Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí výzvam spojeným s obchodovaním s ľuďmi a s kvalitou dovážaných potravín, najmä mäsa. Tieto problémy ovplyvňujú spotrebiteľské preferencie, dôveru v pôvod potravín a následne aj trh s bielym mäsom.
Obchodovanie s ľuďmi a jeho dopad na spoločnosť
V posledných rokoch polícia na Slovensku zaznamenala prípady obchodovania s ľuďmi, ktoré sa týkali sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce a žobrania. V roku 2017 bolo identifikovaných celkovo 88 obetí obchodovania s ľuďmi, pričom mnohé z nich boli zneužívané v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii.
Prípad 22-ročnej Timey V. ilustruje, že zneužívanie mladých Sloveniek sa nedeje iba v zahraničí, ale aj na Slovensku. Na mladej žene z okresu Galanta profitovalo až 12 páchateľov, ktorí ju nútili k prostitúcii v Trnave. Tento prípad poukazuje na to, že obchodovanie s ľuďmi je celosvetovo treťou najvýnosnejšou trestnou činnosťou po obchode so zbraňami a s drogami.
Ďalším prípadom je 46-ročný Andrej J., ktorý v minulosti nútil na žobranie a sexuálne služby 16 najmä sluchovo postihnutých osôb. Slovák bol obvinený najnovšie za zneužívanie 21-ročnej sluchovo postihnutej Srbky, ktorú s manželkou odviezli zo Srbska za vidinou lepšieho života, že bude predávať hračky na ulici v Taliansku. Už po ceste ju však muž znásilnil a v Taliansku ju ponúkal na prostitúciu.
Tieto prípady ukazujú, že obete obchodovania s ľuďmi pochádzajú najmä z oblastí Slovenska, v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti a sú väčšinou zo sociálne slabších rodín. Obeťami sa stávajú prevažne ženy vo veku 18 až 25 rokov, ale aj muži, napríklad na nútené práce v poľnohospodárstve alebo v ilegálnych továrňach.
Prečítajte si tiež: Zdravotné benefity hlohu obyčajného
Potravinové škandály a nedôvera v poľské výrobky
Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku je dlhodobým problémom. V súčasnosti krajinou otriasa potravinový škandál týkajúci sa predaja mäsových výrobkov, po konzumácii ktorých zomrel muž a ďalšie dve ženy skončili v nemocnici. Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Poľsko je zároveň popredným dodávateľom hydinového mäsa a vajec v EÚ.
Správa Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 uvádza, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ. Slovensko zaviedlo mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh.
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska. Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza.
Reakcie obchodných reťazcov a spotrebiteľov
Obchodné reťazce na Slovensku reagovali na situáciu rôzne. Niektoré reťazce, ako napríklad Terno a Billa, uviedli, že mäso z Poľska v ponuke nemajú. Iné reťazce, ako napríklad Kaufland a Tesco, zdôraznili, že kvalitu a čerstvosť tovaru zaraďujú na prvé miesto a pravidelne vykonávajú laboratórne analýzy v spolupráci s nezávislými a akreditovanými laboratóriami.
Spotrebiteľské preferencie a dôvera sú ovplyvnené potravinovými škandálmi a nedôverou v poľské výrobky. Prieskum Zväzu obchodu SR ukázal, že tromi hlavnými faktormi pri nákupe potravín sú čerstvosť, kvalita a cena. Okrem potravín slovenského pôvodu, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptovanými aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery a negatívne skúseností sa spájajú s potravinami z Poľska.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kŕmenia sliepok suchým chlebom
Ambulantný predaj a spotreba mäsa na Slovensku
Poľské mäso sa na Slovensku predáva vo veľkom. Podľa štatistík sa na Slovensko dováža desiatky tisíc ton hovädzieho mäsa ročne. Ďalšie tony sa dovážajú formou ambulantného predaja, kde si ľudia mohli nakúpiť mäso pri dovoze priamo z pojazdných predajní.
Najväčšia spotreba je bravčového mäsa (cca 30 kg ročne) a hydinového mäsa (cca 20 kg ročne). Hovädzieho mäsa sa na Slovensku zje ročne priemerne len 4,5 kilogramu na obyvateľa, čo je spôsobené jeho vyššou cenou.
Politické reakcie a opatrenia
Pri vypuknutí podobných káuz sa politici radi predháňajú vo vyjadreniach napríklad, aby sa používalo v jedálňach na školách či iných inštitúciách slovenské mäso. Premiér Peter Pellegrini vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín.
Zistenia inšpekcie ŠVPS a kontroly ÚVZ SR
Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje ku dňu 1. 2. 2019 do 12.00 h 15 zariadení spoločného stravovania, do ktorých bolo distribuované hovädzie mäso z inkriminovaného poľského bitúnka.
Prečítajte si tiež: Predaj zemiakov Poprad
Regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe hlásených dodávok skontrolovali 14 zariadení spoločného stravovania, pri ktorých sa zistilo, že inkriminované hovädzie mäso bolo dodané do skontrolovaných zariadení v celkovom množstve cca. 520 kg a následne bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov.
Alternatívy: Morčacie a králičie mäso
Okrem hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa sú na Slovensku dostupné aj alternatívne druhy mäsa, ako napríklad morčacie a králičie mäso.
Morčacie mäso je ľahko stráviteľné a obsahuje veľké množstvo bielkovín a nízky obsah tuku. Morčacie mäso dokonca obsahuje dvojnásobne viac železa ako mäso kuracie.
Králičie mäso je veľmi zdravé a chutné. Má nízky obsah tuku a nespôsobuje alergické reakcie. Obsahuje veľa bielkovín, omega-3 a omega-6 mastných kyselín, vitamíny B12, B1, fosfor, vápnik, železo.