vznik nebezpečných chorôb).
Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo.
Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.
Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Keď sa rozhodneme pestovať rajčiny na balkóne, mali by sme si zistiť jeho únosnosť. Pestovateľské nádoby so substrátom totiž niečo vážia. Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby (kvetináče, vedrá, nepotrebné vaničky, hrantíky a truhlíky, veľké a silné plastové alebo konopné tašky či vrecia). Na dne by mali mať niekoľko odvodňovacích otvorov. Na spodok nasypeme drenážnu vrstvu zo stredne veľkého štrku, keramických črepov alebo nalámaného polystyrénu (hrubú asi 5 až 7 cm). Na túto vrstvu položíme kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu. Až potom nasypeme substrát. Vysoké odrody sadíme k stene balkóna. Aby sme dobre využili pestovateľskú nádobu, môžeme pred ne vysadiť nízke a skoršie rodiace odrody (samozrejme, nádoba musí byť dostatočne široká); po ich odrodení sem môžeme vysadiť napríklad šalát. 4
V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. Aby boli rajčiny osvetlené aj zozadu, stena za nimi by mala byť natretá nabielo alebo dáme za ne reflexnú dosku potiahnutú alobalom.
Paradajky na balkóne môžete pestovať vo veľkých kvetináčoch, v ktorých budú mať priestor na budovanie mohutného koreňového systému. Veľkosť závisí od výšky, do akej má rajčiak vyrásť. Vyššie odrody budú potrebovať viac miesta (aj okolo 60 l), nižšie si vystačia s menšími črepníkmi. Špeciálne trpasličie paradajky, ktoré dorastú len do výšky 30 cm, dopestujete v nádobách s hĺbkou okolo 20 cm. Na spodku kvetináča je vhodné vytvoriť drenážnu vrstvu, navrch ktorej dáte netkanú textíliu, aby nemohla byť upchatá hlinou.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Pred sadením vysokých rajčín najprv zatlčieme oporný kolík a rajčinu s neporušeným koreňovým balom zasadíme hlbšie do zeme.
Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Väčšie priesady by ste mali ku kolíkom priviazať ihneď, pri menších je nutné počkať, kým vyrastú.
Vzdialenosť medzi rastlinami závisí od odrody, ale všeobecne sa odporúča 50 až 80 cm v riadku a 80 až 100 cm medzi riadkami. Pri hustej výsadbe hrozí nedostatok svetla, horšie prúdenie vzduchu (a tým aj vyššie r…
Ako správne zasadiť rajčiaky
Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Hlavne vysoké odrody alebo vyššie vyrastené priesady sadíme hlbšie a šikmo do pôdy. Sadenice môžu pri vysádzaní už aj kvitnúť. Najlepšie sú balíčkované či kontajnerované.
Najlepšie je rajčiny vysádzať večer a „na vodu“ - do výsadbovej jamky najprv nalejeme vodu, po jej vsiaknutí vložíme sadenicu, prihrnieme ju zemou a opäť zalejeme. Po vsiaknutí vody navŕšime ďalšiu zeminu, ale bez zalievania, ktorá zabráni vzniku prísušku.
Rajčiny vysadené do plytkej brázdy v skleníku, v ktorej je substrát izolovaný fóliou. Podobne môžeme rajčiny vysadiť na balkóne do vriec so substrátom s nástavcom z kvetináča.
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Paradajky v kvetináčoch budú potrebovať vašu pravidelnú pozornosť. Keďže ich životný priestor je dosť obmedzený, je vhodné ich polievať každý deň, aby bol substrát stále jemne vlhký. Pozor si však dajte na preliatie, ktoré by sa mohlo stať príčinou hniloby.
Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Preto uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie. 8 Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do takej hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov. Do jednej nádoby môžeme vysadiť viac rastlín rajčín a podsadiť ich ďalšou zeleninou, aromatickými rastlinami či kvetinami. Pri zavlažovaní sa snažte nenamočiť listy, ktoré by tak mohli byť vystavené chorobám. Polievať by ste mali odstátou vodou, ktorá nie je príliš studená. Keď plody paradajok dozrievajú, sú citlivé na intenzívne zavlažovanie, nenechajte preto pôdu okolo rastlín dlho schnúť, aby ste ju následne intenzívne zavlažili - polievajte radšej priebežne a menším množstvom vody.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Na prihnojovanie (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín. Okrem vody budú rajčiny potrebovať pravidelné hnojenie. Počas rastu a tvorby plodov spotrebujú pomerne veľa živín, takže im zásoby prístupné v substráte nebudú stačiť. Hnojte približne každé dva týždne, podľa toho, aké hnojivo zvolíte.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Z týchto zálistkov sa neskôr môžu tvoriť plody, ktoré pomaly dozrievajú, rastlina pre ne nemá dostatok výživy, čím ju zbytočne vyčerpávajú. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Spodným listom a plodom by ste mali zabrániť dotyku s pôdou.
Pri uväzovaní rajčín najprv priviažeme motúz napevno ku kolíku a až potom voľne, neškrtivo rajčinu. Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky. Vysoké rajčiny potrebujú vždy oporu, či už v podobe mriežky, motúza, alebo palice. Zaujímavý je spôsob pestovania vo väčších a hrubších vreciach od substrátu. Vrecia položíme na zem a urobíme do nich niekoľko drenážnych otvorov, potom ich prevrátime na druhú stranu naplocho a umiestnime na vybrané pestovateľské miesto, napríklad v prípade vysokých rajčín niekde k stene.