Odpad z jedla je globálny problém, ktorý sa dotýka každého z nás. Mnoho ľudí si neuvedomuje závažnosť situácie, no fakty hovoria jasne: až tretina všetkého jedla na svete skončí ako odpad. To predstavuje približne 1,3 miliardy ton vyhodeného jedla ročne. Plytvanie potravinami má negatívne dopady na našu planétu, ekonomiku a spoločnosť. V tomto článku sa pozrieme na príčiny a dôsledky plytvania jedlom a ponúkneme konkrétne riešenia, ako ho znížiť.
Globálny problém plytvania jedlom
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa odhaduje, že minimálne tretina všetkého jedla vyrobeného pre ľudskú spotrebu končí v odpadkoch. Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že ide až o 1,3 miliardy ton ročne, čo predstavuje približne 42 miliónov plne naložených kamiónov. Európska únia prispieva k celosvetovému plytvaniu jedlom približne 100 miliónmi ton ročne.
V rozvojových krajinách je plytvanie jedlom často spôsobené slabou logistikou a zastaranou chladiarenskou technikou. V Európe je hlavnou príčinou plytvania fakt, že ľudia sú príliš vyberaví. Napríklad, v rybolove sa každý rok vyhodí 40 až 60 percent všetkých ulovených rýb. Ak Európania nezmenia svoj prístup k jedlu, celková hmotnosť premrhaného jedla môže narásť až na 126 miliónov ton ročne. Medzi najväčších plytvačov v Európe patria obyvatelia Veľkej Británie, Nemecka, Holandska, Francúzska a Poľska.
Dôsledky plytvania jedlom
Plytvanie potravinami má ďalekosiahle negatívne dôsledky:
- Ekonomické straty: Plytvanie jedlom spôsobuje zbytočné mrhanie peniazmi pre domácnosti, obchodné reťazce a celú ekonomiku.
- Environmentálne dopady: Na skládkach, kde jedlo hnije, sa vytvára metán, jeden z najrozšírenejších skleníkových plynov, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Okrem toho sa kvôli odpadu míňa obrovské množstvo vody a energie.
- Etické otázky: Zatiaľ čo sa v rozvinutých krajinách plytvá jedlom, milióny ľudí na svete trpia hladom. Podľa vedcov dokážeme vyrobiť toľko potravín, že by uživili jeden a pol Zeme. Napriek tomu asi miliarda ľudí umiera od hladu a zároveň asi 900 miliónov obyvateľov je obéznych.
Príčiny plytvania jedlom v domácnostiach
Podľa štatistík Eurostatu sa na plytvaní jedlom podieľajú najviac práve domácnosti, až 42 percentami. Medzi hlavné príčiny patria:
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
- Nadmerné nakupovanie: Väčšina z nás nakupuje viac potravín, ako dokáže skonzumovať. Potom si nevšimneme, že sa nám v chladničke pokazil jogurt, šunka alebo ovocie.
- Nesprávne skladovanie: Ovocie a zelenina potrebujú rôzne teploty a podmienky skladovania. Nesprávne skladovanie vedie k rýchlejšiemu skazeniu potravín.
- Spotrebiteľské správanie: Preferujeme perfektne tvarované kusy ovocia a zeleniny, čím nepriamo podporujeme obchodné reťazce, aby nenakupovali „nedokonalé“ produkty od poľnohospodárov.
- Ignorovanie dátumu spotreby: Veľa ľudí vyhadzuje potraviny po uplynutí dátumu spotreby, hoci sú stále chutné a bezpečné na konzumáciu.
- Preplnená chladnička: Ak nevieme, čo presne máme v chladničke, potraviny, ktoré nemáme na očiach, sa nám pokazia a musíme ich vyhodiť.
- Varenie príliš veľkých porcií: Často navaríme viac jedla, ako dokážeme zjesť, a zvyšky skončia v koši.
Ako znížiť plytvanie jedlom v domácnostiach?
Existuje mnoho spôsobov, ako znížiť plytvanie jedlom v našich domácnostiach:
- Plánovanie nákupov: Chodievajte do obchodu s nákupným zoznamom, ktorý vám pomôže zmierniť impulzívne nakupovanie. Majte v kuchyni lístok, na ktorý si priebežne dopisujte potraviny, ktoré sa vám minuli.
- Správne skladovanie potravín: Ovocie a zeleninu skladujte podľa ich potrieb. Zemiaky, paradajky, cesnak, uhorky ani cibuľa by sa nemali dávať do chladničky, pretože sa v nich začne produkovať etylén, ktorý vedie k rýchlejšiemu skazeniu.
- Využívanie zvyškov jedla: Zvyšky z obeda alebo večere si odložte a na ďalší deň si z nich pripravte „dojedací“ obed alebo večeru.
- Pravidelná kontrola chladničky: Udržujte si v chladničke poriadok a pravidelne ju kontrolujte, aby ste vedeli, čo v nej máte a čo treba spotrebovať. Potraviny s kratšou dobou spotreby umiestnite dopredu, aby ste ich nezabudli zjesť.
- Rozlišovanie medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti: Dátum minimálnej trvanlivosti označuje, dokedy si potravina zachováva svoje optimálne vlastnosti. Po tomto dátume je potravina stále bezpečná na konzumáciu, ale môže mať zmenenú chuť alebo textúru. Dátum spotreby označuje, dokedy je potravina bezpečná na konzumáciu. Po tomto dátume by sa už nemala jesť.
- Kreatívne spracovanie potravín: Jablká, ktoré už nevyzerajú vábne na pohľad, určite nevyhadzujte, ale spravte si z nich jablkovú šťavu. Mäkké ovocie alebo zeleninu využite v smoothies alebo v polievkach.
- Mrazenie potravín: Ak viete, že nestihnete spotrebovať nejaké potraviny včas, zamrazte ich. Môžete zamraziť chlieb, mäso, ovocie, zeleninu a mnoho ďalších potravín.
- Kompostovanie: Ak máte záhradu, kompostovanie je skvelý spôsob opätovného využívania potravín. Tie sa kompostovaním premenia na hnojivo, ktoré zemi a rastlinám dodá novú energiu. Ak nemáte záhradu, môžete si zadovážiť stolný kompostér vhodný aj do bytov.
- Nákup lokálnych a sezónnych potravín: Lokálne a sezónne potraviny sú často čerstvejšie a majú dlhšiu trvanlivosť, pretože neprešli dlhou prepravou. Okrem toho podporujete miestnych poľnohospodárov a znižujete environmentálnu stopu.
- Nevyhadzovanie jedlých častí potravín: Načo šúpať jablká či uhorky? Poriadne si ich vyumývajte a zabezpečíte si tak oveľa viac vitamínov. Rovnako to platí pri zemiakoch, mrkve či mangu. A nezabudnite napríklad na kožku z kurčaťa. Tá do koša rozhodne nepatrí!
- Flexibilita v kuchyni: Nemusíte sa držať výhradne toho, čo je napísané v recepte. Minula sa vám šľahačková smotana? Nevadí, použite kyslú. Na internete nájdete veľmi veľa nápadov na to, ako nahradiť niektoré potraviny za také, ktoré možno máte aj doma a nemusíte sa tak hnať do obchodu.
- Podpora iniciatív zameraných na znižovanie plytvania potravinami: Existujú rôzne organizácie a iniciatívy, ktoré sa snažia znižovať plytvanie potravinami. Podporte ich prácu a zapojte sa do ich aktivít.
Riešenia na úrovni obchodných reťazcov a štátu
Okrem individuálnych snáh je dôležité, aby sa k znižovaniu plytvania potravinami aktívne zapojili aj obchodné reťazce a štát. Medzi možné opatrenia patria:
- Zákaz zničenia nepredaných potravín: Francúzsky parlament prijal opatrenia, ktoré zakazujú supermarketom zničiť potraviny, ktoré sa nepredali. Namiesto toho ich musia distribuovať charitatívnym organizáciám.
