Článok sa zaoberá problematikou cien násad pstruha jazerného v porovnaní s inými druhmi pstruhov, najmä pstruha dúhového, a analyzuje faktory, ktoré ovplyvňujú populácie pstruhov v slovenských vodách. Okrem cien násad sa zameriava na aktuálnu situáciu v pstruhových rybárskych revíroch, zloženie ichtyofauny, vplyv predátorov a rybárskeho tlaku, ako aj na environmentálne faktory a možné riešenia pre udržateľné rybárstvo.
Úvod do problematiky pstruhových vôd na Slovensku
Slovensko je krajina bohatá na pstruhové vody, ktoré boli v minulosti domovom najmä pstruha potočného. Pstruhové pásmo, charakteristické tečúcimi vodami s vysokým obsahom kyslíka, spádom a nízkou teplotou, poskytuje ideálne podmienky pre život týchto rýb. Avšak, situácia sa v posledných rokoch zmenila a v úlovkoch športových rybárov dominuje nepôvodný pstruh dúhový. Tento článok sa zameriava na analýzu príčin tohto stavu, s dôrazom na cenu násad jednotlivých druhov pstruhov a ďalšie faktory ovplyvňujúce populácie pstruhov v slovenských vodách.
Cena násad pstruha dúhového a pstruha potočného
Jedným z hlavných dôvodov nárastu úlovkov pstruha dúhového je rozdielna cena násad v porovnaní s pstruhom potočným. Násada pstruha dúhového, ktorá dosahuje lovnú mieru, je približne trikrát lacnejšia ako násada pstruha potočného. Tento cenový rozdiel je spôsobený rýchlejším rastom pstruha dúhového a nižšími nákladmi na jeho chov. Rybárske revíry by sa mali zarybňovať pôvodnými druhmi rýb. Toleruje sa aj vysadzovanie pstruha dúhového. Dúhak sa ďalej nerozmnožuje, z vôd je pomerne rýchlo vylovený a na konci sezóny sa v tokoch nenachádza veľa týchto rýb. U rybárov je však obľúbený pre svoju bojovnosť pri zdolávaní.
Zarybňovanie pstruhom dúhovým a jeho vplyv na rybárske revíry
Vysadzovanie pstruha dúhového sa v slovenských vodách toleruje z niekoľkých dôvodov. Pstruh dúhový sa v našich podmienkach prirodzene nerozmnožuje, je pomerne rýchlo vylovený a na konci sezóny sa v tokoch nenachádza veľké množstvo týchto rýb. Rybári ho obľubujú pre jeho bojovnosť pri zdolávaní. Rybárski hospodári ho nasádzajú do vôd tesne pred začiatkom sezóny ako tzv. nárazníkovú rybu. Vtedy je rybársky tlak na vody enormný, dúhak vlastne znáša tento tlak namiesto pstruha potočného. Pomer úlovkov však neodzrkadľuje skutočný stav v pstruhových vodách; potočák má dominantnejšie zastúpenie ako pstruh dúhový, ktorý sa rýchlo vyloví. Prieskumy preukazujú, že na vodách pstruhových sa pstruh dúhový podieľa na zložení ichtyofauny len malým percentom, ak vôbec… V praxi sa to, čo sa nasadí, aj veľmi rýchlo vyloví. Pstruha dúhového začali športoví rybári vykazovať v úlovkoch aj tam, kde v minulosti neboli zaznamenané žiadne druhy lososovitých. Ide predovšetkým o vodné nádrže, kde sa dúhaky vysadia na začiatku kaprovej sezóny, väčšinou už 15. mája. Tak isto sú ľahko a rýchlo odlovené.
Faktory ovplyvňujúce početnosť rýb v tokoch
Na početnosť obsádky v danom toku vplýva niekoľko faktorov. Okrem šírky, hĺbky a vodnatosti je to v prvom rade množstvo potravy v toku. To závisí od toho, koľko živín sa vo vode nachádza, respektíve koľko sa do nej dostane z vonkajšieho prostredia. Toky pretekajúce územím, kde rastú hlavne listnaté dreviny a ktorých lístie každú jeseň opadáva, sú úživnejšie. Lístie rozkladajú deštruenti (makrozoobentos), nimi sa ďalej živia ryby. Naopak, toky pretekajúce ihličnatými lesmi sú veľmi málo úživné, druhové zloženie je malé, väčšinou sa tam nachádzajú len pstruhy potočné a hlaváče, ich počet však nie je vysoký.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Vplyv sprievodných druhov rýb a úkrytovej kapacity toku
Nezastupiteľnou zložkou potravy pstruhov sú aj sprievodné druhy rýb, ktoré sú hospodársky menej významné. Dokážu však využiť potravnú zložku v prostredí, ktorá je pre pstruhy menej zaujímavá. V úsekoch potokov či riek, kde je početnosť potravných rýb vysoká, dosahujú pstruhy oveľa vyššie prírastky. Na množstvo rýb v toku má vplyv aj jeho úkrytová kapacita. Pstruh je totiž teritoriálna ryba a svoje teritórium si aktívne bráni. Málo členitý tok preto neposkytuje pstruhom dostatok úkrytov a hustota rýb je podstatne menšia. Naopak, prirodzený meandrovitý tok s dostatkom potravy môže prekvapiť dobrou rybnatosťou.
