Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je medzi záhradkármi veľmi obľúbené. Ak aj vy túžite po vlastných, čerstvých paradajkách, ale neviete, ako na to, tento článok vám ponúkne jednoduchý postup a praktické tipy pre úspešné sadenie a pestovanie priesad rajčín.
Výber priesad a semien
Paradajky si môžete zasadiť z vopred kúpených priesad alebo si vypestovať vlastné. Pestovanie vlastných priesad ponúka väčší výber odrôd, čo vám umožní nájsť ten správny typ paradajky, ktorý vám najviac chutí. Pri už vypestovaných priesadách je výber odrôd menší.
Ak sa rozhodnete pre vlastné priesady, môžete získať semienka z vlastnej úrody alebo si ich zakúpiť v záhradníctve.
Získavanie semien z vlastnej úrody
Na získanie vlastných semiačok budete potrebovať zdravú a zrelú paradajku. Prekrojte ju na polovicu a do sitka vyberte semienka. Dobre ich prepláchnite pod vodou a rozložte ich na bavlnené handričky alebo kuchynské papierové obrúsky. Nechajte semiačka úplne vyschnúť. Suché semienka oddelíme od handričky/papiera jemným šúchaním a premiestnime ich do uzatvárateľnej nádoby. Skladujte na tmavom a chladnom mieste.
Výber semien v záhradníctve
Ak si semiačka na priesady kupujete v záhradníctve, odporúčame vyberať semienka s označením „nehybridná odroda“.
Prečítajte si tiež: Sadenie uhoriek a rajčín na Slovensku
Predpestovanie priesad
Predpestovanie priesad je dôležitý krok pre úspešné pestovanie paradajok. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše, úrodu budete môcť zbierať o dva až tri týždne skôr.
Kedy začať s predpestovaním?
S predpestovaním priesad začíname koncom februára alebo začiatkom marca. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Vypestovanie priesad trvá približne 2 mesiace.
Čo potrebujeme na predpestovanie?
- Substrát: Na predpestovanie potrebujeme substrát, ktorý je vzdušný a sterilný - neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Ideálny substrát pri paradajkách je ten s neutrálnym pH. V súčasnosti nájdete na trhu niekoľko druhov substrátov, pri predpestovaní paradajok však voľte druh s neutrálnym pH (hodí sa na väčšinu zeleniny), ktorý je určený špeciálne na výsev. Tak docielite, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne.
- Kvetináče: Semienka vysádzame do malých kvetináčov, ktoré majú na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody, aby substrát nebol trvale premáčaný a priesady nezahnívali. Pri vysievaní dbajte na to, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody.
- Voda: Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol.
Ako postupovať pri predpestovaní?
- Pripravte si kvalitnú pôdu - vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (môžu to byť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače).
- Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
- Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla. Viac o podmienkach svetla nižšie v článku. Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet. Teplota pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte. Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra.
- Dôležité je aj vedieť, ako často priesady polievať. Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená. Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu. Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko.
- Najskôr zo semienka vyklíčia klíčne lístky až potom priamo zo stonky tzv. pravé listy. Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie sa stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.
- Priesadu následne vysádzajte do pôdy v termíne podľa typu rastliny. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov. Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.
Na čo si treba dať pozor pri predpestovaní priesad?
Pri predpestovaní priesad je dôležité dbať na niekoľko faktorov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom raste:
Dostatok svetla: Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom. Za zníženého prístupu svetla nie sú rastliny len vytiahnuté, ale majú aj málo pukov, ktoré navyše opadávajú.
Teplota: Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Vlhkosť: Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov. Zavlažujte ich pravidelne, pričom potrebu vody určíte podľa vlhkosti substrátu, ktorý by mal byť viac suchý ako mokrý.
Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín. Substráty sú obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby. Nie je nutné, ak rastliny prosperujú. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Pri tejto zelenine je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu.
Choroby a škodcovia: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.
Ako vybrať vhodný substrát pre predpestovanie rastlín?
Dôležité je, aby ste pred použitím substrát preverili, či spĺňa potreby vašich rastlín a aby bol dostatočne kvalitný a plný živín pre ich správny vývoj. Je dobré vedieť, či pH substrátu je neutrálne, ktoré je vhodné pre väčšinu druhov rastlín. Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť. Tiež by mal obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov. Ak sa rozhodnete pre prírodné alebo domáce zmesi je treba dbať aj na čistotu, aby bol substrát bez prítomnosti choroboplodných zárodkov alebo škodcov. Preto ich pred použitím dôkladne sterilizujte.
Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad?
- Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
- Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
- Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
- Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
- Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.
Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Výsadba priesad do záhrady
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.
Príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík.
Ako sadiť priesady
- Vyhĺbte jamu o niečo hlbšiu ako je dĺžka koreňov priesady. Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
- Priesadu položte šikmo do vyhĺbenej jamy a jej korienky opatrne zahrňte zemou. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
- Zalejte vodou a zahrňte zvyšnou zeminou celú jamu. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém.
- Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.
Starostlivosť po výsadbe
- Zálievka: Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Kedy je dobré polievať? Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.
- Prekyprenie pôdy: Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
- Vylamovanie zálistkov: Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
- Ukončenie rastu: Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.
- Odstraňovanie listov: Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
- Okopávanie: Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.
- Prihnojovanie: Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Čím hnojiť paradajky? Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
- Odstránenie prvého kvetu: Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Choroby a škodcovia paradajok
Pestovanie paradajok môže skomplikovať pleseň a iné choroby a škodcovia. Treba voči nim zakročiť preventívne alebo použiť odolnejšie odrody.
Choroby
- Pleseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1,Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
- Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
- Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková. Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc.
Odrody paradajok
Pri výbere odrody paradajok je dôležité zvážiť vaše preferencie a podmienky pestovania. Existujú rôzne odrody paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou plodov, ako aj výškou rastu a odolnosťou voči chorobám.
Vysoké odrody
Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
Stredne vysoké odrody
Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
#