Máte pocit, že ste posledné týždne ako tlakový hrniec, ktorý každú chvíľu vybuchne? Možno za to nemôže partner, šéf ani dopravná zápcha, ale niečo oveľa nenápadnejšie - vaše bunky. Keď im chýbajú základné živiny, aj ten najpokojnejší človek sa dokáže zmeniť na chodiacu búrku. Dobrá správa? Riešenie máte priamo doma - a stačí drobná úprava jedálnička.
Nedostatok živín ako skrytý spúšťač
Predstavte si, že namiesto výbušného nerváka sa zrazu zmeníte na usmiateho optimistu. A to len vďaka tomu, čo si naložíte na tanier. Neznie to veľmi pravdepodobne? Vedci sa však zhodujú, že nedostatok niektorých vitamínov dokáže s vašou psychikou narobiť väčšiu šarapatu než pondelkové ráno v kancelárii. V dnešnej dobe jeme v zhone, raňajkujeme po ceste a slnko často vidíme len na obrazovke mobilu. Niet divu, že telu chýbajú kľúčové živiny, ktoré ovplyvňujú nielen zdravie, ale aj náladu. A práve tento skrytý deficit môže byť dôvodom, prečo ste podráždení, unavení a neustále bez energie.
Riešenie je však jednoduchšie, než si myslíte - skrýva sa v bežných potravinách. Strava bohatá na vitamíny skupiny B, dostatok „slnečného“ vitamínu D a pravidelný prísun minerálov ako horčík, železo a omega-3 dokážu zmeniť spôsob, akým reagujete na stres. Namiesto neustáleho napätia môžete získať vnútorný pokoj, lepšiu energiu a jasnejšiu myseľ - a to bez zázračných tabletiek. Stačí len trochu pozornosti pri tom, čo si dávate na tanier. Lebo niekedy na to, aby sa človek stal milším, netreba terapiu ani dovolenku - len vitamíny a porciu skutočného jedla.
Vitamín B - palivo pre pokojné nervy
Máte pocit, že ste napnutí ako struna? Na vine môže byť nedostatok vitamínov skupiny B, najmä B6, B9 (kyselina listová) a B12. Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre tvorbu neurotransmiterov - látok, ktoré v mozgu ovplyvňujú náladu, energiu aj schopnosť reagovať s chladnou hlavou. Ak ich telu chýba, môže sa objaviť podráždenosť, úzkosť či melanchólia. Navyše vitamíny skupiny B pomáhajú udržiavať normálnu hladinu homocysteínu, látky, ktorá pri nadbytku súvisí s poruchami nálady a depresiou.
Doprajte si preto potraviny bohaté na béčko:
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
- celozrnné obilniny
- strukoviny
- orechy
- tmavozelenú listovú zeleninu
Ak ste vegetarián alebo vegán, dajte si zvlášť pozor na vitamín B12, ktorý sa prirodzene nachádza najmä v živočíšnych produktoch. V takom prípade pomôžu rastlinné alternatívy obohatené o B12 alebo kvalitný výživový doplnok.
Vitamín D - slnečný elixír dobrej nálady
Zimné mesiace dokážu človeku poriadne znížiť energiu. Mnohí z nás sa vtedy cítia ako medvede v hibernácii - unavení, bez chuti a podráždení. V skutočnosti za to často nemôže len nedostatok pohybu, ale aj nízka hladina vitamínu D. Tento „slnečný vitamín“ totiž nie je dôležitý len pre silné kosti, ale aj pre duševnú pohodu. Štúdia z Iránu ukázala, že ľudia s nízkou hladinou vitamínu D sú častejšie napätí, podráždení, trpia nespavosťou a celkovým útlmom. Takmer 40 % účastníkov malo hladinu vitamínu D pod hranicou deficitu - a práve títo ľudia vykazovali väčšie výkyvy nálad. Naopak, tí, ktorí mali déčka dosť, pôsobili vyrovnanejšie a pokojnejšie.
Ako doplniť vitamín D?
- pobytom na slnku (aspoň 20 minút denne, bez opaľovacieho krému)
- konzumáciou tučných rýb (losos, makrela, sardinky)
- vajíčkami - najmä žĺtkami
- mliečnymi a rastlinnými výrobkami obohatenými o vitamín D
- výživovými doplnkami, ak vám to odporučí lekár
Najlepší čas na doplnenie zásob vitamínu D je na jeseň a v zime, keď prirodzené slnečné žiarenie nestačí. Vtedy má jeho užívanie najväčší zmysel a účinok.
Tri minerály pre duševnú rovnováhu
Nie sú to len vitamíny, ktoré formujú našu náladu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj železo, horčík a omega-3 mastné kyseliny. Ich nedostatok môže spôsobiť únavu, úzkosť aj nervozitu - teda presne to, čo si v hektickom živote neželáme.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Železo je kľúčové pre tvorbu hemoglobínu a prenos kyslíka, no tiež pre produkciu dopamínu a serotonínu - hormónov šťastia. Keď ho máte málo, cítite sa vyčerpaní, podráždení a vaše telo ide „na rezervu“. Najlepším zdrojom je červené mäso, ale nájdete ho aj v špenáte, fazuli či obohatených cereáliách.
Horčík je často prehliadaný zázrak. Pôsobí ako prírodné sedatívum, ktoré pomáha zvládať stres, napätie a nespavosť. Ak ste neustále v strese, siahnite po potravinách ako mandle, orechy, listová zelenina, celozrnné obilniny a strukoviny.
A napokon omega-3 mastné kyseliny - stavebný kameň zdravého mozgu. Keď ich máte nedostatok, môže sa objaviť zlá nálada, neschopnosť sústrediť sa či depresívne stavy. Najlepšie zdroje sú tučné morské ryby, vlašské orechy alebo ľanové semienka.
Ďalšie príčiny výbuchu "tlakového hrnca"
Okrem nedostatku živín, existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu viesť k pocitu, že ste ako "tlakový hrniec" pred výbuchom.
Devalvácia vo vzťahoch
Každý k tomu pristupuje inak. Niekto si osobu svojho partnera alebo partnerky idealizuje, ale sú aj takí, ktorí k svojej milovanej osobe pristupujú presne opačne - devalvujú ho. Psychologička a vzťahová terapeutka Ivana Čergeťová vysvetľuje, že devalvácia vo vzťahoch je systematické správanie, ktoré znižuje hodnotu a dôstojnosť druhého partnera. Súčasťou devalvácie je neustála kritika, ponižovanie, ignorovanie, či iné negatívne správanie. Výsledkom je, že partner sa cíti menejcenný alebo má pocity nedostatočnosti. Devalvácia je omnoho nebezpečnejšia než spomínaná idealizácia, ktorá je vlastne jej presným opakom. Trvalé negatívne dôsledky devalvácie vedú k nízkemu sebavedomiu, ničeniu sebaúcty, depresii, úzkosti, či iným negatívnym dopadom na duševné zdravie.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Ako spoznáme, že náš partner alebo partnerka náš vzťah devalvuje? Svoju frustráciu totiž môže ukrývať pod pláštikom a nekomunikuje priamo. Skrýva ju za sarkastické poznámky, pasívnu agresivitu, obviňovanie a vytváranie obete alebo za manipuláciu.
Dalo by sa to prirovnať k bublajúcemu hrncu. Človek totiž svoje emócie dlhodobo potláča, až vybuchne ako tlakový hrniec. Zvyčajne sa to udeje v naozaj nepríjemnej a nevhodnej situácii. Druhá strana možno tomu vôbec nerozumie a zdá sa jej, že rozbuškou je obyčajná „prkotina“. Stáva sa to hlavne vtedy, keď sa partneri vyhýbajú riešeniu nepríjemností, pretože sa napríklad nechcú hádať alebo im to je iným spôsobom nepríjemné. Túžba po idylke však spôsobí len to, že idylka existuje len na oko. S tým súvisí aj ďalšia typická črta devalvácie vo vzťahu, teda vyhýbanie sa a únik.
