Pestovanie paradajok je obľúbená činnosť mnohých záhradkárov. Pre úspešné pestovanie je dôležité zabezpečiť im vhodné podmienky, ako je teplo, svetlo, voda a živiny. Odroda Darinka F1 je obľúbená pre svoju skorosť a odolnosť, preto si zaslúži podrobnejší pohľad na jej pestovanie.
Základné požiadavky na pestovanie paradajok
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré nemajú rady mráz. Nízke teploty pod bodom mrazu ich ničia. V našich podmienkach s krátkou vegetačnou sezónou je preto nevyhnutné predpestovanie sadeníc.
Výber miesta a pôdy
Pre pestovanie rajčín vyberte slnečné a teplé miesto, kde budú mať rastliny aspoň 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinito-piesočnatá, s pH v rozmedzí 6,2 - 6,8 a bohatá na živiny, vápnik, fosfor a draslík. Je dôležité nepestovať paradajky na mieste, kde sa predtým pestovali paradajky, papriky alebo baklažány, kvôli rovnakým chorobám a škodcom. Pôdu je vhodné na jeseň vyhnojiť.
Výber odrody a semien
Pri výbere semien paradajok máte na výber z mnohých druhov, ktoré sa líšia textúrou dužiny, chuťou, veľkosťou a tvarom. Zafarbenie plodov môže byť rôzne, od zelenej, cez žltú, oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.
Kolíkové vs. trpasličie odrody
Kolíkové paradajky vyžadujú oporu a rastú nepretržite počas celej vegetačnej sezóny. Trpasličie (kríčkové) paradajky dorastajú do výšky 0,5 - 1 m a môžu sa pestovať bez opory, dokonca aj v črepníkoch.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Pôvodné odrody vs. hybridy
Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a umožňujú odloženie semien na ďalšiu sezónu. Hybridy, ako napríklad Darinka F1, sú často odolnejšie voči chorobám a majú vyššiu úrodu. RAJČIAK kríčkový Darinka F1 je veľmi skorý hybrid, ktorý vzrastom pripomína staré odrody Aneta, K509, Pionýr F1 a pod., ale s pevnými, takmer nepraskajúcimi plodmi vhodnými na prepravu na dlhšie vzdialenosti. Vyznačuje sa veľmi rýchlou dynamikou zretia, a preto je určený na najskorší zber na priamy konzum. Pri dobrej agrotechnike (závlaha, výživa a pod.) poskytuje mimoriadne úrody. Je vhodný aj do chladnejších podmienok (skorá-zemiaková oblasť).
Predpestovanie sadeníc
Sadenice paradajok sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich vypestovať aj sami.
Kedy začať s výsevom
S výsevom začnite 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, teda koncom februára až v polovici marca. Použite hlbšie nádoby (aspoň 10 cm) s drenážnym otvorom a bežný záhradnícky substrát.
Podmienky pre klíčenie a rast
Po vyklíčení semienok potrebujú rastliny nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 - 20 cm.
Aklimatizácia sadeníc
Pred vysadením na záhon je potrebné sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny a postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Výsadba sadeníc na záhon
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až po tom, keď už nehrozia nočné mrazy a teplota pôdy dosiahne 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Ako správne sadiť
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách a 1 m pri kríčkových odrodách. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Starostlivosť o paradajky počas vegetácie
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.
Opora a vyväzovanie
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Vylamovanie zálistkov
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky (zálistky) nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Zálievka a hnojenie
Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Pestovanie v nádobách
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.
Choroby a škodcovia paradajok
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité venovať im pravidelnú pozornosť a včas zasiahnuť.
Pleseň zemiaková
Pleseň zemiaková (fytoftóra) je veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť
Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok
Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť
Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov
Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal
Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
Medzi častých škodcov patria strapky, pásavka zemiaková, molica skleníková a vošky.
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková: Larvy vyhrýzajú časti listov. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková: Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie je potrebné urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok.
Odrody paradajok
Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou plodov.
Kolíkové odrody
Kolíkové odrody dorastajú do výšky až 1,60 m a viac. Potrebujú pri pestovaní oporu - kolík. Je potrebné ich počas vegetácie včas vyštipovať, viesť na 1 - 2 výhonky a postupne priväzovať ku kolíku. Medzi obľúbené odrody patria Bejbino F1, Parto F1, Tipo F1, Torino F1, Tornádo F1, Toro F1, Štart F1, Corsaro F1, San Marzano Gigante 3, Stupické poľné skoré, Mini, Bibi, Datlo, Pollicino, Beefmaster VFN F1, Yellow Gazzi Ribbed, Homestead, Green zebra a Oxheart.
Kríčkové odrody
Kríčkové odrody dorastajú do 60 - 70 cm, majú kompaktný vzrast, prípadne rozložitý alebo previsnutý. Sú vhodné na pestovanie v nádobách ako tzv. balkónovky, opora síce nie je nevyhnutná, ale vhodná; výhodou je, že netreba vyštipovať bočné výhonky.
Inovatívne metódy pestovania
Výsevné pásiky
Výsevné pásiky ušetria prácu pri výseve a prerieďovaní. Semienka sú zaliate v presne určenej vzdialenosti vo vodorozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa v pôde rozpúšťa bez zvyškov. Semená v pásiku sú obvykle obaľované organicko-minerálnym materiálom, obohateným o pesticídy a malé množstvo hnojiva.
Sedoska
Sedoska (latka-doska) poslúži na vytvorenie výsevnej brázdičky potrebnej hĺbky pri výseve menšieho množstva drobných semien zeleniny a kvetín. Dno aj boky brázdy sú spevnené, všetky semienka sú vysiate v rovnakej hĺbke, majú zabezpečenú rovnomernú vlhkosť potrebnú na vzchádzanie, a preto budú vzchádzať rovnomerne.
Predpestovanie sadeníc v interiéri
Predpestovanie sadeníc na začiatku roka má svoje výhody. Tento čas je dobré využiť na vysievanie zeleru, brokolice, paradajok, petržlenu či papriky. Rôzne druhy zeleniny však majú aj odlišné požiadavky na priestor, teplotu a vlahu. Myslite na to ešte pred začiatkom siatia. Napríklad, hrach, špenát, fazuľa či mrkva znesú aj chladnejšiu zeminu. Naopak, šalátom, paprikám, rajčinám a hlávkovej zelenine ako kapusta, brokolica alebo karfiol viac prospieva teplejšie prostredie.
Ak sa odhodláte vrhnúť na predpestovanie, naplňte výsevnú misku do dvoch tretín substrátom určeným na pestovanie zeleniny, najlepšie s nízkym obsahom živín. Semená rozložte rovnomerne po zemine a ďalšou vrstvou ich zakryte. Substrát mierne zvlhčite vodou a pokryte poklopom, cez ktorý bude môcť k semenu prenikať denné svetlo. Po vyklíčení môžete rastliny presadiť. V projektových marketoch kúpite špeciálne rašelinové kvetináče, do ktorých bezpečne zasadíte krehké klíčky.