Slabikovanie slov je dôležitá zručnosť, ktorá sa uplatňuje nielen pri písaní, keď sa celé slovo nezmestí na koniec riadka, ale aj pri čítaní a správnom vyslovovaní. V slovenčine existujú určité pravidlá, ktoré nám pomáhajú správne rozdeliť slová na slabiky. Tento článok sa zameriava na slabikovanie slova "zmrzlina" a zároveň poskytuje prehľad všeobecných pravidiel slabikovania v slovenskom jazyku.
Všeobecné pravidlá slabikovania v slovenčine
V slovenčine rozdeľujeme slová na slabiky, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Rozdeľujeme len viacslabičné slová. Jednoslabičné slová ako "trest", "vlk", "prst", "Nór", "Fín", "ak", "tak", "však", "bez", "cez", "od", "nad", "ach", "ej", "hop", "tŕň", "tĺk", "sa" sa nerozdeľujú. Slová rozdeľujeme:
- na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov),
- na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek, na ktoré sa delia pri vyslovovaní).
Pri rozdeľovaní slov v prvom prípade sa berie do úvahy významové členenie slov, v druhom prípade zvukové členenie slov.
Rozdeľovanie slov na rozhraní morfém
a) Oddeľujeme jednoslabičné alebo viacslabičné predponové morfémy, napr. vpí-sať, vra-ziť, vo-pe-ro-vať, spí-sať, zbú-rať, vzo-ísť, vzpla-núť.
b) Oddeľujeme odvodzovacie morfémy (slovotvorné prípony) začínajúce sa na spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások, napr. voľ-ba, sud-ca, ka-ma-rát-ka, di-va-diel-ko, ma-siel-ce, Ar-gen-tín-čan, Ho-land-sko, fran-cúz-šti-na, me-ra-dlo, teh-liar-stvo, stroj-ček, pán-ča, roč-ný, poľ-ský, ohyzd-ný.
Prečítajte si tiež: Zemiaky ako súčasť jazyka
c) Oddeľujeme gramatické morfémy (pádové prípony) začínajúce sa na spoluhlásku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), ar-gu-ment-mi (tvar podst. mena argument), pri-stúp-me, pri-stúp-te (tvary slovesa pristúpiť), neo-pusť-me, neo-pusť-te (tvary slovesa neopustiť), dvo-ma (tvar číslovky dva/dve), tro-ma (tvar číslovky tri).
d) Oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia, napr. Bra-ti-sla-va, Slov-naft, Slov-osi-vo, šéf-le-kár, šesť-uhol-ník, viac-úče-lo-vý, viac-hlas-ný, trans-li-te-rá-cia.
Poznámka 1: Ak morfematické členenie slov nie je dostatočne zreteľné alebo si ho neuvedomujeme, dávame prednosť slabičnému deleniu (deleniu na rozhraní slabík), napr. nav-ští-viť, príj-mu (tvar podst. mena príjem), náj-mu (tvar podst. mena nájom). Slabičnému deleniu môžeme dať prednosť aj vtedy, keď sa základová morféma končí na samohlásku a príponová morféma sa začína na skupinu spoluhlások, napr. lieta-dlo i lietad-lo, baní-ctvo i baníc-tvo, lao-ský i laos-ký.
Prídavné mená utvorené príponou -ný od prevzatých slov na -cia, v ktorých nastalo striedanie spoluhlások c/č, môžeme rozdeliť podľa morfematického princípu, napr. komerč-ný, funkč-ný, alebo podľa slabičného princípu, napr. komer-čný, funk-čný. V nejasných prípadoch so skupinou spoluhlások môžeme uplatniť dvojaké delenie, napr. jedno-tlivý i jednot-livý, fun-kcia i funk-cia.
Poznámka 2: Ak zložené slová písané so spojovníkom rozdeľujeme na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého aj na začiatku nasledujúceho riadka (spojovník zopakujeme), napr. Ak sa rovnako znejúce slovo píše bez spojovníka, spojovník neopakujeme (spojovník píšeme iba na konci prvého riadka), napr. slovo kultúrnopolitický (týkajúci sa kultúrnej politiky) delíme na časť kultúrno- a politický.
