Nedajte na reči, že pestovanie vlastných zemiakov nestojí za námahu. Už prvý hlt čerstvo uvarených, na jazyku sa rozpadávajúcich hľúz, ochutených troškou masla a soli len pár minút po vykopaní hovorí v ich prospech. Pestovanie zemiakov nemusí byť len o sebestačnosti, ale aj o spoznávaní rôznych odrôd, chutí a farieb, ktoré sú v ponuke. Zemiakové rastliny sú pomerne veľké, a preto záhradkári, ktorým sa záhrady zmenšujú, skúšajú nové možnosti ich pestovania.
Výhody pestovania zemiakov vo vyvýšenom záhone
Čoraz viac sa do popredia dostávajú vyvýšené záhony, v ktorých je možné vypestovať väčšiu časť zeleniny, byliniek aj ovocia. Vlastná zelenina a ovocie sú pre rodiny aj jednotlivcov pokladom. Stačí, keď si každé ráno odtrhnete jarnú cibuľku či reďkovku, šalát môžete mať taktiež k dispozícii. Vyvýšené záhony sú jedným z najobľúbenejších exteriérových doplnkov, ktoré vždy nájdu svoje opodstatnenie. Nespočetné množstvo kombinácií rastlín umožní pestovanie a sadenie aj pre menej skúsených záhradkárov. Vyvýšený záhon je výborným doplnkom, ktorý lahodí oku počas celého roka. Ak doň vyberiete ovocie a zeleninu, ktorá spolu hrá, vytvoríte tak jednotný celok, ktorý v záhrade bude pôsobiť harmonicky.
Ide najmä o jeden zo spôsobov pestovania na malej ploche. Jeho najväčšou výhodou je možnosť postaviť záhon nie len na trávnik a do pôdy, ale aj na betón či zámockú dlažbu. To znamená, že odteraz môžu pestovať aj ľudia, ktorí k tomu doteraz prístup nemali. Správne umiestnenie záhona sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín. Jednou zo základných podmienok je umiestnenie na stranu sever - juh. Vyvýšený záhon je vhodné umiestniť na nespevnenú pôdu, ktorá sa postará o voľný prístup pre užitočné pôdne živočíchy, a takisto aj na prepúšťanie nadbytočnej dažďovej vody. Počas sucha zas môže záhon čerpať vodu zo zeme. Vysoké terasové záhony sú výnimkou, ktorú môžu využiť ľudia bývajúci v mestách, v bytoch aj pre tých, ktorí nemajú k dispozícií voľnú pôdu.
Starostlivosť o vyvýšený záhon
Od prvej chvíle pestovania sa o tento typ záhonu netreba príliš starať. Hlavnou úlohou záhradkára je pravidelné polievanie a dosypávanie substrátu a zeminy do záhona. Výhodou vyvýšeného záhona je minimálne okopávanie a vyberanie buriny, ktorá sa v tomto type záhone vyskytuje najmenej.
Vyvýšené záhony majú veľa výhod, ale od klasickej zeleninovej záhradky sa mierne líšia. Vyvýšené záhony sú vhodné takmer pre všetky druhy zeleniny. Neodporúčajú sa iba plodiny náročné na priestor. Pôdu vo vyvýšenom záhone je potrebné pravidelne vyživovať, prípadne si dávať pozor na to, aké rastliny sadíme (niektoré rastliny sa totiž vzájomne podporujú). Venujeme pozornosť potrebám rastlín a vysievame v čase, keď je to pre nich najvhodnejšie.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Vyvýšené záhony sú nielen atraktívnym doplnkom úžitkovej záhrady, ale sú tiež veľmi praktické. Vďaka nim dokážeme zvýšiť úrodu a lepšie využiť dostupný priestor. Vyvýšený záhon je pomerne jednoduché postaviť podľa vlastných potrieb a možností. Možno si ho však zakúpiť aj hotový alebo dať ho vyrobiť na mieru. Tvarom aj použitým materiálom sa ho snažíme prispôsobiť vlastnej záhrade. Jeho veľkosť zvolíme tak, aby sme ho mohli obhospodarovať bez vstupovania doň. Za „ideálnu“ veľkosť sa považuje 2,4 × 1,2 m.
Príprava vyvýšeného záhonu pre zemiaky
Pri kúpe záhona to nekončí, dôležité je najmä plnenie. Na spod záhonu položte sieť alebo inú priepustnú tkaninu, ktorá zabráni preniknutiu hrabošov a iných hlodavcov. Prvá vrstva sa skladá z konárov, hrubších kusov dreva, chvojiny. Ďalšia vrstva je z mäkkého odpadu, ktorý sprístupňuje živiny a zároveň sa rýchlo rozkladá. Na túto vrstvu nasypeme hrubý kompost, nad ktorým bude už iba záhradná zemina alebo vyzretý kompost.
Takýto postup je dôležitý najmä pre plodovú zeminu ako uhorky, paradajky, tekvice, cukety atď. Založenie záhonu takouto formou zabezpečí, že sa oň najbližší rok nemusíte príliš starať. Jedinou potrebnou úlohou bude dosypávať zeminu.
Umiestnenie vyvýšeného záhonu
Mal by ísť o najslnečnejšie miesto na pozemku. Nedostatok svetla nás totiž obmedzuje vo výbere plodín, ktoré by sme mohli pestovať. Vyvýšené záhony majú byť denne osvetlené v rozsahu 6 až 8 hodín. Vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde.
Pestovanie zemiakov vo vyvýšenom záhone - biointenzívna metóda
Tento spôsob pestovania zemiakov je inšpirovaný metódou biointenzívneho pestovania zeleniny, ktorej autorom je pestovateľ John Jeavon. Využíva vyššiu úrodnosť pôdy vyvýšených/permanentných záhonov, ktoré sa nepreorávajú, neprekopávajú alebo inak strojovo nekultivujú, čo podporuje mikrobiálny život a dážďovky v pôde. Takáto pôda je prirodzene kyprá a ľahko priepustná pre korene rastlín, ktoré môžu ísť viac do hĺbky ako do šírky a tak či už zemiaky alebo zeleninu môžeme sadiť hustejšie, čo predstavuje ďalšiu výhodu, keďže listy rastlín sa úplne prekrývajú čím výrazne znižujú množstvo burín.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Predpokladom pre biointenzívne pestovanie zemiakov je kvalitne a do hĺbky (min. 60 cm) prekyprená pôda. Tú môžeme získať dlhodobým využívaním permakultúrnych prvkov pri príprave pôdy. V spojení s permakultúrou sa hovorí, že viac ako rastliny sa pestuje pôda. Ak však na dlhodobé zhodnocovanie pôdy nemáte čas, môžete prekypriť pôdu, tak že vyhĺbite 30 cm hlbokú brázdu (zeminu odhrniete nabok alebo ju naložíte do fúrika), na jej dno pridáte 1 - 2,5 cm vrstvu kompostu a dno brázdy poriadne prekypríte rýľovacími vidlami do hĺbky ďalších 30 cm, pridáte naspäť odhrnutú zeminu a aj túto poriadne prekypríte. Pôdu máme takto pripravenú na sadenie.
Zemiaky sa sadia v 23 cm rozostupoch v riadkoch, ktoré sú od seba tiež 23 cm (sadia sa striedavo - s posunom v jednotlivých riadkoch) a do tretice do hĺbky 23 cm (čím odpadáva neskoršie prihŕňanie zemiakov). Po výsadbe zemiakov môžeme pridať na povrch záhonu 5cm vrstvu mulču (napr. slamu, seno, suché lístie a pod.). Rastliny zemiakov pestované biointenzívnou metódou rastú viac do výšky, takže je vhodné okolo vyvýšeného záhonu natĺcť kolíky a natiahnúť oporné šnúry. Prvé rastliny zemiakov sa objavia cca. do dvoch týždňov po výsadbe.
Táto metóda je založená na rovnakých princípoch ako pestovanie zemiakov v rôznych kontajneroch, boxoch, vreciach alebo kvetináčoch. Výhodou tejto metódy je, že po výsadbe, sa už o zemiaky viac nestaráme až do zberu úrody.
Starostlivosť počas vegetácie
Vyvýšené záhony majú jednu nevýhodu - treba ich polievať omnoho častejšie ako bežne zasadené rastliny. Vyššia spotreba vody si vyžaduje včasnú a vyššiu závlahu, najlepšie odstátou vodou. Voda sa v každom prípade vždy dostane až ku koreňom ovocia, zeleniny a byliniek a to z dôvodu že bočné vyvýšené steny zabránia vyliatu vody mimo záhon. Veľmi podstatným krokom je aj kvalitné prevzdušnenie.
Je preto dôležité pestovať v takejto pôde približne dva roky rastliny, ktoré sú na tieto živiny náročné (paradajky, cukety, tekvice, uhorky). Rastliny saďte v záhone hlavne podľa slnka. Pre úspešné sadenie je vhodné, aby všetky rastliny mali rovnakú citlivosť na svetlo, živiny, pôdu ako aj rovnaké nároky na vodu. Takýmto druhom sa darí lepšie spolunažívať, ako tým ktoré majú odlišné nároky. Bylinky sú medzi zeleninou veľmi vítané, a to najmä z dôvodu odpudzovania škodcov, ktoré ich napádajú.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Približne po 6-tich rokoch však záhon začne strácať svoju životnosť. Za tú dobu zvykne vyčerpať dostupné živiny z pôdy a preto je potrebné ho vytvoriť nanovo. Každý rok alebo dva dosypávajte kompost a substrát podľa potreby. Vyvýšená záhon je ako stvorený na kombinovanie zeleniny a byliniek.
Striedanie plodín
- 2. rok - Červená repa, uhorka, kaleráb / biela reďkovka.
- 4. 5. rok - Odporúča sa pestovať plodiny, ktoré pôdu obohatia o živiny a minerály.
Výber odrody zemiakov
Nie každý zemiak je rovnaký. To, čo kúpite v obchode, nie je automaticky vhodné na sadenie. Potrebujete certifikovanú sadbu, ideálne z osvedčeného záhradkárskeho centra - vďaka nej znížite riziko chorôb a máte väčšiu šancu na bohatú úrodu. Môžete si vybrať podľa toho, kedy chcete úrodu zberať, ako ich chcete skladovať alebo čo z nich budete najčastejšie variť.
- Skoré odrody zemiakov: Skoré zemiaky (napr. Rosara, Impala, Red Duke of York) dozrievajú rýchlo - niekedy už za 70 dní. Sú ideálne na letnú spotrebu, majú jemnú chuť a tenkú šupku. Nevýhoda? Neskladujú sa dobre, takže sú len na rýchle zjedenie.
- Poloneskoré a neskoré odrody zemiakov: Tieto typy (napr. Marabel, Agria, Jelly) majú dlhšiu vegetačnú dobu - 100 až 130 dní - ale odmenou je vyšší výnos a lepšia skladovateľnosť. Vydržia celú zimu, ak ich dobre uskladníte.
- Varné typy zemiakov: Toto je vec, ktorú mnoho ľudí podceňuje.
Medzi obľúbené odrody patria:
- ‘Anuschka’: veľmi skorá šalátová odroda s peknou žltou šupkou a s plytkými očkami. Má výbornú chuť.
- ‘Cibared’: poloskorá až skorá odroda s tmavočervenou šupkou a červenou strakatou dužinou. Hľuzy sú oválne, veľké, očká sú stredne hlboké.
- ‘Agria’: stredne skorá odroda s veľkými oválnymi hľuzami. Dužina je tmavožltá. Veľmi dobre skladovateľná.
- ‘Ditta’: poloskorá až poloneskorá šalátová odroda s oválnymi hľuzami vhodnými i na dlhodobé skladovanie.
- ‘Jelly’: stredne neskorá odroda so žltými a veľmi chutnými hľuzami. Na povrchu sú plytké očká.
Príprava zemiakov na sadenie
Sadbové zemiaky si zaslúžia malú predprípravu - naklíčenie. Zemiaky vyberte z tmy 3-4 týždne pred sadením a uložte ich na svetlo (ale nie na priame slnko). Teplota by mala byť okolo 10 - 15 °C. Vyrašia krátke, pevné klíčky - nie tie dlhé biele „chápadlá“, čo vznikajú v komore v tme.
Menšie zemiaky sa sadia celé. Väčšie môžete rozrezať na polovicu - ale každý kus musí mať aspoň 1-2 očká a nechajte ho pár dní zaschnúť, aby nezačal hniť.
Sadenie zemiakov
Klasické pravidlo hovorí: sadíme, keď sa pôda zohreje aspoň na 7-8 °C. Prakticky - keď už púpavy kvitnú a tráva je zelená, môžete ísť s vedierkom do akcie. Väčšinou je to od polovice apríla do začiatku mája, podľa oblasti.
Zemiaky uložte do riadkov hlbokých 10 - 15 cm, klíčkami nahor. Medzi zemiakmi nechajte 30 - 40 cm, medzi riadkami 60 - 75 cm. Ak ich sadíte príliš husto, budú si konkurovať a vytvoria menej hľúz.
Po zasadení prikryte len tenkou vrstvou pôdy - kopčeky prídu na rad až neskôr.
Nahŕňanie pôdy na zemiaky
Prvé výhonky sa objavia o 2 - 3 týždne. Keď dorastú na cca 10 - 15 cm, je čas na prvé prihŕňanie. Pôdu nahrňte do malého kopca okolo rastliny - ideálne tak, aby výhonky ešte vykúkali von.
Prečo sa pôda kopčí?
- Chráni mladé výhonky pred mrazom.
- Zamedzuje presvetleniu hľúz (zelené zemiaky = solanín = jedovaté).
- Podporuje rast ďalších hľúz vo vrstve pôdy nad pôvodnými.
Pôda sa nahŕňa každých 10 - 14 dní, najmä ak po dažďoch pôda sadne.
Škodcovia a choroby zemiakov
Medzi najčastejších škodcov a choroby zemiakov patria:
- Pásavka zemiaková
- Háďatká
- Vošky a roztoče
- Neskorá pleseň
- Zemiaková antraknóza
- Alternaria
- Mäkká hniloba hľúz
- Obyčajná chrastavitosť
- Prašná chrastavitosť
Základom je pozorovať, reagovať a nepristupovať k postrekom ako k prvej voľbe.
Polievanie zemiakov
Zemiaky neznášajú premokrenie, ale ani sucho. V prvej fáze (do kvitnutia) potrebujú málo vody. Najviac zavlažujte počas tvorby hľúz - teda cca 2 - 3 týždne po odkvitnutí. Vtedy pravidelná zálievka urobí najväčší rozdiel vo veľkosti a počte zemiakov. Polievajte radšej raz poriadne ako každý deň po troške.
Hnojenie zemiakov
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín.
Ako sa zbaviť buriny v záhrade a pripraviť pôdu na pestovanie zemiakov
Ak sa obávate veľkého množstva semien buriny v pôde, ktoré prevalcujú všetko nasadené, existuje niekoľko spôsobov, ako s tým bojovať:
- Nastielanie: Hriadky nastielajte čiernou fóliou alebo kartónom. Môžete ich zakryť čiernou netkanou textíliou a nechať až do jari. To, čo chce vyklíčiť, vyklíči, ale neporastie. Vytrvalú burinu, ako pýr, púpavy a pod., bude treba vybrať pri rýľovaní.
- Zelené hnojenie: Po rýľovaní sa dá nasiať niečo na zelené hnojenie. Vika, horčica, jačmeň samostatne aj v zmesi husto zasiate rastú rýchlo a burina nemá až takú šancu. Pred výsadbou kultúrnych rastlín sa jednoducho zakopú alebo sa len skosia a rastliny sa vysadia. Vtedy pôsobia ako mulč.
- Pravidelné kosenie: Ak v blízkom prostredí udržiavate pozemok pre pestovanie zeleniny, potrebujete túto plochu udržiavať bez burín. Pokosiť pozemok ešte pred kvetom buriny zamedzí tvorbe semien a ich rýchlemu šíreniu.
- Preoranie a spracovanie pôdy: Po pokosení pôdu preorajte, dobre spracujte a vysejte napr. ďatelinu alebo nejaké obilie. Burina sa vyskytne, ale po ďalšom roku a orbe, bude buriny menej.
- Zemiaky ako plodina proti burine: Zemiaky môžete pestovať aj preto, aby ste potlačili rast buriny. Burinu budete ručne trhať, a po ďalšom roku a orbe, bude buriny menej.
- Kukurica a horčica: Kukurica, ak je nasadená v niekoľko metrových pásoch, dokáže udusiť burinu. Rovnako aj horčica.
- Chemický postrek: V prípade silného zaburinenia je možné použiť totálny herbicíd.
Zelené hnojenie - podrobnejšie informácie
- Kedy sadiť: Zmes na zelené hnojenie sa sadí pred orbou alebo po nej. Plodiny pre zelené hnojenie nie je potrebné siať do riadkov, semená na malých plochách jednoducho rozhodíme rukou na povrch pôdy, hrabličkami zapravíme pod povrch a dobre utlačíme. Pred siatím musíme zbaviť pôdu zvyškov predchádzajúcich plodín a buriny. V malých záhradkách je dobré rastliny posekať, keď dosiahnu výšku asi 5 cm. Najčastejšie sa plodiny vysievajú po zbere hlavnej úrody na políčkach alebo skoro na jar, aby stihli vyrásť pred siatím plodín pre úrodu.
- Kedy zapracovať do pôdy: Zapracovávajú sa vtedy, keď sú najvyššie. Mladé rastliny, môžete zaorať aj na jar.
- Výhody: Korene, ktoré zapustia rastliny, sú hnojivo.
Príprava podložia pre trávnik
Ak chcete na pozemku pestovať len trávnik, postupujte nasledovne:
- Zničte burinu (manuálne alebo chemicky).
- Pôdu poorte a vyberte poplazy.
- Založte trávnik.
Kedy sadiť narcisy pre bohaté kvitnutie
Sadenie narcisov na jeseň je ideálne od septembra do konca októbra. V teplejších oblastiach Slovenska môžete výsadbu posunúť aj do prvej polovice novembra, pokiaľ pôda ešte nie je premrznutá. Dôležité je sledovať počasie - pôda by mala mať teplotu približne 8-10 °C.