Vplyv predátorov a rybárskeho tlaku na pstruhové populácie
Od vodného prostredia sú závislé aj ďalšie živočíchy a rastliny. Asi najznámejšie predátori rýb sú v súčasnosti kormorán a vydra. V ostatných rokoch došlo k nárastom stavov oboch druhov. Kormorán sa väčšinou zameriava na väčšie vodné plochy alebo toky, do pstruhového pásma nezasahuje tak často. Na horných úsekoch našich väčších riek na celom území Slovenska sa už predačný vplyv tohto predátora výrazne prejavil. Stavy vydier nie sú až také vysoké ako v prípade kormoránov, ich vplyv hlavne na menších tokoch je však evidentný. Ich potravu v letnom období netvoria iba ryby, ale aj kôrovce a obojživelníky. Netreba však zabúdať ani na často zanedbávaný faktor ovplyvňovania ichtyofauny na pstruhových tokoch, a tým je samotný rybársky tlak. Treba si uvedomiť, že s každou privlastnenou rybou vlastne odoberáme z vody rybu schopnú reprodukcie. Pokiaľ sa toto nedeje s mierou, je možné tok v priebehu trvania rybárskej sezóny takmer vyrybniť. Obnova rybej obsádky potom výlučne závisí od umelého zarybňovania.
Environmentálne faktory a ich dopad na pstruhové vody
Odlesňovanie, ťažba štrku a piesku spoločne s necitlivými reguláciami tokov prispievajú k rýchlejšiemu odtoku vody z krajiny, a tým k zmenšeniu životného priestoru rýb. Štrkový podklad v toku slúži ako neresový substrát práve pre salmonidy, ako aj pre sprievodné druhy rýb. Odlesňovaním sa zas podporuje pôdna erózia a tá v ekotope horského či podhorského potoka môže nepriedušne odizolovať dno od prekysličenej vody. To má za následok úbytok prirodzenej potravy a takmer istú likvidáciu prirodzene nakladených ikier. Osobitnou kapitolou je budovanie malých vodných elektrární aj na menej významných vodných tokoch.
Možnosti ochrany a udržateľného rybárstva v pstruhových revíroch
Pri dostatočne vodnatom toku s dostatkom úkrytov a dobrou potravnou základňou teda môžeme predpokladať aj vysokú rybnatosť. Pokiaľ by bol rybársky tlak minimálny, dostali by sme ekosystém, ktorý by fungoval aj bez zásahov človeka. Bohužiaľ, nie všade sú podmienky ideálne, a preto sa musí na pstruhových revíroch rybársky hospodáriť. Do budúcnosti bude možno potrebné obmedziť množstvo vydaných povolení na jednotlivé revíry, vyhlasovať hoci len krátke úseky chránených rybárskych oblastí. Tak isto by bolo vhodné obzrieť sa späť do minulosti a napríklad na málo členitých tokoch budovať malé kaskády z prirodzeného materiálu, ktoré zvýšia úkrytovú kapacitu a spomalia odtok vody, ktorej je čoraz menej. Zároveň nezabraňujú v neresových ťahoch rýb. Je hlavne na nás, rybároch, ako k týmto vodám budeme pristupovať.
Zaujímavosti o pstruhoch
Oficiálne najväčší pstruh potočný, respektíve jeho jazerná forma, bol ulovený na vodárenskej nádrži Hriňová v roku 1985. Mal dĺžku 107 cm a hmotnosť 15 kg. Pstruhy dúhové v krajine svojho pôvodu - Severnej Amerike - dosahujú hmotnosť až 20 kg. Pstruh dúhový konkuruje pstruhovi potočnému aj potravne. Pstruh potočný sa v priemere dožíva 3 až 5 rokov, patrí teda medzi krátkoveké druhy. Pstruha potočného môžeme na lososových pstruhových revíroch loviť od 16. 4. do 30. 9., privlastniť si ho však môžeme iba do konca augusta. Lovná miera je 25 cm. Povolené spôsoby lovu sú prívlač, muškárenie a lov na mŕtvu rybku.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Aktuálne ceny pstruhov a iných rýb na trhu
Na rybej farme je možné zakúpiť celoročne živé ryby z vlastného chovu alebo od overených dodávateľov zo Slovenska a Českej republiky. Medzi ponúkané ryby patrí:
- Pstruh dúhový: 7,30 € za 1 kg
- Pstruh dúhový lososový: 8,30 € za 1 kg
- Kapor: 6,50 € za 1 kg (Vianočný kapor z Južných Čiech)
- Tolstolobik: 3,90 € za 1 kg (z Južných Čiech)
- Karas striebristý: Cena nedostupná (z Južného Slovenska)
Farma ponúka aj spracovanie rýb:
- Pitvanie pstruha dúhového / lososového: 0,35 € za 1 kus
- Pitvanie ostatných rýb: 2 € za 1 kus (Kapor, Karas, Amur, Tolstolobik, Sumec, Šťuka, Jeseter, Zubáč)
- Kompletné spracovanie ryby: 5 € za 1 kus (Pitvanie, odstránenie šupín, hlavy, plutiev)
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky