Slovenské horské toky sú domovom pre rôznorodé druhy rýb, pričom pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) patrí medzi najvýznamnejšie. Tieto ryby zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystéme a slúžia ako indikátory čistoty vody.
Charakteristika horských tokov
Horský potok alebo rieka sa vyznačuje rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory formujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.
Druhy rýb v horských tokoch Slovenska
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).
Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)
Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami.
Životné prostredie a rozšírenie
Pstruh potočný nachádza najlepšie životné prostredie v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky.
Potrava pstruhov
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, v čase topenia sa snehu a prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné.
Ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia.
Doba neresu pstruha potočného
Neresenie pstruha potočného prebieha v jeseni až do príchodu zimy, konkrétne od novembra do decembra. Počas tohto obdobia podnikajú pstruhy migráciu proti prúdu menších prítokov, kde samice kladú od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom.
Rozlíšenie pohlavia
Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu, a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha za oko. Sfarbenie samcov je výraznejšie. Na spodnej čeľusti samcov sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Vývoj ikier a plôdika
Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života.
Sfarbenie
Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Tmavé jedince s červenou farbou na tmavom podklade sú obzvlášť výrazné.
Dĺžka života a veľkosť
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Ohrozenie rýb v horských tokoch
Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
- Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
- Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.
Vplyv manipulácie s vodou na rieke Orava
Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.
Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú. Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.
Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu. Potom sa stáva, že pri rýchlom poklese vody zostanú uväznené v mláčkach, kde sa zadusia alebo vysušia.
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.
Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovitité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.
Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.
Náležitosti manipulačných poriadkov
Náležitosti manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby (ďalej len „manipulačný poriadok“) obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
(2) Vzor manipulačného poriadku je uvedený v prílohe.
(3) Pre vodnú stavbu sa vypracúva jeden manipulačný poriadok.
(4) Vlastník vodnej stavby vypracúva manipulačný poriadok po uvedení vodnej stavby do trvalej prevádzky.
(5) Vlastník vodnej stavby vypracuje manipulačný poriadok, aj a) sa s vodou manipuluje už počas realizácie vodnej stavby, b) sa vodná stavba uvádza do prevádzky po častiach, c) je vodná stavba v skúšobnej prevádzke alebo v overovacej prevádzke, d) sa vodná stavba uvedie do predčasného užívania, e) nie je vodná stavba v trvalej prevádzke alebo jej prevádzka je dočasne obmedzená alebo zmenená, f) sa vykonáva na vodnej stavbe rekonštrukcia alebo oprava, ktorá si vyžaduje dočasnú zmenu manipulácie s vodou, ktorá nie je riešená v schválenom manipulačnom poriadku.
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov. Jednými z účastníkov konania pri schvaľovaní a revízii manipulačných poriadkov sú aj zástupcovia SRZ, ŠOP a OÚŽP. Najmä v spolupráci s nimi môžeme vznášať požiadavky, pripomienky a námietky, ktorých presadzovanie až po schválenie nie je jednoduché.
Ochrana a rybolov pstruha potočného
Počas obdobia neresu je dôležité chrániť pstruhy potočné a ich neresiská. Rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať.
Medzi ďalšie faktory, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov, patrí neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode.
Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom.
Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pstruh dúhový bol dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy: pôvodná, na jar sa vytierajúca, a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba.
Rozmery a rast pstruha dúhového
U rastu dúhového pstruha existujú značné rozdiely medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. Zatiaľ čo rast v prírode často odpovedá rastu pstruha obyčajného alebo je len o málo vyšší, intenzívne kŕmené ryby vo veľkochovoch sú odchovávané do konzumnej hmotnosti 200 g v priebehu jediného roku a počas relatívne krátkej doby dosiahnu hmotnosti niekoľko kg. Maximálna veľkosť rýb odchovaných v umelých podmienkach presahuje 10 kg, v praxi sa ale s takými rybami nepracuje - hlavne z ekonomických dôvodov.
Športový rybolov pstruha dúhového
Športový lov pstruha dúhového sa veľmi neodlišuje od lovu pstruha obyčajného, ktorý vykazuje väčšiu agresivitu voči vláčiacim nástrahám, viac miluje úkryty a zdá sa byť teritoriálnejší. Pstruh dúhový znáša i pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a hlavne čerstvo vysadené kusy majú často návyky skôr kaprovitých než lososovitých rýb a bežne sú ochotné brať na plávanú či položenú na dážďovky, červy a dokonca aj rastlinné nástrahy.
Najšportovejším spôsobom lovu pstruha dúhového je nepochybne muškárenie, ktoré si dokonca na stojatých vodách so sádkou tejto ryby osvojilo niektoré špecifické prvky, u nás donedávna neobvyklé. Poslednou dobou sa šíri lov pstruhov na dierkach vyvŕtaných v ľade. V dierke loví rybár buď na plávanú alebo pomocou vertikálnej prívlače.
Možný výber náradia pre lov pstruha dúhového
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nástrahy: Rotačky, drobné voblery, gumové nástrahy a rôzne typy nástrah vyrábaných z peria.
- Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Umelý výter lososovitých rýb
Začiatkom decembra prebieha umelý výter lososovitých rýb v pstruhových hospodárstvach. Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu, ktoré by mali mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela a dobrú kondíciu. Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda.
Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb. Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne. Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením.
Samotný výter prebieha tak, že zamestnanci prinesú tri umelohmotné manipulačné nádoby. Do prvej odlovia ryby pripravené na výter. V druhej do vody pridajú anestetikum a vybrané generačné ryby do nej na určitý čas vložia. Po strate základných reflexov sa pristúpi k samotnému výteru. Na stole už je pripravená digitálna váha, na nej miska, vyutieraná do sucha. Najskôr príde na rad ikernačka sivoňa. Výter robia dvaja pracovníci, jeden uchopí rybu v hlavovej časti, druhý v chvostovej. Vlhkou handrou očistia a osušia močopohlavný otvor. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačí už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začnú padať prvé žlté ikry. Pracovník plynule prechádza prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadnú aj posledné ikry. Vysilenú samicu uložia do tretej nádrže s čistou prekysličenou vodou, aby pominuli účinky anestetika. Rybu neskôr prenesú do samostatnej nádrže na doneresenie.
Sivoň potočný (Salvelinus fontinalis)
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Rozlišovacie znaky
- Pstruh potočný: na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový” pás.
- Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová” kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Ďalšie druhy rýb vyskytujúce sa na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb, vrátane:
- Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
- Lieň sliznatý (Tinca tinca)
- Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis)
- Sumec veľký (Silurus glanis)
- Šťuka severná (Esox lucius)
- Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
- Mrena severná (Barbus barbus)
- Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
- Síh maréna (Coregonus maraena)
- Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
- Červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus)