Pstruh jazerný (Salmo trutta lacustris) je významná súčasť našich ekosystémov. Patrí do čeľade lososovitých rýb a je cenený nielen pre svoje chutné mäso, ale aj pre svoju ekologickú a kultúrnu hodnotu. Tento článok sa zameriava na ochranu pstruha jazerného a jeho spoločenskú hodnotu v kontexte slovenských horských tokov a jazier.
Charakteristika pstruha jazerného
Pstruh jazerný sa vyznačuje oblým a mierne zavalitým telom, podobne ako jeho príbuzný pstruh potočný. V rámci druhu Salmo trutta rozlišujeme tri hlavné formy: pstruha riečneho, pstruha jazerného a pstruha morského. Pstruh jazerný často obýva horské jazerá, kde nachádza vhodné podmienky pre život. Pstruh dúhový, privezený do Európy z Kalifornie v roku 1880, je tiež populárny a ľahko rozpoznateľný podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovo ligoce.
Pstruh má pevné, jemne aromatické mäso, ktoré je bohaté na živiny. Živí sa malými kôrovcami, čo spôsobuje lososovito ružové až červené sfarbenie jeho mäsa. Vo všeobecnosti dorastajú pstruhy do šiestich kilogramov a dĺžky 40 centimetrov, hoci milovníci obľubujú menšie jedince do 250 gramov.
Výskyt a životné prostredie
Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe a bol introdukovaný aj na iné kontinenty. Na Slovensku sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch aj vo veľkých nadmorských výškach, napríklad vo Vysokých Tatrách až do 1 500 m n. m. Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode.
Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb, ktoré sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Tieto územia patria do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.
Spôsob života a rozmnožovanie
Pstruh má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička. Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedince s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedince s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi.
Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.
Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov. Ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami.
Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života. Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 - 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov. K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra. Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, staršie jedince sa vyskytujú veľmi zriedka. Jeho rast je závislý od množstva potravy v danej lokalite, v málo výživných tokoch dorastá vo veku 5 rokov do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac ako 30 centimetrov. Vyhovujúce podmienky a dostatok potravy majú zásadný vplyv na jeho rast a dĺžku života. Rekordný jedinec na Slovensku dorástol do dĺžky 98 cm.
Ohrozenie a ochrana pstruha jazerného
Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije. Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:
- Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
- Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.
- Vplyv manipulácie s vodou: Manipulácia s vodou na riekach, ako je rieka Orava, môže mať negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Zmeny vodnej hladiny počas obdobia neresu, liahnutia sa plôdika a rozplavovania sa mlade rýb môžu byť smrtonosné. Nakladené ikry sú zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, alebo zostanú na suchu pri znížení hladín vody.
Náležitosti manipulačných poriadkov
Náležitosti manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby. Manipulačný poriadok obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov. Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov.
Spoločenská hodnota pstruha jazerného
Každý chránený živočích má svoju takzvanú spoločenskú hodnotu. Tá vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu jednotlivých druhov a určuje sa s prihliadnutím na ich vzácnosť a ohrozenosť. Spoločenská hodnota je u živočíchov a rastlín zdanlivo dokonale prepracovaná. Veď je stanovená spoločenská hodnota napríklad aj malých podeniek, ktorá sa pohybuje okolo 20 eur/ks. U potočníkov je to často až 100 - 200 eur, vážky majú spoločenskú hodnotu už aj nad 200 eur.
Avšak, ochrana vody by mala byť prioritou. Namiesto ochrany vody máme tu hromadu druhov národného významu, európskeho významu, prioritných druhov a robí sa celý rad projektov na ich „záchranu“.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Predátory rýb a ich vplyv
Okrem kormoránov tu máme množstvo ďalších predátorov, ktoré skúšajú naše vody celoročne. Vydry sa vyskytujú už na celom Slovensku, zvyšuje sa početnosť veľkých agresívnych čajok, volaviek a ďalších predátorov. Štát (Ministerstvo životného prostredia) do určitej miery chovateľom hradí škody spôsobené chránenými živočíchmi. Ale je to proces náročný a zdĺhavý. Navyše tieto škody nie vždy zodpovedajú realite - to znamená, že náhrady sú vždy nižšie ako skutočnosť. A niet sa čomu diviť, veď škody spôsobené chránenými predátormi každoročne stúpajú.