Čedar, syr s bohatou históriou a charakteristickou chuťou, patrí medzi najobľúbenejšie syry na svete. Hoci je na Slovensku relatívne neznámy, jeho príbeh je fascinujúci a stojí za preskúmanie.
Pôvod a história čedaru
História čedaru siaha až do temného stredoveku, konkrétne do 12. storočia. Jeho korene nájdeme v malebnej dedinke Cheddar v anglickom Somersete, ktorá je známa svojimi roklinami a jaskyňami. Legenda hovorí, že za vznikom tohto slávneho syra stojí dojička, ktorá zabudla vedro mlieka v jaskyni. Keď sa vrátila, našla tam zlatistú a chutnú hrudu, ktorú dnes poznáme ako čedar. Prvá písomná zmienka o čedare pochádza z roku 1170, keď kráľ Henrich II. nechal zakúpiť čedar pre kráľovský dvor. Pôvodne sa mohol vyrábať iba v okruhu 30 míľ od katedrály vo Wellse.
Výroba čedaru v minulosti a dnes
Tradičná výroba čedaru zahŕňala použitie nepasterizovaného kravského mlieka a lisovanie čerstvého tvarohu, aby sa vytlačila prebytočná tekutina. Niektorí producenti v Anglicku dodnes vyrábajú čedar podľa pôvodnej technológie. Jednou z takých firiem je Cheddar Gorge Cheese Company, ktorá sídli priamo v dedinke Cheddar. Jej majiteľ John Spence stavil na pôvodnú technológiu a ročne vyrobí 60 ton syra. Čedar Johna Spencea je z nepasterizovaného kravského mlieka a dozrieva minimálne rok v tmavých pivniciach v okrúhlych formách, prikrytý ľanovým plátnom. Tvrdí, že čedar je ako whisky - čím dlhšie zreje, tým je lepší a treba sa oň starať. Hoci by čedar mal zrieť aspoň deväť mesiacov, dnes tento postup nedodržiava takmer žiadny európsky výrobca a nájsť v obchodoch originál je čoraz ťažšie.
Na výrobu jedného kila čedaru sa spotrebuje desať litrov mlieka. Veľkovýrobcovia používajú plastové boxy a púšťajú syr na trh už po pár mesiacoch. Tým prichádza o charakteristickú chuť a vôňu.
Čedar na Slovensku
Na Slovensku je čedar prakticky neznámy. Pred niekoľkými rokmi sa čedar vyrábal v Galante. "Po presťahovaní linky sme sa už do výroby nepúšťali," spomína riaditeľ Milexu Galanta Štefan Kováč, a dodáva, že firma technológiu stále má. Podľa neho záujem o čedar síce je, ale nie je taký, aby sa im oplatilo linku znovu spustiť.
Prečítajte si tiež: Tvarohový koláč - recept
Kilo syra s označením čedar stojí na Slovensku okolo 500 korún a väčšinou pochádza z Anglicka. V porovnaní s bežne dostupnými syrmi je pomerne drahý.
Keďže čedar nie je ochranná známka, zákazník môže kúpiť aj rôzne napodobeniny. "Spotrebiteľ sa musí spoľahnúť na to, čo má napísané na obale. Navyše veľmi málo ľudí podľa chuti alebo štruktúry syra dokáže posúdiť, čo je pravý čedar," konštatuje Mária Greifová z Potravinárskej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Podľa nej na Slovensku nie je záujem o vyzreté čedary, ale o čerstvé. "Tie nemajú takú výraznú vôňu a chuť," dodáva Greifová.
Zaujímavosti o čedare
- Prvá písomná zmienka o čedare pochádza z roku 1086.
- Pôvodne sa mohol vyrábať iba v okruhu 30 míľ od katedrály vo Wellse.
- Na výrobu jedného kila čedaru sa spotrebuje desať litrov mlieka.
- Podľa britskej štúdie Syry a sny konzumácia čedaru pred spaním zabezpečí sny o celebritách.
- Najväčším syrom, aký sa kedy podarilo vyrobiť, bol 15-tonový čedar.
- Hanlivo sa označuje ako syr do pasce na myši.
- Originálny čedar sa konzumuje iba s krekrami.
- Hodia sa k nemu mladé červené vína ako Frankovka a Modrý Portugal, alebo svieže biele vína ako Veltlínske zelené.
Ako si vychutnať čedar
Čedar je všestranný syr, ktorý sa dá použiť v mnohých jedlách. Môžete si ho vychutnať samotný s krekrami, pridať ho do sendvičov, šalátov alebo ho použiť na varenie. Výborne sa hodí k mladým červeným vínam ako Frankovka a Modrý Portugal, alebo k sviežim bielym vínam ako Veltlínske zelené.
Alternatívy a iné syry
Ak hľadáte alternatívu k čedaru, môžete vyskúšať iné tvrdé syry, ako napríklad eidam, gouda alebo parmezán. Každý z týchto syrov má svoju vlastnú jedinečnú chuť a textúru, takže si určite nájdete ten, ktorý vám bude najviac vyhovovať.
Prehľad niektorých syrov z amerického kontinentu:
- Quesillo (Peru/Ekvádor): Jemný, čerstvý syr s mierne kyslastou chuťou.
- Queso Llanero (Kolumbia/Venezuela): Tvrdý, slaný syr s drobivou textúrou.
- Queso de Mano (Venezuela): Čerstvý syr s vláknitou textúrou a krémovou chuťou.
- Queso Chontaleño (Nikaragua): Tvrdý, slaný syr s drobivou konzistenciou.
- Queijo Coalho (Brazília): Syr s pevnou, pružnou textúrou a mierne slanou chuťou, ideálny na grilovanie.
- Queijo Minas (Brazília): Tradičný brazílsky syr s rôznymi variantami, od čerstvého po zrejúci.
- Requesón (Mexiko): Čerstvý syr podobný ricotte, s jemnou konzistenciou a neutrálnou chuťou.
- Cotija (Mexiko): Tvrdý, slaný syr s pikantnou chuťou, používaný ako dochucovadlo.
- Queso Fresco (Mexiko): Čerstvý syr s jemnou, mierne kyslastou chuťou a vlhkou textúrou.
- Queso Oaxaca (Mexiko): Syr s vláknitou, ťahavou textúrou a jemnou chuťou, ideálny do teplých jedál.
- L’Ermite Blue (Kanada): Modrý syr s krémovou textúrou a jemne pikantnou chuťou.
- Oka (Kanada): Syr s oranžovou kôrou a jemne orechovou, maslovou chuťou.
- Pimento Cheese (USA): Nátierka zo syra, majonézy a nakladaných paprík pimentos.
- Rogue River Blue (USA): Prémiový modrý syr s komplexnou, pikantnou chuťou s tónmi ovocia, čokolády a lesného korenia.
- Cream Cheese (USA): Mäkký, čerstvý syr s hladkou, krémovou textúrou a jemnou chuťou.
- American Cheese (USA): Spracovaný syr s hladkou textúrou a neutrálnou chuťou, ideálny do teplých jedál.
- Queso Añejo (Mexiko): Tradičný mexický fermentovaný syr, známy svojou pevnou textúrou a intenzívnou, slanou chuťou, ktorá sa rozvíja počas dlhého zrenia.
Prečítajte si tiež: Domáci chlieb bez kysnutia
Prečítajte si tiež: Obeta chleba a vína v Biblii