- Povinnosť distribúcie nepredaných potravín charitatívnym organizáciám: Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby prijala predpisy, ktoré stanovujú pre obchodné reťazce povinnosť distribúcie nepredaných potravín charitatívnym organizáciám.
- Úprava legislatívy: Slovenská legislatíva by mala umožniť supermarketom predávať alebo darovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ak sú v poriadku.
- Vzdelávanie spotrebiteľov: Je dôležité vzdelávať spotrebiteľov o problematike plytvania potravinami a o spôsoboch, ako ho znížiť. Do učebných osnov by sa mal zapracovať predmet, ktorý by rozvinul spotrebiteľskú výchovu detí.
- Podpora inovatívnych riešení: Podpora vývoja a implementácie inovatívnych riešení, ako sú inteligentné obaly, ktoré dokážu komunikovať s chladničkami a upozorniť spotrebiteľa na to, že potravinu treba skonzumovať.
- Zákaz dovozu „kozmeticky dokonalých“ potravín: Zákaz dovozu zeleniny, ktorá spĺňa prísne „kozmetické“ štandardy na veľkosť a farbu, by mohol podporiť spotrebu lokálnych a menej dokonalých, ale rovnako chutných potravín.
Zmena spotrebiteľského správania
Kľúčom k zníženiu plytvania potravinami je zmena spotrebiteľského správania. Mali by sme si uvedomiť, že je úplne zbytočné prehrabávať sa v debničke plnej mandarínok, kým nájdeme tie najdokonalejšie. Všetky predsa chutia rovnako a majú rovnaké množstvo vitamínov. Mali by sme prestať vyžadovať „kozmeticky perfektný tovar“ a začať si vážiť chuť a kvalitu potravín.
Svetový deň potravy
Každoročne 16. október patrí Svetovému dňu potravy. V chudobnejších krajinách sa pri tejto príležitosti upriamuje pozornosť na nedostatok potravín a hladovanie. Vo vyspelejších ekonomikách sa rieši predovšetkým problematika zdravej výživy, eliminácia neprimeraného prejedania sa, ale i predchádzanie plytvania jedlom.
Plytvanie potravinami na Slovensku
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Podľa analýzy na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu, čo je približne 0,3 kg potravinového odpadu denne. Najviac sa ho vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom cca 40 %. Do odpadových nádob tak slovenské domácnosti vyhodia ročne v podobe potravín aj niekoľko stoviek eur. Na Slovensku najčastejšie v smetných košoch domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Triedenie bioodpadu
Na Slovensku platí novela zákona o odpadoch, ktorá upravuje triedenie bioodpadu. Samosprávy majú povinnosť zabezpečiť svojim obyvateľom zberné nádoby a postarať sa o pravidelné vyprázdňovanie takýchto nádob. Ak sa bioodpad vyváža na skládky, prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Naopak, ak sa biologicky rozložiteľný odpad triedi, môže byť zužitkovaný efektívnym spôsobom. Napríklad, z bioplynu sa dá vyrábať elektrická energia či teplo. Taktiež vie byť využitý ako alternatívne palivo pre motorové vozidlá. Na zber bioodpadu sa využívajú kontajnery označené hnedou farbou.
Odvoz bioodpadu z gastro prevádzok
Na gastro prevádzky sa vzťahujú rovnaké podmienky zberu bioodpadu ako na domácnosti. Avšak, s tým rozdielom, že zberné nádoby a odvoz nezabezpečuje obec, resp. mesto. Ako podnikateľ musíte uzatvoriť zmluvu s firmou, ktorá je na zber bioodpadu certifikovaná. Zákon o odpadoch nariaďuje taktiež zber použitého kuchynského oleja. Odvoz a ekologickú recykláciu musíte príslušným úradom dokladovať zmluvou.
