Varenie piva má na Slovensku bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Mnohé kráľovské mestá, vrátane Prešova, si uplatňovali právo variť a čapovať pivo, čo významne ovplyvnilo ich hospodársky a spoločenský rozvoj. Tento článok sa zameriava na históriu varenia piva v Prešove, pričom čerpá z dostupných archívnych záznamov a historických prameňov.
Počiatky pivovarníctva na Slovensku
Výroba piva na Slovensku bola známa už v ranom stredoveku. Významnejšie rozšírenie varenia piva na území dnešného Slovenska sa spája so 14. - 15. storočím, keď medzi najväčšie centrá patrili Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Bardejov, Prešov, Košice, Trenčín či Bratislava. Právo variť a čapovať pivo v okruhu 1 míle sa nazývalo “míľové právo”. Neskôr dôležitú úlohu zohrali najmä Benediktínske kláštory. A najvýznamnejšími strediskami, kde sa pivo vyrábalo, ale aj najviac konzumovalo sa stali banské centrá - Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Prešov, Bardejov, Košice, Trenčín, Trnava a Bratislava.
Už koncom 14. storočia sa u nás varilo niekoľko druhov pív. V 16. storočí vznikali najstaršie cechy sládkov. Prvá slovenská sladovňa Sessler vznikla v Trnave v polovici 19. st. Slovenský sladovnícky jačmeň žal úspech na prestížnych svetových súťažiach a na niekoľkých z nich dokonca zvíťazil.
Prešov ako centrum pivovarníctva
Prešov, ako jedno z piatich kráľovských miest ("Quinque civitates superiores"), mal strategickú polohu a ekonomické zázemie, ktoré podporovali rozvoj pivovarníctva. Mestská rada si monopol na varenie piva ostro strážila. Radní dobre vedeli, že bez výnosov z piva by mestská pokladnica ostala takmer prázdna.
Spolok miest ("Quinque civitates superiores", čiže päť miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov, Sabinov) posiela svojou spravodajskou a výzvednou službou bežca, ktorý v roku 1559 odovzdáva v mene spomenutých kráľovských miest jeho kráľovskému majestátu sťažnosť na čiernych varičov piva. V sťažnosti sa okrem iného píše o hrubom porušovaní kráľovských privilégií. Netreba zvlášť zdôrazňovať, že za poslom hrkotali kolesá povozu naloženého úhľadnými súdkami dobrého košického piva. Pivní úradníci predvolaní na kráľovský dvor sťažnosť mestskej rady veľmi ochotne potvrdili. "Čierne várky" boli nielen na škodu mesta, ale aj im samým, pretože boli ukrátení na výnosoch.
Prečítajte si tiež: Trendy v donáške jedla
Archívne dokumenty jednoznačne svedčia, že problém čiernych varičov piva značne sťažoval udržiavanie mestského rozpočtu. Porušovanie kráľovského dekrétu na dovoz piva z cudzích pivovarov a čierne várky však pretrvali až do polovice 18. Patrilo k nim aj dočasné zníženie ceny piva. Podľa citácie z mestskej zápisnice takýto progresívny krok vyzeral asi takto: "Pre rok 1634 podľa dobrého starého zvyku sa povoľuje predávať pivo za zníženú cenu na svadby, pre chorých, pre členov rady, pre významných mešťanov…" Nepovolené varenie piva sa začalo prísne trestať a na dovoz piva z cudzích pivovarov boli uvalené vysoké clá. V roku 1630 bola daň z piva domáceho 48 až 50 denárov a z piva dovezeného z Gönczu 65 - 85 denárov.
Organizácia pivovarníctva
V mestách sa právo variť pivo využívalo buď kolektívne - pivovary sa tu stali súčasťou mestského hospodárstva (Bratislava, Košice, Modra, Pezinok, Trenčín, Zvolen, Krupina, Brezno), alebo ho využívali jednotliví mešťania (Banská Bystrica, Prešov, Bardejov, Sabinov, všetky spišské mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Vlastníci práva variť pivo ho často nevyužívali, počet pivovarníckych domov sa postupne znižoval. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Začala ho využívať hlavne od 16.
Pivovarnícke cechy
V 16. storočí vznikali najstaršie cechy sládkov. Košickí ´sládkovia´ presne dodržiavali výrobný postup, načas platili dane, neokrádali mestskú pokladnicu rôznymi špekuláciami pri výrobe. Dnes by sme to mohli nazvať pevnou technologickou disciplínou. Do Košíc prichádzali nevyučení tovariši z cudzích miest, aby sa za určitý poplatok priučili niektorým pivovarníckym a sladovníckym fortieľom, ktorý tu po stáročia poznal a chránil Seburgiho rod. Žiada sa však povedať, že isté "ťahy" sa prišelcom nepredvádzali, čo sa považovalo za výrobné tajomstvo cechu, čo je i dnes po mnohých stáročiach samozrejmosťou každého variča piva vo varni.
Je to tak trochu paradox, že košickí pivovarníci, hoci prví varili pivo, svoj cech oficiálne založili až v roku 1707. Štatút cechu však bol schválený na základe rozhodnutia cisára Karola VI. v roku 1721. Znak cechu nesie tradičné pivovarské a sladovnícke náradie - lopatu, snop jačmeňa a naberačku.
Pivovary v Prešove dnes
Naše pivá sú vyrábané z prvotriednych, starostlivo vyberaných základných surovín (voda, slad, chmeľ, kvasnice) bez ďalších pridaných látok. Dodávateľov si vyberáme zásadne len zo Slovenskej a Českej republiky. Nadštandardnú starostlivosť venujeme každej kvapke nášho piva od výberu ingrediencií, procesu varenia, dozrievania, ale aj spôsobu akým sa naše pivo podáva. Naše priestory v centre mesta Prešov pozostávajú z novozrekonštruovanej dvojpodlažnej pivnice z 15. storočia, kde vás privíta jedinečná pivná atmosféra.
Prečítajte si tiež: Odrody kŕmnych zemiakov Prešov
Slovenský slad a pivo v kontexte Európy
Slovenský slad sa expedoval do 20 krajín sveta a bol žiadaným exportným artiklom. Dnes na Slovensku pôsobia 2 veľké , 2 malé a približne 35 malých reštauračných pivovarov. Vo svete sa varí 40-tisíc druhov a 25 rôznych typov zlatého moku . Pre našu krajinu sú typické pivá plzenského typu. Ale v súčasnosti zažívajú boom aj tzv. IPA pivá, Pale Ale či rôzne špeciály, ktoré varia už aj naše pivovary.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre tortu knihu