Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý má rozsiahle ekonomické, environmentálne a etické dôsledky. Vyspelé krajiny, vrátane Slovenska, čelia výzve znižovania plytvania potravinami, zatiaľ čo milióny ľudí na svete trpia hladom. Európska únia sa snaží zamedziť plytvaniu potravín a zároveň podporovať udržateľné poľnohospodárstvo prostredníctvom iniciatív ako stratégia „Z farmy na stôl“. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania jedlom na Slovensku, jeho príčiny a možné riešenia.
Rozsah Plytvania Potravinami na Slovensku
Podľa dostupných štatistík sa na Slovensku ročne vyhodí približne 100 až 111 kg potravín na osobu. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. V porovnaní s priemerom Európskej únie, kde sa ročne vyhodí približne 173 kilogramov potravín na osobu, je Slovensko na tom relatívne lepšie, avšak stále existuje priestor na zlepšenie.
Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Približne 23 % slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami. Štúdia z roku 2023 ukázala, že až 37 % Slovákov vyhadzuje potraviny, ktoré nestihnú skonzumovať, aspoň raz týždenne, a viac ako 60 % respondentov uvádza, že potraviny vyhadzuje aspoň raz do mesiaca.
Mladí ľudia a plytvanie potravinami
Z prieskumu agentúry Ipsos pre slovenskú platformu Munch a českú platformu Nesnězeno vyplýva, že mladší dospelí (18 - 35 rokov) najhlasnejšie hovoria o udržateľnosti, v praxi však vyhadzujú potraviny viac ako dvojnásobne častejšie ako staršie generácie (54 - 65 rokov). Eurobarometer Youth Survey 2024 ukazuje, že 33 % mladých Európanov považuje životné prostredie a klimatickú zmenu za druhú najčastejšiu z 10 hlavných priorít, ktoré by mala EÚ riešiť v najbližších piatich rokoch. Až 72 % pritom tvrdí, že ich vzdelanie ich pripravilo starať sa o planétu.
Slovenské a české dáta Munch a Nesnězeno však poukazujú v praxi pri téme jedla a potravín na rozpor - Slováci a Česi do 35 rokov vyhadzujú jedlo častejšie a vo väčších objemoch než staršie generácie nad 54 rokov. Jedlo zbytočne vyhadzuje aspoň raz týždenne až 47,4 percenta Slovákov a 47 percent Čechov vo veku 18 až 35 rokov. V generácii 54 až 65 rokov ide len o 20,3 percenta Slovákov a 16,4 percenta Čechov.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Najčastejším dôvodom sú pokazené potraviny, ktoré sa hromadia z dôvodu zlého plánovania a zbytočne veľkých nákupov. Uvádza to takmer 56 percent mladých Slovákov a 62 percent rovesníkov v Česku. Druhým najčastejším dôvodom vyhadzovania sú potraviny po dátume spotreby, pričom tento dôvod uvádza 43,2 percent Slovákov a takmer 39 percent Čechov z tejto vekovej skupiny. Prebytky z nadmerných nákupov priznalo 29 percent Slovákov a 31 percent Čechov do 35 rokov.
Štatistiky z generácie vo veku 54 až 65 rokov v daných ukazovateľoch klesajú. Dokazujú, že starší vedia realizovať racionálnejšie nákupy a majú lepší manažment potravín z hľadiska dátumu spotreby. Na slovenskej strane sú na tom lepšie aj s menším objemom pokazeného jedla. Rozdiel, prečo mladí vyhadzujú viac, možno vysvetliť kombináciou životného štýlu, skúseností a hodnôt. „Mladší ľudia často žijú v menších domácnostiach alebo sami, čo komplikuje plánovanie nákupov a spotrebu balených potravín. Ich flexibilný a rýchly životný rytmus navyše zvyšuje pravdepodobnosť neplánovaného stravovania mimo domova. Skúsenosti s vedením domácnosti sú u nich obmedzenejšie, čo vedie k častejším omylom v odhadoch spotreby a trvanlivosti potravín.
Najčastejšie Vyhadzované Potraviny
Medzi najčastejšie vyhadzované potraviny na Slovensku patria:
- Chlieb a pečivo: Tvorí až 35 % celkového potravinového odpadu. V domácnostiach predstavuje až 50 % vyhodeného pečiva, v obchodoch 30 % a v gastro sektore 15 %. V Európe každú sekundu skončí v koši až 278 krajcov chleba. V konečnom dôsledku tak pečivo ročne tvorí až 175 miliónov kilogramov odpadu.
- Zvyšky vareného jedla: Až 65 % potravinového odpadu v slovenských domácnostiach tvorí navarené jedlo.
- Ovocie a zelenina: Podliehajú rýchlej skaze, ak nie sú správne skladované.
Príčiny Plytvania Potravinami
K plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom reťazci, od farmára až po spotrebiteľa. Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k plytvaniu potravinami na Slovensku:
- Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Až 26,3 % respondentov prieskumu priznalo, že vyhadzuje potraviny z dôvodu nadmerného nákupu. Dôvodom môže byť neplánovanie nákupov, nakupovanie v stave hladu alebo podľahnutie marketingovým trikom, ako sú množstevné zľavy.
- Nesprávne skladovanie potravín: Nesprávne skladovanie vedie k znehodnoteniu produktov a ich následnej likvidácii. Dôležité je dodržiavať odporúčania na obaloch a využívať teplotné zóny chladničky.
- Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Spotrebitelia často nerozumejú rozdielu medzi týmito označeniami a vyhadzujú potraviny, ktoré sú stále bezpečné na konzumáciu. Mnoho ľudí nevie rozlíšiť medzi týmito dvoma pojmami, čo vedie k vyhadzovaniu potravín, ktoré sú stále konzumovateľné. Dátum spotreby označuje potraviny, ktoré sa rýchlo kazia a po uplynutí tohto dátumu môžu predstavovať zdravotné riziko. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje potraviny, ktoré sú stabilnejšie a môžu byť konzumované aj po uplynutí tohto dátumu, ak sú správne skladované a nevykazujú známky pokazenia.
- Nepozornosť pri plánovaní jedál: Nedostatočné plánovanie jedál a nákupných zoznamov vedie k impulzívnym nákupom a následnému plytvaniu.
- Neestetický vzhľad ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina, ktoré nespĺňajú estetické normy, sú často vyhadzované, hoci sú stále konzumovateľné.
- Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál. Kreatívne využitie zvyškov môže výrazne znížiť množstvo vyhodených potravín.
- Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu. Tieto časti potravín sú často výživné a dajú sa využiť na prípravu rôznych jedál.
- Legislatívne a systémové bariéry: Na diskusii Free Food v roku 2024 zástupcovia výrobcov, obchodníkov a charít uviedli, že príčinou plytvania potravinami je aj príliš striktná alebo nepružná legislatíva. Chýba tiež systémová podpora a infraštruktúra, ktorá by umožnila efektívnu redistribúciu potravín. Podľa odborníčky Mariety Okenkovej „chýbajú štatistiky v celej potravinovej vertikále“ a zároveň dochádza k rôznym paradoxom. Týkajú sa napríklad daňových stimulov, pri ktorých chýbajú usmernenia pre darovanie, ako aj právne bariéry. Okenková ako hlavné problémy definovala „nadprodukciu, nadspotrebu a distribúciu prebytkov“.
Dôsledky Plytvania Potravinami
Plytvanie potravinami má rozsiahle negatívne dôsledky:
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
- Ekonomické dôsledky: Plytvanie potravinami znamená stratu peňazí pre domácnosti, obchodníkov aj výrobcov. Slováci „zbytočne“ minú na jedlo až do 20 eur mesačne. Ročná hodnota vyhodeného jedla celosvetovo dosahuje približne 825 miliárd €.
- Environmentálne dôsledky: Plytvanie jedlom znamená plytvanie prírodnými zdrojmi, prácou a energiou, ktoré sú potrebné na jeho výrobu. Na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, sa minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera. Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí. Vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Väčšina potravinového odpadu končí na skládkach, kde prispieva k tvorbe metánu, silného skleníkového plynu. Odborníčka pripomína, že zbytočné vyhadzovanie potravín pôsobí ako katalyzátor klimatickej krízy, keďže 8 až 10 percent svetových skleníkových plynov vzniká v dôsledku neskonzumovaných potravín.
- Etické dôsledky: Napriek enormnému plytvaniu potravinami sú na svete milióny ľudí, ktorí hladujú. Štvrtina vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom na Zemi. Venhartová zároveň podčiarkuje, že sa celkovo „vyhodí toľko jedla, koľko by stačilo na nasýtenie všetkých obyvateľov Zeme“.
Riešenia na Znižovanie Plytvania Potravinami
Európska únia si stanovila cieľ znížiť plytvanie potravinami do roku 2030 o polovicu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si, našťastie, taktiež uvedomuje závažnosť tejto situácie. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad.
Tu je niekoľko jednoduchých, no účinných krokov, ako to zmeniť k lepšiemu:
Pre jednotlivcov a domácnosti:
- Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete.
- Kontrola zásob: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia.
- Správne skladovanie: Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky. Správne skladovanie predĺži trvanlivosť potravín.
- Využívanie zvyškov: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky uvareného jedla na prípravu ďalších jedál. Z prestarnutého ovocia pripravte smoothie alebo koláče, zo zvyškov zeleniny polievky, zo šupiek chrumkavé čipsy.
- Kompostovanie: Ak sa nedá vyhnúť potravinovému odpadu, skompostujte ho. Kompostovanie je ekologický spôsob, ako premeniť potravinový odpad na hnojivo pre záhradu.
- Vzdelávanie: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.
- Podpora zodpovedných podnikov: Apeluje, že súčasný potravinový systém potrebuje ozdraviť, lebo v súčasnej podobe škodí ľuďom aj planéte. Podporujte zodpovedné podniky, ak máte možnosť, podporte podniky, ktoré sa zaoberajú udržateľnosťou a minimalizovaním odpadu. Mnohé reštaurácie, obchody a výrobcovia začínajú prechádzať na modely, ktoré zohľadňujú etické správanie v rámci výroby a distribúcie potravín. Svoju kúpu môžete nasmerovať aj týmto spôsobom.
- Využívanie aplikácií na záchranu jedla: Manažérka riadenia predaja spoločnosti Munch Adriana Samek upozornila na existenciu aplikácie Munch, ktorá redistribuuje nadbytočné, no stále kvalitné potraviny ešte pred uplynutím dátumu spotreby. Munch úspešne pôsobí na trhu aj v Maďarsku, Rumunsku a v Česku pod názvom Nesnězeno. V portfóliu Munch sú reštaurácie, pekárne, cukrárne, hotely, obchody a ďalšie typy prevádzok, ktoré svoje nepredané jedlá a potraviny ponúkajú so zľavou. Používateľ si ich môže na pár klikov rezervovať a vyzdvihnúť, čím šetrí peniaze aj planétu.
Pre systémové zmeny:
- Zlepšenie legislatívy: Je potrebná pružnejšia legislatíva a systémová podpora pre efektívnu redistribúciu potravín.
- Daňové stimuly: Vytvorenie jasných usmernení pre daňové stimuly pre darovanie potravín.
- Štatistiky v potravinovej vertikále: Zavedenie štatistík v celej potravinovej vertikále pre lepšie monitorovanie a riadenie plytvania potravinami.
- Konceptuálna podpora infraštruktúry: Inšpirácia z príkladov z iných krajín, ako je Česká republika, kde je prevencia plytvania potravinami dlhodobo koncepčne podporovaná.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa