Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má preto všetko svoj hlboký význam. Kresťan by mal dobre poznať symboly, úkony, postoje a gestá, aby rozumel "liturgickej reči". Tento článok sa zameriava na význam prinášania chleba a vína, ako aj ďalších symbolov používaných pri svätej omši.
Chlieb: Spločenstvo, obeta a služba
Chlieb, ktorý sa prináša na oltár, je znamením ľudskej práce a dobrých skutkov, ktoré obetujeme Bohu. Vzniká z mnohých zŕn, čo symbolizuje, že aj keď je nás veľa, máme byť jedno a obetovať sa navzájom. Chlieb je základnou súčasťou výživy, a preto si zaslúži našu úctu a vďačnosť. Kedysi sa požehnával každý nový peceň chleba, no tento krásny význam sa častým používaním stratil. Chlieb je tiež symbolom všetkej ľudskej práce, ktorá sa vykonáva na rôznych miestach, ako sú továrne, kancelárie a polia. Boh chce posvätiť toto ľudské pretváranie zeme a premeniť ho na večnú hodnotu, ak sa vykonáva s láskou.
Víno: Radosť, osvieženie a obeta
Omšové víno sa vyrába z hrozna, ktoré sa po lisovaní nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť a utrpenie, pretože sa premieňa na Kristovu krv. Keď prinášame víno na oltár, máme s ním obetovať aj naše trápenia a ťažkosti. Kedysi bolo víno znamením priateľstva a ľudia si zachovávali mieru a vkus pri jeho pití, aby ho nezneuctievali. Teraz ho prinášame ako dar Bohu, ktorý duchovne obetuje.
Víno a kvapky vody: Jednota s Kristom
Pri príprave darov kňaz do kalicha s vínom pridáva pár kvapiek vody. To znamená, že k Ježišovej obeti chceme pridať i seba. Voda sa zmieša s vínom tak, že sa nedajú rozdeliť, čo symbolizuje, že aj my chceme byť pevne spojení s Kristom.
Voda: Život, čistota a sila
Voda dáva život a očisťuje. Pri krste znamená, že Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu. Keď miništrant leje kňazovi vodu na ruky, kňaz sa modlí: "Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu." Vyjadruje to očistenie od hriechov.
Prečítajte si tiež: Vdaka Pane za chlieb z neba
Soľ: Konzervácia a chuť
Soľ má konzervačné účinky a chráni potraviny pred skazením. Môže sa pridať do svätenej vody, aby ju udržiavala čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd. Vo svätenej vode pripomína, že s Ježišom sa náš život neskazí a bude mať "správnu chuť", bude "vzbudzovať smäd" - dávať dobrý príklad.
Kadidlo: Modlitba a úcta
Keď sa zrnká vonného tymiánu nasypú na rozžeravené uhlie, vydávajú voňavý dym. Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná. V starej Rímskej ríši sa kadidlo zapaľovalo pred dôležitými a vysokopostavenými osobami - stalo sa znamením úcty a klaňania. Kadidlo užívané pri svätej omši má slúžiť k Božej oslave, vyjadruje našu úctu a klaňanie sa Bohu.
Oheň a svetlo sviec: Kristus, svetlo sveta
Oheň a svetlo sviec pripomínajú Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: "Ja som svetlo sveta." (Jn 7, 12) Na obetnom stole horia sviece, ktoré sú symbolom Života - Krista. Na obetnom stole sú aj kvety, ktoré nesmú byť umelé, a majú byť znamením, že Ježiš je Život.
Popol: Pominuteľnosť a Boh
Popol je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh. Na Popolcovú stredu sa udeľuje popolec, ktorý má pochádzať zo spálených ratolestí z vlaňajšej Kvetnej nedele. Prijatím popolca človek dáva najavo, že si uvedomuje pominuteľnosť všetkého, že svoju jedinú istotu hľadá v Bohu.
Olej: Sila a posvätenie
Olej je znamením sily. V starom Ríme sa zápasníci natierali olejom, aby ľahšie vykĺzli nepriateľom z rúk. Plavci, ktorí majú stráviť dlhú dobu v studenej vode, natierajú sa olejom, aby lepšie odolávali chladnému prostrediu. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Prečítajte si tiež: Podrobný prehľad zmesi na chlieb
Druhy olejov:
- Olej katechumenov (C): Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
- Olej chorých (I): Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.
- Krizma (CH): Je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo "Kristus" pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená "Pomazaný". Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.
Tieto oleje svätí biskup v katedrále na Zelený štvrtok dopoludnia.
Hlas zvončeka: Upozornenie na dôležitosť
Hlas zvončeka upozorňuje na niečo veľmi dôležité. Ohlasuje začiatok svätej omše a pri pozdvihovaní nás upozorňuje, aby sme vzdali poctu prítomnému Kristovi na oltári. Zvon na kostolnej veži zvoláva ľudí na svätú omšu alebo k modlitbe.
Klepáče (rapkáče): Smútok nad utrpením
Klepáče (rapkáče) sa používajú namiesto zvončekov na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ich zvuk je symbolom smútku nad Ježišovým utrpením a smrťou.
Pokľaknutie: Úcta k Pánovi
Pokľaknutie je vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi - srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze.
Kľačanie: Pokora, úcta a prosba
Kľačanie vyjadruje pokoru a klaňanie sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my.
Prečítajte si tiež: Tipy na pečenie bezlepkových buchiet
Poklona: Vzdanie úcty
Poklona znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonu robíme pomaly a úctivo.
Sedenie: Odpočinok a pozornosť
Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať.
Státie: Úcta, sloboda a pripravenosť
Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh.
Zložené ruky: Ochota slúžiť
Zložené ruky znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Toto gesto vyjadruje, že naším pánom je Boh.
Podávanie ruky: Odpustenie a jednota
Podávaním ruky sa vyjadruje odpustenie, priateľstvo a jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: "Dajte si znak pokoja!" Podávame si pravú ruku. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí a hovoríme: "Pokoj s tebou." Druhý odpovedá: "I s duchom tvojím."
Rozopäté ruky: Pozvanie k Bohu
Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Tiež nám pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži - ak chceme byť podobní Pánovi, máme byť ochotní pre neho niečo obetovať.
Chôdza: Radosť a pripravenosť
Pri oltári vyjadruje chôdza radosť a pripravenosť k službe. Pri skupinovej chôdzi sa snažíme udržať rad a rovnaké rozostupy.
Znamenie kríža: Vyznanie viery
Znamenie kríža je vyznanie viery. Pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Zobrať na seba každodenné kríže.
- Veľký kríž: Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby.
- Malý kríž: Robíme pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik:
- Na čele - Symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať.
- Na ústach - Vyjadruje, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť.
- Na srdci - Znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.
Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Máme si pritom uvedomiť, čo robíme.
Ústa: Aktívna účasť
Ústa sa radostne a ochotne zapájajú pri odpovediach i speve. Kto si mrmle, alebo kto mlčí, určite nemá na mysli službu Pánovi. Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť, harmónia pridáva liturgii na kráse. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť.
Obetný sprievod a dary
Pri príprave darov k oltáru prinášame chlieb a víno, čiže prvky, ktoré Kristus vzal do svojich rúk. Pri eucharistickej modlitbe vzdávame Bohu vďaky za dielo vykúpenia a obetné dary sa stávajú Telom a Krvou Ježiša Krista. Nasledujú lámanie chleba a prijímanie, prostredníctvom ktorého znovu prežívame skúsenosť apoštolov, ktorí prijali eucharistické dary z rúk samotného Krista. V «plodoch zeme a práce ľudských rúk» sa teda obetuje úsilie veriacich urobiť zo seba samých, v poslušnosti Božiemu slovu, «obetu milú Bohu Otcu Všemohúcemu», «pre dobro celej jeho svätej Cirkvi».
Z postojov, ktorý máme mať pri obetnom sprievode, je vďačnosť. Všetko, čo máme a čo sme, patrí Bohu. Zem, hory, lesy, všetko živé, všetko je jeho dar. Zem bola darovaná človeku, aby ju strážil a obrábal. Jedno zo znamení, ako veľmi sa človek vzdialil od Boha, je plytvanie Božími darmi. Teda každá sv. omša by mala byť poďakovaním. Bohu vďačný za všetko, čo dostávam z jeho ruky. Z toho potom pramení zodpovednosť. Chlieb a víno sú plody zeme a plody ľudskej práce.
Odovzdanosť a čistota
Časťou prinášania darov má byť naša odovzdanosť. Používame chlieb bez kvasníc, pšeničnú múku s vodou a víno bez prímesí. Do vína sa naleje trochu vody, čo je aj symbolom spoločenstva. Prichádzame pred Bohom nie ako jednotlivci, ale ako jeho ľud.
Súčasťou svätej omše je jeden krásny symbolický úkon - umývanie rúk, ktoré vyjadruje našu túžbu po vnútornej čistote. Kňazi si pri tom uvedomujú, že nemajú privilégium bezhriešnosti a sú si vedomí, ako málo sú hodní dotýkať sa Krista. Počas umývania rúk kňaz hovorí: „Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu“. Akoby pri tom zaznievali slová 15. žalmu: „Kto smie vystúpiť na vrch Pánov? Kto smie stáť na jeho posvätnom mieste? Ten, čo má nevinné ruky a čisté srdce.“ Máme sa usilovať o vnútorný boj a prácu na sebe, aby sme si zachovali čisté srdce a neprijali akýkoľvek hriech.
Eucharistia: Tajomstvo lásky a vďaky
Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri, v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby touto obetou neprestajne v priebehu vekov pokračoval v obete kríža, dokiaľ on sám nepríde (Sacrosanctum concilium 47).
Grécke slovo eucharistein znamená vzdávanie vďaky. „Eucharistia znamená predovšetkým vzdávanie vďaky“ (KKC 1360). Ježiš nám zanechal živú stopu svojej lásky v Eucharistii, ktorá je sviatosťou lásky. Mnohokrát si ani neuvedomujeme hodnotu Eucharistie, ktorá je vrcholom kresťanského života. Svätý Ján Pavol II. nazval slávenie Eucharistie „nebo na zemi“; vysvetľuje, že „liturgia, ktorú slávime, je tajomná účasť na nebeskej liturgii“. Do neba sa uberáme vždy, keď ideme na slávenie Eucharistie. Centrom Eucharistie je Ježiš Kristus. Kňaz stojí pri oltári „in persona Christi“, v osobe Krista.