Štátny vzdelávací program (ŠVP) pre gymnáziá na Slovensku, konkrétne pre vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3A), je záväzný dokument, ktorý určuje povinné vyučovacie predmety a ich začlenenie do jednotlivých vzdelávacích oblastí. Tento program je určený pre žiakov štvorročných gymnázií a žiakov 5. až 8. ročníka osemročných gymnázií. Súčasťou ŠVP sú aj učebné osnovy, ktoré predstavujú detailnejší rozpis učiva pre jednotlivé predmety. Dôležitým aspektom je aj rámcový učebný plán, ktorý stanovuje časové dotácie pre jednotlivé vyučovacie predmety.
Rámcový učebný plán: Časová dotácia a organizácia vyučovania
Rámcový učebný plán je kľúčovým dokumentom, ktorý definuje minimálny počet hodín pre každý predmet počas celého stupňa vzdelávania. V zmysle školského zákona je časová dotácia definovaná iba za celý stupeň vzdelávania. Rozpis časovej dotácie do jednotlivých ročníkov je v kompetencii školy, podobne ako aj zaradenie učiva do ročníkov, pričom sa však zohľadňuje vekuprimeranosť. Pôvodné rámcové učebné plány z roku 2008 boli nahradené novými rámcovými učebnými plánmi, ktoré sú účinné od 1. septembra 2011.
Flexibilita v rozdelení hodín a organizácii vyučovania
Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania, napr. blokové vyučovanie. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa podmienok školy. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu.
Financovanie a navýšenie počtu hodín
Počet hodín za 1. - 4. ročník (5. - 8. ročník osemročných gymnázií) je stanovený rámcovým učebným plánom. Škola môže po vyjadrení rady školy v školskom vzdelávacom programe stanoviť vyšší celkový počet hodín, najviac však 144 (resp. 149 alebo 177 v závislosti od typu gymnázia). Ak sa škola rozhodne zvýšiť počet hodín nad 124 (resp. 129 alebo 152), tieto sú financované spravidla z vlastných zdrojov. Zohľadnenie navýšenia celkového počtu hodín v normatívne finančných prostriedkov upravuje nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z.
Cudzie jazyky a voliteľné hodiny
Gymnáziá musia zabezpečiť výučbu dvoch cudzích jazykov z ponuky: anglický, nemecký, francúzsky, ruský, španielsky a taliansky. Voliteľné hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Časť z nich môže ponechať ako voliteľné hodiny, v ktorých si žiak alebo jeho zákonný zástupca vyberie predmety z ponuky školy.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Športová príprava
Športová príprava sa uskutočňuje v rozsahu 10-24 hodín týždenne podľa športových metodík.
Školský vzdelávací program (ŠkVP)
V rámci svojho školského vzdelávacieho programu si každá škola môže vytvoriť aj vlastný vyučovací predmet (využitím voľných - disponibilných hodín). ŠkVP je pedagogický dokument, prostredníctvom ktorého sa uskutočňujú ciele vzdelávacej politiky štátu. ŠkVP vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu a zohľadňuje špecifiká a potreby danej školy.
Tvorba ŠkVP a disponibilné hodiny
Školy mali možnosť tvoriť ŠkVP od školského roka 2008/2009. Disponibilné hodiny posilňujú profil žiakov, umožňujú dôkladnejšiu prípravu na maturitné skúšky a prijímacie konanie na ďalšie štúdium. Ďalej umožňujú efektívne využitie medzipredmetových vzťahov na vyššej úrovni. Prostredníctvom disponibilných hodín si školy realizujú vlastné ciele a zamerania, ako aj personálne a priestorové podmienky školy.
Voliteľné hodiny a ich využitie
Voliteľné hodiny sú hodiny, o využití ktorých rozhoduje škola. Má viacero možností. Voliteľné hodiny slúžia na profiláciu absolventov SOŠ a zavádzajú účelové kurzy. Využívajú sa v rámci časovej rezervy alebo v rámci praxe, ak konkrétny kurz priamo súvisí s obsahom učiva predmetu prax.
Zavedenie inovovaného ŠVP a reakcie škôl
Zavedenie inovovaného ŠVP prebiehalo paralelne v 1., 5. ročníku ZŠ a v 1. ročníku gymnázia. Školy hodnotili pozitívne možnosť zavedenia inovatívnych predmetov, podporenie profilácie školy a vyššiu kreativitu. Na druhej strane, negatívne vnímali zvýšený podiel odborných predmetov na úkor voliteľných a najmä veľkú administratívu. Väčšina škôl vidí zmeny v obsahu, ale privítali by ešte silnejšiu medzipredmetovosť.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Problémy a výzvy pri tvorbe ŠkVP
Školy sa stretávali s problémami pri tvorbe vlastných vzdelávacích programov predmetu a vyžadovali materiály z centra. Poukazovali na nedostatočnú pripravenosť pedagogickej dokumentácie, spory okolo vysvedčení a nadmernú zaťaženosť učiteľov.
Rozhodovanie o ŠkVP a spolupráca
O ŠkVP rozhodovali väčšinou riaditelia školy so svojím pedagogickým zborom a Radou školy. Príprava ŠkVP prebiehala v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi.
Hodnotenie a prínos inovovaného ŠVP
Väčšina škôl uviedla, že celkové proporcionálne rozdelenie na všeobecné a odborné vzdelávanie nevyhovuje a odporúčajú tento pomer upraviť v prospech odborného vzdelávania. Pozitívne hodnotili možnosť rozhodovať o kategóriách odborných predmetov na výučbu, negatívne sa vyjadrovali k predmetovému usporiadaniu všeobecného vzdelávania. Taktiež konštatovali krátky čas na vytvorenie kvalitného ŠkVP, v podstate ŠkVP majú pripravený, ale potrebovali by ho dopracovať.
Jednoduchosť tvorby ŠkVP a potreba pomoci
Pre 32 % škôl to bolo jednoduché, boli na to pripravené, pretože niečo podobné už realizovali v predchádzajúcom období. Naopak, 16 % škôl potrebovalo poradiť a potrebovali by výraznú pomoc. Najťažšie pre školy bolo určiť ciele a obsah vzdelávania, čo je časť, ktoré určuje školský zákon. Nie všetky časti boli rovnako ľahké pre školy.
Personálne zabezpečenie a ciele školy
Školy si dokázali veľmi dobre poradiť s personálnym zabezpečením. Zatiaľ neprispôsobovali personálne zloženie ŠkVP ale ŠkVP prispôsobovali zloženiu pedagogického zboru. Dobre sa vyrovnali s cieľmi a zameraním školy.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky
Učebné osnovy a materiálne zabezpečenie
Najväčšie problémy robia školám učebné osnovy povinných aj voliteľných predmetov. Veľa problémov majú školy aj s materiálno-technickým zabezpečením a autoevalváciou školy. 68 % z nich sa vyjadrilo, že by potrebovali ešte čas na dopracovanie a určite by ho pozmenili alebo vylepšili. V podstate veľmi by ho nemenili. Pokračovali by v tom, ako začali a dopracovávajú. A najmä pozerajú sa na vzdelávanie z iného pohľadu.
Zaradenie predmetov do ročníkov
Zaradenie jednotlivých predmetov do ročníkov väčšinou bolo prijaté pozitívne. Na 1. stupni boli ojedinele výhrady voči zaradeniu vlastivedy do 2. ročníka ZŠ, absencii pracovného vyučovania, prípadne rozdelenia prvouky na vlastivedu a prírodovedu. Na 2. stupni voči zaradeniu občianskej náuky do 5. ročníka, chémie do 6. ročníka…