Príloha č. 2 Zákona o zahraničnej službe: Vzor a kontext

Rate this post

Tento článok sa zaoberá problematikou prílohy č. 2 zákona o zahraničnej službe, pričom vychádza z dostupných informácií a súvisiacich právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, zohľadňujúc rôzne aspekty a súvislosti.

Úvod do problematiky zahraničnej služby a jej právneho rámca

Zahraničná služba predstavuje špecifickú oblasť štátnej služby, ktorá sa vykonáva v zahraničí. Jej právny rámec je upravený zákonom č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje základné pojmy, upravuje postavenie a činnosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a upravuje konzulárne činnosti.

Legislatívny kontext

Zákon o zahraničnej službe bol novelizovaný zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2017. Táto novela si vyžiadala úpravu niektorých ustanovení zákona o zahraničnej službe s ohľadom na subsidiárne použitie zákona o štátnej službe.

Ďalším dôležitým legislatívnym aktom je smernica Rady (EÚ) 2015/637 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom zákona o zahraničnej službe.

Definícia základných pojmov

Zákon o zahraničnej službe definuje niekoľko základných pojmov, ktoré sú kľúčové pre pochopenie jeho obsahu. Medzi tieto pojmy patria:

Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky

  • Zahraničná služba: štátna služba alebo výkon práce vo verejnom záujme vykonávané na zastupiteľskom úrade, alebo vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo v medzinárodnej organizácii.
  • Zamestnanec v zahraničnej službe: štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na zastupiteľskom úrade alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme na zastupiteľskom úrade, alebo štátny zamestnanec vyslaný na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo v medzinárodnej organizácii.
  • Služobný úrad: aj zamestnávateľ, ktorým je ministerstvo, ktorý vysiela zamestnanca na výkon práce vo verejnom záujme na zastupiteľský úrad.
  • Generálny tajomník služobného úradu: aj štatutárny orgán zamestnávateľa.
  • Členský štát: členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky.
  • Tretí štát: štát, ktorý nie je členským štátom.
  • Cudzí štát: tretí štát a členský štát.
  • Občan: štátny občan Slovenskej republiky.
  • Nezastúpený občan: štátny občan členského štátu, ktorý nemá na území tretieho štátu, na území ktorého sa nachádza, diplomatické zastúpenie alebo konzulárne zastúpenie, ktoré je schopné poskytnúť v konkrétnom prípade konzulárnu ochranu.
  • Núdza: stav alebo situácia, kedy môže dôjsť k ohrozeniu majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku občana alebo nezastúpeného občana a občan alebo nezastúpený občan nie je schopný bez pomoci, samostatne alebo s pomocou iných osôb tento stav alebo situáciu riešiť tak, aby prekonal jeho akútne negatívne dopady a zabezpečil si podmienky na návrat na územie Slovenskej republiky, štátu, ktorého je štátnym občanom alebo štátu obvyklého pobytu, okrem situácie, ak občan alebo nezastúpený občan pricestoval do zahraničia bez dostatočných finančných prostriedkov na cestu a pobyt; to neplatí, ak ide o akútne ohrozenie života alebo zdravia.
  • Kríízová situácia: závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo ohraničená udalosť, v dôsledku ktorej nastane stav bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti občana alebo nezastúpeného občana alebo majetku občana, nezastúpeného občana alebo majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; krízová situácia môže byť spôsobená najmä vplyvom živelnej pohromy, v dôsledku hromadnej dopravnej nehody, extrémnej politickej situácie, ozbrojeného konfliktu, teroristického útoku, bezpečnostných hrozieb a spravidla je spojená s poskytovaním konzulárnej ochrany väčšiemu počtu osôb.

Konzulárne činnosti

Zákon o zahraničnej službe upravuje konzulárne činnosti, ktoré vykonáva príslušný útvar ministerstva v Slovenskej republike, diplomatická misia a konzulárny úrad. Konzulárne činnosti sa delia na:

  • Konzulárne funkcie: zahŕňajú širokú škálu činností na úseku dokladov a evidencií, všeobecnej vnútornej správy a úseku iných zverených konzulárnych funkcií, ako napríklad rozhodovanie o udelení víza, prijímanie žiadostí o udelenie pobytu, vykonávanie činností na úseku cestovných dokladov, náhradných cestovných dokladov, občianskych preukazov a vodičských preukazov, vykonávanie činností na úseku štátneho občianstva a matrík, prijímanie žiadostí o výpis z registra trestov a zabezpečovanie jeho písomného vyhotovenia, vykonávanie činností určeného orgánu Slovenskej republiky, pred ktorým môže občan uzavrieť manželstvo, doručovanie súdnych a mimosúdnych dokumentov a vybavovanie dožiadaní v oblasti právnej pomoci na základe požiadavky príslušných orgánov Slovenskej republiky, vykonávanie činností na úseku správnych poplatkov a vykonávanie iných zverených konzulárnych funkcií. Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú súčinnosť pri zabezpečení ochrany záujmov občana v dedičskom konaní v prijímajúcom štáte, pri zabezpečení zastupovania občana pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak nie je schopný včas sa ujať obhajovania svojich práv a záujmov, príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom prijímajúceho štátu pri zabezpečení ochrany práv a právom chránených záujmov detí a iných občanov, ktorí majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, najmä ak ide o poručníctvo alebo opatrovníctvo týkajúce sa týchto osôb alebo ak ide o návrat alebo premiestnenie dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nachádza sa na území cudzieho štátu bez sprievodu rodiča, príbuzného alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, na územie Slovenskej republiky. Diplomatická misia a konzulárny úrad na úseku vyhotovovania listín a osvedčovania listín a ich prekladov osvedčuje pravosť podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za vlastný na listine a osvedčuje zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom; zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu môže odmietnuť osvedčiť pravosť podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za vlastný na listine a odmietnuť osvedčiť zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom, ak má dôvodné pochybnosti, že obsah listiny je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho štátu, vykonáva vyššie overenie listiny vydanej štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, ak je táto listina vyššie overená štátnym orgánom štátu, v ktorom bola vydaná a diplomatická misia a konzulárny úrad disponujú podpisovým vzorom a vzorom úradnej pečiatky štátneho orgánu, ktorý listinu vyššie overil, vyhotovuje alebo osvedčuje preklad listiny vydanej cudzím štátom na účely konzulárnych funkcií do štátneho jazyka; vyhotovenie alebo osvedčenie prekladu môže zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu odmietnuť, ak jazyk, v ktorom je listina vyhotovená, dostatočne neovláda, vyhotovuje alebo osvedčuje preklad verejnej listiny vydanej v štátnom jazyku do jazyka, v ktorom príslušný orgán prijímajúceho štátu takto vyhotovený alebo osvedčený preklad uznáva na úradné účely; vyhotovenie alebo osvedčenie prekladu môže zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu odmietnuť, ak jazyk, do ktorého má byť listina preložená, dostatočne neovláda, vyhotovuje preklad záznamu z pohovoru so žiadateľom na účel podľa § 14c písm. b), ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku. Osvedčenie podľa odseku 1 vykoná zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom úradnej pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca diplomatickej misie alebo povereného zamestnanca konzulárneho úradu. Ak osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac listov, tieto sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria odtlačkom úradnej pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu. Osvedčovacia doložka sa vystavuje vo forme odtlačku osvedčovacej pečiatky, nálepky alebo tlačeného textu. Vzory osvedčovacích doložiek a náležitosti osvedčovacích doložiek sú uvedené v prílohe č. 3. Príslušný útvar ministerstva vykonáva konzulárne funkcie podľa § 14c písm. a), g) a h), vyššie overuje písomné vyhotovenie výpisu z registra trestov, vykonáva vyššie overenie verejnej listiny vydanej alebo overenej štátnym orgánom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou na to oprávnenou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak disponuje podpisovým vzorom oprávnenej osoby a vzorom úradnej pečiatky a listina má byť použitá v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej osvedčenie vykonáva iný štátny orgán Slovenskej republiky, listina má byť použitá v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, alebo ak ide o listinu týkajúcu sa obchodných činností alebo colných činností, vykonáva vyššie overenie listiny vydanej zastupiteľským úradom akreditovaným pre Slovenskú republiku, ak ministerstvo zahraničných vecí cudzieho štátu oznámi, že zastupiteľský úrad je oprávnený takúto listinu vydať a príslušný útvar ministerstva disponuje podpisovým vzorom, vzorom listiny a vzorom úradnej pečiatky príslušného zastupiteľského úradu. Osvedčenie podľa odseku 1 písm. c) a d) vykoná zamestnanec príslušného útvaru ministerstva tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky ministerstva so štátnym znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca ministerstva. Ak osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac listov, tieto sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria odtlačkom úradnej pečiatky ministerstva.
  • Konzulárna ochrana: súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej situácii. Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu nezastúpenému občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza nezastúpeného občana v treťom štáte v rovnakom rozsahu a za tých istých podmienok, za ktorých poskytuje konzulárnu ochranu občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza občana v treťom štáte. Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky primerane. Konzulárnu ochranu neposkytuje konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom. Konzulárna ochrana sa poskytuje najmä v prípade zatknutia alebo iného obmedzenia osobnej slobody, ak je občan a nezastúpený občan obeťou trestného činu, v prípade vážnej nehody alebo závažnej choroby, v prípade úmrtia, pri repatriácii, v prípade potreby vydania náhradného cestovného dokladu alebo náhradného cestovného dokladu Európskej únie, ak môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia.

Vzor osvedčovacej doložky (príloha č. 4)

Príloha č. 4 zákona o zahraničnej službe obsahuje vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložky. Táto doložka sa používa pri vyššom overovaní listín vydaných alebo overených štátnym orgánom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou na to oprávnenou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak disponuje podpisovým vzorom oprávnenej osoby a vzorom úradnej pečiatky a listina má byť použitá v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej osvedčenie vykonáva iný štátny orgán Slovenskej republiky, listina má byť použitá v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, alebo ak ide o listinu týkajúcu sa obchodných činností alebo colných činností, vykonáva vyššie overenie listiny vydanej zastupiteľským úradom akreditovaným pre Slovenskú republiku, ak ministerstvo zahraničných vecí cudzieho štátu oznámi, že zastupiteľský úrad je oprávnený takúto listinu vydať a príslušný útvar ministerstva disponuje podpisovým vzorom, vzorom listiny a vzorom úradnej pečiatky príslušného zastupiteľského úradu. Osvedčenie podľa odseku 1 písm. c) a d) vykoná zamestnanec príslušného útvaru ministerstva tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky ministerstva so štátnym znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca ministerstva. Ak osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac listov, tieto sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria odtlačkom úradnej pečiatky ministerstva.

Ohlasovacia povinnosť

V súvislosti s devízovým zákonom (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z.) a vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska č. 335/1996 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska č. 203/1995 Z. z., existuje ohlasovacia povinnosť voči Národnej banke Slovenska.

Tuzemec-právnická osoba a tuzemec-fyzická osoba-podnikateľ s výnimkou banky a pobočky zahraničnej banky plnia ohlasovaciu povinnosť podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ak ide o devízové miesto uvedené v § 2 písm. o) bode 1 zákona; podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona, ak ide o nehnuteľnosti v zahraničí, a podľa § 8 ods. 1 písm. vzor je uvedený v prílohe č. charakter priamej investície, na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. emitentom je cudzozemec, podľa § 15 ods. 3 písm. d) zákona, na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. platieb za kúpu nehnuteľností v zahraničí na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. zriadenia a stavu účtu v zahraničí na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. Banka a pobočka zahraničnej banky plnia ohlasovaciu povinnosť podľa § 8 ods. 1 písm. Ohlasovaciu povinnosť podľa § 8 ods. Národnej banke Slovenska odovzdaním vyplneného tlačiva podľa vzoru uvedeného v prílohe č. Pri vypĺňaní tlačív podľa § 1 až 5 tejto vyhlášky sa používajú číselníky kódov uvedené v prílohe č. ich Národnej banke Slovenska na tlačivách, ktorých vzory sú uvedené v prílohách č. Ohlasovacia povinnosť podľa § 8 zákona sa plní v lehotách uvedených v prílohách č. 1 až 6 a č. Kúpa peňažných prostriedkov v cudzej mene tuzemcom-právnickou osobou (k § 14 ods. Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. Sergej Kozlík v. r.Vladimír Masár v. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z. Príloha č. Slovenska č. 203/1995 Z.

Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky