Určite ste sa už stretli s týmto javom: toast s maslom vám vypadne z ruky a s istotou smeruje maslovou stranou nadol. Alebo sa vám vyšmykne telefón z ruky a vy iba sledujete, ako dopadne na zem, dúfajúc, že nedopadne na krehký displej, ale na odolnú zadnú stranu. Prečo sa nám zdá, že tieto nepríjemné scenáre sa dejú častejšie, ako by mali? Prečo nie sú šance pádu na ktorúkoľvek inú stranu zariadenia rovnomerne rozložené? Prečo sa nám zdá, že v drvivej väčšine prípadov padne nadol práve cennou obrazovkou alebo natretou stranou chleba? Je to len zlá predtucha, Murphyho zákon, alebo za tým stojí seriózna fyzika? Poďme sa na to pozrieť.
Murphyho zákon: Večný pesimista
Asi najznámejší zo všetkých zákonov je Murphyho zákon. Tróni nad všetkými ostatnými ako nežiaduci hosť. Nech už sa pohybujeme v akejkoľvek oblasti, zakaždým sa niečím pripomenie, podrazí, zdrží, znechutí. Čím viac sa usilujeme, tým horšie pre nás. Murphyho zákony, ktoré pôvodne objavili technici pracujúci na záťažových testoch na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii v USA roku 1949, sa rýchlo rozšírili. Čoskoro ich pozorovali všade: ľudia si odrazu všimli, že autobusy vždy chodia po troch, predmety, ktoré zúfalo potrebujeme, sa stávajú neviditeľnými, a keď spadnú nevyhnutne potrebné súčiastky, zakotúľajú sa pod najťažšiu skriňu. Dvere bytu sa zatvoria, práve keď si uvedomíme, že sme kľúče nechali doma. Ideme na dovolenku, a všetci ostatní tiež. Keď sa vraciame domov, vracajú sa aj všetci ostatní. Arthur Bloch vo svojej zbierke Murphyho zákonov s podtitulom "Príčiny, prečo sa veci kazia", vychádza z predpokladu, že vesmír pracuje proti nám.
Kniha "Prečo padne chlieb vždy maslovou stranou nadol ?" od Richarda Robinsona sa zaoberá podobnými "zákonmi" a paradoxmi, ktoré nás sprevádzajú v bežnom živote.
Takých zákonov, ako sú Murphyho, je však, samozrejme, viac. Napríklad: Keď raz odbočíme nesprávnym smerom, potom to už robíme sústavne. Alebo: Ľudia, ktorí nosia klobúky, oplešivejú. Ale čo ak je všetko inak? Čo ak klobúky nosia plešiví ľudia, pretože im je zima na hlavu? Naivný vedec však neverí, že na hlavu môže byť zima. (On však má, samozrejme, husté vlasy.) Má aj hmlistú predstavu, že to, čo sa zakrýva, zvyčajne hynie. Rastliny a zvieratá trpia, tak prečo nie aj vlasy? Klobúk dolu pred naivným vedcom!
Veda v pozadí: Fyzika a chlieb s maslom
Robert Matthews sa touto problematikou zaoberal vedecky a zistil, že niektoré objektívne platia. Zistil, že chlieb padá spravidla z výšky jedného metra, z ruky alebo zo stola. Preklopením cez okraj získa krútiaci moment a počas pádu sa otočí asi o 180 stupňov. Dokázal to teraz fyzik Rober Matthews, ktorý už v minulosti fyzikálnym zákonom preukázal, že maslový chlieb padne na zem väčšinou maslovou stranou na základe fyziky a nie iba zlej predtuchy.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Matthews zistil, že hlavným faktorom je výška, z ktorej chlieb padá. Pri bežnej výške stola alebo ruky má chlieb jednoducho málo času na to, aby sa otočil o viac ako 180 stupňov. Ak by chlieb padal z väčšej výšky, mal by viac času na dokončenie rotácie a šanca na dopad maslovou stranou nahor by sa zvýšila.
Smartfóny a zákon schválnosti: Prečo obrazovkou nadol?
Rovnaký princíp môžeme aplikovať aj na pády smartfónov. Teraz svoje skúsenosti a pozorovania presunul na oveľa modernejšie odvetvie - pády smartfónov. Je tu však jeden rozdiel: ťažisko telefónu. Väčšina smartfónov má ťažisko posunuté smerom k displeju, čo znamená, že pri páde má tendenciu otáčať sa práve touto stranou nadol.
Práve na tejto skutočnosti postavila marketingovú kampaň spoločnosť Motorola, resp. Lenovo, keďže ich najnovší smartfón Moto X Force (Droid Turbo 2) je odolný voči rozbitiu a spoločnosť okolo toho už narobila dosť rozruchu. Ak teda nabudúce pristane váš telefón na zemi obrazovkou, môžete si aspoň povedať, že to nie je iba zlá sila vo vesmíre, ale jednoducho fyzika.
Alternatívne vysvetlenia a zaujímavosti
Internet je plný humorných a kreatívnych vysvetlení tohto fenoménu. Niektoré z nich sa opierajú o kombináciu fyziky a humoru. Napríklad, čo by sa stalo, keby sme pripevnili chlieb s maslom na chrbát mačky?
Tu platí poučka z fyziky zo 6. ročníka. "Mačka zo stromu spadnuvšia s chlebom čo je maslom natretý , na chrbát tuho priviazaný aby sa nezošmykol, sa vždy najprv zrúbe na nohy, a vzápätí sa na chlieb čo je maslom natretý prevalí".
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
ehm moj otec par rokov dozadu s kamaratmi vymysleli, ze by si mohli otvorit cestovnu kancelariu na zaklade tohto javu… pretoze macka s chlebom na chrbte bude nekonecne dlho levitovat v priestore, staci si sadnut na chleba s maslom na jej chrbte, poriadne vysoko vyhodit, pockat kym sa zemegula otoci tak, aby sme levitovali nad miestom, kam chceme ist na dovolenku a potom len odviazat chleba z macky…
Ja si myslim, ze je to uplne jednoduche. Macka dopadne na nohy a ten priviazany chlieb nie je na zemi, ale na macke a tak je to v poriadku aj ked je maslovou stranou hore.
mačka nikdy nedopadne pretože nedokáže vyriešiť problém čo platí skôr: či to, že mačka dopadne vždy na nohy, alebo to, že chlieb padne vždy natretou stranou dole…. a tak sa chudera mačka stále točí dokola - raz na nohy, raz chlebom nadol….ale ak budeme predpokladať, že chlieb padne natretou stranou vždy dole, potom prítomnosť cestovateľa nacapeného na chlebe budeme musieť vnímať ako ďaľšiu vrstvu na chlebe s maslom (napr. chlieb, maslo, džem kde cestovateľ by suploval džem) čo by šlo, ale s tým pádom na zem by to bolo horšie….Samozrejme, najlepšie na video a pokus zopakovať dvanásťkrát aby bol dostatočne empiricky. je to logické, či nie?
Keď priviažeme ten chlieb k mačke, bude to ako závažie len pre mačku…Ak natretý chlieb chudere mačke na chrbát priviažeme, dôležitá pre odpoveď, či dopadne mačka na nohy alebo chleba na namazanú stranu, bude váha chleba s maslom oproti váhe mačky.+ pôjde aj o to, či je mačka nažive.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa