Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) je kľúčovým nástrojom environmentálnej politiky Európskej únie. Jej cieľom je zabezpečiť, aby environmentálne aspekty boli zohľadnené pri schvaľovaní projektov, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie. Jedným z dôležitých prvkov tejto smernice je Príloha III, ktorá stanovuje kritériá pre výber projektov, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.
Implementácia smernice EIA v slovenskej legislatíve
Slovenská republika transponovala smernicu EIA do svojho právneho poriadku prostredníctvom zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o EIA"). Tento zákon upravuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre navrhované činnosti, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie.
Zmeny v zákone o EIA od 1. januára 2025
Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 24/2006 Z. z. o EIA. Jedným z dôvodov predloženia vládneho návrhu zákona bolo priblíženie sa hlavnému účelu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.
Okrem procesných zmien došlo aj k úprave prílohy č. 8 zákona o EIA. Formálne bola zmenená štruktúra a pomenovanie jednotlivých položiek. Zmeny sa udiali aj vo vzťahu k prahovým hodnotám, pričom došlo ako k zníženiu, tak aj k zvýšeniu niektorých prahových hodnôt.
Príloha č. 8 zákona o EIA
Príloha č. 8 zákona o EIA je kľúčová pre určenie, ktoré projekty podliehajú povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Táto príloha obsahuje zoznam kategórií projektov a prahových hodnôt, ktoré, ak sú dosiahnuté alebo prekročené, spúšťajú proces EIA.
Prečítajte si tiež: Smernica rektora Trnavskej univerzity
Kritériá pre výber projektov podľa Prílohy III smernice EIA
Príloha III smernice EIA stanovuje kritériá pre výber projektov, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Tieto kritériá sa zameriavajú na charakteristiky projektov, ich umiestnenie a potenciálny vplyv na životné prostredie.
Charakteristiky projektov
Pri posudzovaní charakteristík projektov sa berú do úvahy:
- Veľkosť projektu: Väčšie projekty majú spravidla väčší potenciál na negatívny vplyv na životné prostredie.
- Kumulácia s inými projektmi: Ak sa projekt nachádza v oblasti, kde už existujú iné projekty, je potrebné zvážiť kumulatívny vplyv všetkých týchto projektov na životné prostredie.
- Využívanie prírodných zdrojov: Projekty, ktoré vyžadujú rozsiahle využívanie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda alebo nerastné suroviny, môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
- Produkcia odpadu: Projekty, ktoré produkujú veľké množstvo odpadu, môžu predstavovať riziko pre životné prostredie, ak nie sú správne zneškodňované.
- Znečistenie: Projekty, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky do ovzdušia, vody alebo pôdy, môžu mať negatívny vplyv na zdravie ľudí a na životné prostredie.
- Riziko havárií: Projekty, ktoré predstavujú riziko havárií, ako sú napríklad chemické závody alebo ropovody, môžu mať katastrofálne následky pre životné prostredie.
Umiestnenie projektov
Pri posudzovaní umiestnenia projektov sa berú do úvahy:
- Citlivosť životného prostredia: Projekty, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s citlivým životným prostredím, ako sú chránené územia, mokrade alebo lesy, môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
- Hustota obyvateľstva: Projekty, ktoré sa nachádzajú v husto obývaných oblastiach, môžu mať negatívny vplyv na zdravie ľudí a na kvalitu života.
- Kultúrne dedičstvo: Projekty, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s kultúrnym dedičstvom, ako sú historické pamiatky alebo archeologické náleziská, môžu mať negatívny vplyv na kultúrne dedičstvo.
- Územné plánovanie: Projekty by mali byť v súlade s platnými územnými plánmi a s environmentálnymi cieľmi stanovenými v týchto plánoch.
Potenciálny vplyv na životné prostredie
Pri posudzovaní potenciálneho vplyvu na životné prostredie sa berú do úvahy:
- Rozsah vplyvu: Vplyv projektu na životné prostredie môže byť lokálny, regionálny alebo globálny.
- Trvanie vplyvu: Vplyv projektu na životné prostredie môže byť krátkodobý, strednodobý alebo dlhodobý.
- Intenzita vplyvu: Vplyv projektu na životné prostredie môže byť mierny, stredný alebo silný.
- Pravdepodobnosť vplyvu: Vplyv projektu na životné prostredie môže byť istý, pravdepodobný alebo nepravdepodobný.
- Reverzibilita vplyvu: Vplyv projektu na životné prostredie môže byť reverzibilný (odstrániteľný) alebo ireverzibilný (neodstrániteľný).
- Kumulatívny vplyv: Je potrebné zvážiť kumulatívny vplyv projektu s inými existujúcimi alebo plánovanými projektmi v danej oblasti.
- Cezhraničný vplyv: Ak projekt môže mať vplyv na životné prostredie v susednej krajine, je potrebné zvážiť aj cezhraničný vplyv.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA sa skladá z niekoľkých fáz:
Prečítajte si tiež: Smernica rektora a titulný list
- Zisťovacie konanie: V tejto fáze sa zisťuje, či navrhovaná činnosť podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Ak navrhovaná činnosť spadá pod kategórie uvedené v Prílohe č. 8 zákona o EIA a prekračuje stanovené prahové hodnoty, podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.
- Určenie rozsahu hodnotenia: V tejto fáze príslušný orgán určí rozsah hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Rozsah hodnotenia definuje, ktoré environmentálne aspekty sa budú v rámci posudzovania vplyvov podrobne skúmať.
- Vypracovanie správy o hodnotení: Navrhovateľ je povinný vypracovať správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Táto správa obsahuje podrobnú analýzu potenciálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a návrhy na minimalizáciu alebo elimináciu týchto vplyvov.
- Verejné prerokovanie: Správa o hodnotení sa predloží verejnosti na pripomienkovanie. Verejnosť má možnosť vyjadriť svoje názory a pripomienky k navrhovanej činnosti a k správe o hodnotení.
- Záverečné stanovisko: Príslušný orgán vydá záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti. V tomto stanovisku sa zohľadňujú výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie, pripomienky verejnosti a ďalšie relevantné informácie. Záverečné stanovisko môže obsahovať podmienky, ktoré musí navrhovateľ splniť, aby mohol navrhovanú činnosť realizovať.
Prečítajte si tiež: Smernica Rady 92/43/EHS a Príloha IV A