Dalo by sa to vysvetliť ako stav, keď sa už partneri dostanú do konfliktu, no ten druhý v snahe vyhnúť sa nepríjemnostiam, jednoducho zmení tému, odíde alebo sa tvári, že sa nič nedeje. Priama konfrontácia je pre neho nočnou morou. Tento postoj, keď sa partneri stiahnu do seba, je extrémne jedovatý pre ich vzťah. Vyvoláva to totiž pocit nedorozumenia a v konečnom dôsledku aj frustrácie.
Ak sa totiž umelo chránime pred pravdou, cítime sa skôr nevypočutí a nemilovaní. Rovnako zhubné je aj vytváranie akejsi obete. Nastáva to v prípadoch, keď nášmu parťákovi neustále vytýkame nedostatky. Človek s takýmto prístupom poukazuje na veci, za ktoré jeho partner naozaj nemôže a dokonca ho núti, aby z nich vyvodil zodpovednosť. Snaží sa totiž docieliť, že v jeho očiach je on tou obeťou. Je to však praobyčajná manipulácia.
A väčšinou sa mu to darí, lebo jediný, kto vybuchne a stratí nervy je práve jeho partner. Takíto ľudia totiž udierajú vždy na citlivé miesto. Presne vedia, kde zasiahnuť a čo povedať, aby to partnera naozaj zabolelo.
Ak máte to šťastie a partner sa nevyhýba priamej komunikácii, je tu však ešte jedna črta, ktorá vzťah celkom isto ničí. Nastáva vtedy, keď partner na kritiku alebo pripomienky zareaguje okamžitou obranou. Jednoducho sa chce obhájiť za každých okolností a je mu úplne jedno, ako sa jeho náprotivok cíti a čo prežíva. Svoje konanie má totiž vždy podložené argumentmi.
Pasívna agresivita
Jedna z najčastejších skratiek do partnerského pekla je aj pasívna agresivita. Tá dokáže zničiť vzťah naozaj doslova na počkanie. Psychiater Scott Wetzler v knihe Living with the Passive Agressive Man (Život s pasívne agresívnym človekom - pozn. red.) pod pasívnym agresorom vidí človeka, ktorý na oko uprednostňuje potreby iných, potláča svoje vlastné a podriaďuje sa druhým. Podľa neho to v skutočnosti len vedome predstiera a ukazuje sa tak pred okolím. „Skrýva sa za masku pasívneho a pokojného človeka, no pritom je plný hnevu, odporu a touto cestou si presadzuje svoje ciele. V skutočnosti je to psychické týranie,“ cituje ho český portál Novinky.cz. Experti pritom upozorňujú, že pasívne agresívneho človeka odhalíme s námahou. Často je hranica medzi tým, čo je reálne a čo predstiera, len veľmi tenká. Takíto ľudia to totiž veľmi dobre maskujú. V tomto prípade tiež nie je ničím výnimočným búchanie dverami, sarkastické a výsmešné poznámky, ale aj trestanie tichou domácnosťou. Komunikácia s iným tónom hlasu alebo výrazom tváre. V skutočnosti sa problém jeho neriešením len viac prehlbuje a vyhýbanie sa konfliktu všetko len zhoršuje.
Pasívny agresor sa totiž snaží poprieť svoj podiel viny a snaží sa o umelú harmóniu. Mnohí však za to vôbec nemôžu. Ako české Novinky.cz citujú psychologičku Jennifer McDonald, sú aj takí, ktorí to dostali do vienka. Súvisí to totiž s prostredím, v ktorom človek vyrastal. „Pre niekoho, kto vyrástol v prostredí, kde nikto nepočúval jeho názory, mohlo byť pasívne agresívne konanie jediným spôsobom, ako získať slovo alebo pozornosť,“hovorí Jennifer McDonald. Podľa expertov sú pasívni agresori veľmi často zároveň aj narcisi, ktorí nepoznajú správne komunikačné stratégie.
Čo robiť, ak máte do činenia s pasívnym agresorom?
Psychologička Ivana Čergeťová to nevidí až tak čierne. „V každom vzťahu je možná zmena, ak sa obaja partneri rozhodnú podporiť komunikáciu, chápu hranice a zodpovednosť za vzťah a prípadne vyhľadajú odbornú pomoc,“ načrtla. „Ak však partner nie je ochotný pracovať na zmene správania, odporúčam zvážiť odstup a uprednostniť zdravší a vyvážený vzťah,“ radí.
Ak ste pasívny agresor vy, miera obtiažnosti je priamo úmerná tomu, akú úroveň všímavosti a sebareflexie daná osoba má. Pretože to je začiatok na úspešnú zmenu. Pasívna agresivita či vzťahovačnosť sú obranné mechanizmy. Na týchto sa dá pracovať vo forme individuálnej terapie, kedy ma človek možnosť zažiť tzv. emočnú korektívnu skúsenosť s psychológom. Druhou alternatívou je párová terapia, kde partneri prichádzajú s cieľom zažiť zmenu priamo v ich vzťahovej dynamike a psychológ sa stáva iba podporným nástrojom na objavovanie a tvorbu konštruktívnych vzorcov komunikácie vo vzťahu.
Zápal prínosových dutín
Zápal prínosových dutín, sinusitída, sa najčastejšie zahryzne do čuchových a čeľustných dutín, nezriedka aj do čelových priestorov. Klinovú dutina zasiahne málokedy. Infekcia sa ohlasuje bolesťami v okolí postihnutého miesta a citlivosťou na dotyk. Príznačný je aj pocit tlaku. Akoby sa vám hlava zmenila na tlakový hrniec, ktorý čochvíľa vybuchne. Charakteristické je, že zrazu nepotrebujete smrkať, hoci ešte včera vám z nosa tieklo. Ale neuľavilo sa vám. Cítite, ako sa všetko hromadí vnútri dutín. A aby toho nebolo málo, pridá sa kašeľ, bolí vás hlava a mnohým stúpne teplota.
Ak sa chorý nelieči alebo terapia nie je dostatočná, môže sa to skončiť hromadením hlienovitého obsahu v dutinách s možnou následnou infekciou,“ vysvetľuje otorinolaryngologička MUDr. Dagmar Srnková. Preto je pri nádche nevyhnutné užívať nosové kvapky, vďaka ktorým odpuchne nielen presiaknutá sliznica nosovej dutiny, ale aj v oblasti ústia prínosových dutín. Nielenže sa vám bude lepšie dýchať, ale hlavne sekrét z nosa ľahšie vytečie a nebude sa hromadiť v dutinách. Neberte však kvapky dlhšie ako sedem dní, aby ste sa nedopracovali k závislosti.
Odporúčame aj špeciálne liečivá, mukolytiká. Ich zásluhou hustejšie hlieny zrednú a ľahšie sa uvoľňujú z upchatých dutín. Ak má pacient zvýšenú teplotu, čo môže byť príznakom rozvíjajúcej sa bakteriálnej infekcie, dostane antibiotiká. V závažnejších prípadoch, predovšetkým pri zápale čeľustnej alebo čelovej dutiny, podstúpi punkciu. Pri zákroku nepriechodné dutiny prepichneme ihlou a prepláchneme ich. Obvykle do týchto priestorov zároveň aplikujeme antibiotiká.
K lekárovi utekajte, ak:
- nádcha trvá viac ako sedem dní
- sa k vašim problémom pridružila zvýšená teplota
- z nosa vám vyteká žltozelený sekrét, prípadne je v ňom prímes krvi
- v oblasti dutín pociťujete tlakové bolesti
- pri nádche vás bolieva v okolí očí