Prečítajte si tiež: Dokonalý piknik v prírode
Rozdeľovanie slov na rozhraní slabík
a) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou, slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je jedna spoluhláska, slovo rozdeľujeme pred spoluhláskou, napr. že-na, pra-co-vať, bie-ly, vl-na, vr-tieť, vŕ-ba, Sĺ-ňa-va, ka-me-nár, pa-ra-bo-la, čia-ra, bie-lia-reň, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).
b) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina dvoch spoluhlások, slovo rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma spoluhláskami, napr. všet-ci, všet-ky, žat-va, mas-lo, lás-ka, prch-ký, mĺk-vy, maš-lička, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. c).
c) Ak medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami, samohláskou a dvojhláskou alebo slabičnými r, l, ŕ, ĺ a samohláskou alebo dvojhláskou) je skupina troch alebo viac spoluhlások a vnútri spoluhláskovej skupiny nie je morfematické rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky (na koniec prvého riadka), ostatné spoluhlásky do ďalšej slabiky (na začiatok nasledujúceho riadka), napr. ses-tra, An-gličan, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, špen-dlík.
d) Slová rozdeľujeme aj na mieste stretania sa dvoch samohlások patriacich do rozličných slabík, napr. ide-ál, ide-álny, lýce-um, gymnázi-um, glori-ola, ide-ový, indivídu-um, indivídu-ami (tvar slova indivíduum), individu-álny, aktu-álny, distribu-ovať, celulo-id, kazu-istika, altru-izmus, galimati-áš, gladi-átor, pi-onier, bedu-ín, ka-olín.
Slová, ktoré nerozdeľujeme
zložky (písmená) ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky (každá zložka ako celok označuje vždy iba jednu hlásku), napr.
Prečítajte si tiež: História a význam slova torta
- Ak nejde o označenie jednej hlásky, ale dvoch osobitných hlások, ktoré patria do rozličných morfém, slová delíme medzi týmito hláskami, napr. viac-hlasný, od-zemok, od-žať.
zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, napr. čia-ra, bie-ly, cu-dziu (tvar príd. mena cudzí), pá-via, pá-vie, pá-viu (tvary príd. mena páví), vysvedče-niu (tvar podst. mena vysvedčenie);
zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor, Panfio-rov, Bogaty-riov, mat-rioš-ka;
v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Aber-deen (ee = í), Liver-pool (oo = ú), Wa-shington (sh = š), Chur-chill (ch = č), Szath-máry (th = t), Pittsbur-ghu (tvar názvu Pittsburgh; gh = g), Bolo-gna (gn = ň), Rze-szów (sz = š).
- Nerozdeľujeme ani spojenia samohláskových písmen, ak zodpovedajúce spojenia majú jednoslabičnú výslovnosť, napr. flau-ta, leu-kémia, medai-la (au, eu, ai sa vyslovujú jednoslabične).
- Môžeme rozdeliť spojenie dvoch rovnakých písmen, ktorými sa označuje vo výslovnosti jedna spoluhláska, ak nasleduje samohláska, napr.
- Neoddeľujeme koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, An-dreu (tvar mena Andrea), nie Kóre-a, Andre-u.
- Pri rozdeľovaní slov zvyčajne neoddeľujeme začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, í-ver, é-ra, á-ria, i-hrisko.
Poznámka: V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť.
V zložených slovách podľa možnosti prvú samohlásku z druhej časti nepripájame k prvej časti, ale slová rozdeľujeme na rozhraní medzi obidvoma časťami, napr.
Slabikovanie slova "zmrzlina"
Podľa pravidiel slabikovania v slovenčine, slovo "zmrzlina" môžeme rozdeliť nasledovne:
- zmrz-li-na
Slovo má tri slabiky: "zmrz", "li", a "na". Pri rozdeľovaní sme postupovali podľa pravidla, že ak je medzi dvoma samohláskami skupina troch spoluhlások, prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky a ostatné do nasledujúcej.
Ďalšie príklady a špecifické prípady
Pre lepšie pochopenie pravidiel slabikovania si môžeme uviesť aj ďalšie príklady a špecifické prípady.
Slová cudzieho pôvodu
Slová cudzieho pôvodu môžu predstavovať pri slabikovaní určité výzvy. Napríklad slovo "periskop" sa slabikuje pe-ri-skop. Výraz "skop" v tomto slove pochádza z gréckeho "skopein" (pozorovať) a tradične sa nerozdeľuje.
Spojenia samohlások
So spojeniami samohlások sa stretávame napríklad v slovách ako "klient" a "pacient". V minulosti sa viedli polemiky o tom, či je slovo "klient" jednoslabičné alebo dvojslabičné. Niektoré zdroje uvádzajú "klient" ako jednoslabičné, zatiaľ čo iné preferujú delenie kli-ent. Podobne aj pri slove "pacient" sa stretávame s delením pa-cient aj pa-ci-ent.
Slabikotvorné spoluhlásky
Slabikotvorné spoluhlásky, ako napríklad "m" v slove "hmkať", tvoria samostatnú slabiku. Slovo "hmkať" sa teda slabikuje hm-kať (v zmysle vydávať hmkavý zvuk).
Samohlásky v slove "striedanie"
Ak má dieťa vypísať samohlásky zo slova "striedanie", píše sa aj "ie" ako "i" a "e".