Zmena návykov a manažment potravín
Podľa odborníkov je zmena návykov v prospech nižšej miery vyhodeného potravinového odpadu nutná a treba jej venovať čas. Začnite tým, že si urobíte prehľad o potravinách, ktoré doma máte. Zdieľajte potraviny pred ukončením doby spotreby, alebo tie, ktoré konzumovať nebudete. Následne zaveďte nový systém uskladnenia v skrinkách, chladničke i mrazničke. Pomôcť môže zoznam potravín s dátumami spotreby nalepený na vnútornej strane skrinky.
Pravidlo FIFO (first in, first out)
Je dôležité potraviny nielen správne ukladať, ale aj konzumovať. Spoločnosť Munch radí pred každým väčším nákupom urobiť kontrolu - či to, čo máte v pláne kúpiť, naozaj chýba. Niekedy pomôže fotografia zo skrinky či chladničky. Mapovať treba nielen to, čo prichádza, ale aj všetko, čo vyhadzujete. Zaveďte si samostatný kôš na odpad z potravín a jedál, a možno vás prekvapí, že toto môže byť najväčšia časť odpadu, ktorý produkujete. Zvedomňujte si, čo vyhadzujete a prečo sa tak deje.
Ak chcete naozaj znížiť mieru potravinového odpadu vašej domácnosti, zaveďte do praxe pravidlo FIFO („first in, first out“). Či už ide o police v skrinkách a chladničke, zásuvky v mrazničke, nad všetkým by malo stáť pravidlo: novšie dozadu a nadol, staršie dopredu a nahor.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Jednoduchý rozpočtový plán
Spoločnosť Munch tiež odporúča uplatniť pravidlo 50 - 30 - 20. Je to jednoduchý rozpočtový plán, ktorý pomáha domácnostiam plniť si finančné ciele. Zároveň však môže pomôcť udržať kuchyňu zásobenú vyváženými potravinami v primeranom množstve.
Pri potravinách môžete postupovať tak, že 50 percent rozpočtu na jedlo smerujte na to, čo nakupujete a konzumujete denne vrátane obeda v práci či pre dieťa v škole. Ďalších 30 percent môžu tvoriť variabilné zložky, ktoré zvyknete kupovať na týždennej báze alebo na víkend a zvyšných 20 percent môžete nechať na zážitky ako večera s blízkymi, káva s dezertom či desiatu pre deti na prechádzke.
Dovolenková a grilovacia sezóna
Podľa Munch patrí letná dovolenková a grilovacia sezóna k jednému z rizikovejších období náchylných na odpad z potravín. Hovorí, že súčasťou odchodu na dovolenku by malo byť vyprázdnenie chladničky. Aspoň týždeň pred dovolenkou naplánujte svoj jedálniček tak, aby v chladničke nezostalo niečo, čo sa môže pokaziť a následne zbytočne vyhodiť. Ak niečo zo zásob je možné zamraziť, tak to urobte. Nič tiež nebráni tomu, aby ste čerstvé potraviny ponúkli susedom.
Grilovanie je príjemný komunitný zážitok, ale tiež prináša „straty“. Aj tu je základom racionalita. Nákup potravín treba rozpočítať na počet osôb a optimálnu gramáž na porciu. Ak z grilovania zostanú zvyšky, podeľte sa alebo ich využite pri tvorbe jedálnička ideálne hneď na druhý deň. Grilované mäso je vhodnou súčasťou wrapov alebo studených šalátov.
Druhý život obalov
Ďalšiu problematiku predstavujú obaly. Obal z jedla nekončí vo chvíli, keď dojete posledné sústo. Skôr než zamierite ku košu, zvážte druhý život obalu: sklenené poháre poslúžia na zaváranie alebo domáce müsli, pevné plastové krabičky na desiatu do školy či do práce a čisté plastové vrecká viete tiež využiť ešte mnohokrát. Spoločnosť vyzýva vytriediť nevyužiteľné obaly podľa farebnej abecedy.
#