Jeseň je v stredoeurópskom regióne tradične spojená s husacími a kačacími hodmi. Vychutnať si pečenú hus alebo kačku s lokšami je pre mnohých gurmánov každoročný rituál. Táto tradícia, ktorá spája kvalitné a čerstvé suroviny s umením na tanieri, má svoje korene hlboko v minulosti a je spojená s ukončením hospodárskeho roka a prípravou na ten nový.
Husacie a Kačacie Hody v Reštaurácii HU:MAN
Reštaurácia HU:MAN v eXtreme parku pri Vodnom diele v Žiline pravidelne každý rok ponúka špeciálne menu venované špecialitám z husaciny a kačaciny. Počas októbra a novembra majú hostia možnosť vychutnávať nielen studené a teplé predjedlá a polievku, ale aj delikátne hlavné jedlá. Dezert ako sladká bodka je často kombináciou klasiky v modernom poňatí. Stôl je možné rezervovať aj pre väčšie skupiny, business obedy a slávnostné príležitosti.
Tradičné Zvyky a Obyčaje spojené s Jeseňou a Zimou
S príchodom zimy sa dni krátili a noci predlžovali. Neskorá jeseň a zima znamenali ukončenie hospodárskeho roka a prípravu na rok nový. Skončenie poľnohospodárskych prác dávalo širší priestor na spoločenské stretnutia, kontakty i venovanie sa duchovným veciam. Zvyky tohto obdobia boli zamerané na zabezpečenie prosperity, hojnosti, šťastia a zdravia. Venovali sa predpovediam počasia, vešteniu, či priamo ovplyvneniu budúcnosti jednotlivých členov rodiny.
Ľudia verili v rôzne magické sily, pred ktorými bolo treba chrániť seba, statok i príbytky. Veľmi úzko boli spätí s prírodou. V ľudovej viere sa k niektorým dňom viazala predstava o zvýšenom pôsobení nadprirodzených síl, ktoré škodia ľuďom i statku. K tzv. stridžím dňom patrili dni Ondreja, Barbory a Lucie.
Sviatok svätého Martina
Na svätého Martina (11. novembra) chodil po dedine obecný pastier a do každého gazdovstva, z ktorého pásol dobytok, doniesol zelený prútik (martinák).
Prečítajte si tiež: Slávnostný obed: Tipy a triky
Ondrej
Na Ondreja (30. novembra) liali do vody olovo, pričom odriekali: „Ondreju, Ondreju, ťebe olovo lejú….“. Aké písmeno sa ulialo, takým sa malo začínať meno budúceho muža. Varili sa aj halušky, do ktorých sa vložili papieriky s napísanými mužskými menami. Halušku, ktorá vylávala na povrch prvá, dievka rýchlo vybrala, otvorila a na lístočku si prečítala meno svojho nastávajúceho. Večer za tmy dievky bežali k plotu, triasli ho a pritom hovorili: Ploťe, ploťe, trasjem ťa, svatí Ondrej, prosím ťa, abis mi dal znať, s kím ja buďem pred oltárom stáť.
Barbora
Na Barboru (4. decembra) chodil po domoch postavy omotané bielymi plachtami, so zamúčenými tvárami. V ruke držali metlu alebo husacie krídlo a nimi ometali kúty izby. Bolo to symbolické vymetanie zlých síl z domácností. Za Barborky obyčajne chodili oblečené dievky, vydaté ženy, ale niekedy aj muži.
Mikuláš
Ku dňu svätého Mikuláša (6. decembra) sa viazali obchôdzky mládencov a chlapcov, predstavujúcich Mikuláša, anjela a čerta. Dospelí a staršie deti v predvečer tohto dňa chodili preoblečení za Mikuláša, čerta a anjela po domoch. Deti sa museli pomodliť a ako odmenu dostali jablká a orechy.
Lucia
Za najvýznamnejší stridží deň sa pokladal 13. december, deň Lucie. Na Luciu mládenci začali zhotovovať drevený stolček (lucijoví stolček). Každý deň až do Štedrého večera sa muselo na ňom niečo robiť, a to bez použitia železných klincov. Kto si na tento stolček sadol v kostole za oltár počas polnočnej omše, uvidel, ktoré ženy z dediny sú bosorky. Potom však musel rýchlo utekať domov, aby mu bosorky neublížili. Zachrániť sa mohol tak, že sa sebou rozsýpal mak. Na Luciu mali ženy zakázané šiť, lebo lebo by im hnisali prsty. Aj na Luciu chodili po dedine v bielom zahalené postavy (Lucki) a krídlom z husi ometali steny domov i všetkých prítomných. V predvečer chodili po domoch ženy prestrojené za Lucky. Oblečené boli do bielych šiat a zahalené boli do plachiet. V rukách mali husacie krídlo, ním vymetali všetky kúty v dome, aby z neho vyhnali všetko zlo. Dvanásť dní od Lucie do Štedrého večera v ľudovej viere zastupovalo dvanásť mesiacov budúceho roka. Podľa počasia v ten-ktorý deň predpovedalo sa aj počasie v príslušnom mesiaci.
Vianoce
Krátko po Lucii, a niekedy už začiatkom decembra, v dome organistu - učiteľa začali piecť oplátki. Pripravovali ich nielen pre Klátovčanov, ale aj pre obyvateľov Janovej Vsi a Sádku. Zvykom bolo, že každá rodina poslala suroviny na ich výrobu. Upečené oplátky žiaci vyšších ročníkov roznášali po domoch. Tradícia pečenia oplátok v rodine učiteľa sa udržala asi do roku 1947. V ďalšom období si piekla oplátky každá domácnosť sama. Už pred Vianocami sa po dedine piekli oplatki. Do niektorých sa vložil petržlen a cesnakový strúčik. Nimi sa pred večerou kŕmil dobytok.
Prečítajte si tiež: Ako vytvoriť skvelú pozvánku na raňajky
Veľké množstvo zvykov a obradných úkonov sa viazalo k Štedrému dňu (24.decembra). Už od rána všetko v domácnosti usilovne pracovalo, aby dom a statok boli nachystané na najväčšie sviatky roka - Vianoce. Gazdiná piekla chlieb a koláče a pripravovala vianočné jedlá. Gazda chystal krmivo pre statok, aby ho bolo dostatok na celé sviatky. Na Štedrý deň sa piekli koláče a pupáčki, Chystala sa večera. Celý deň sa ľudia postili. Pred večerou chodil po domoch obecný pastier, zavinšoval všetkým veselé sviatky, veľa zdravia, dobrú úrodu a vyšibal domácich brezovým prútom, štedrákom. Prút stál po celý rok v kúte a bol výstrahou pre neposlušné deti.
K štedrovečernému stolu zasadala rodina sviatočne oblečená. Pod obrus slávnostne prestretého stola sa dalo trochu obilia a kovový peniaz, aby budúci rok priniesol bohatú úrodu a hojnosť všetkého do gazdovstva. Celý deň sa ľudia postili.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc bol, ale i naďalej pretrváva zdobený stromček. Kedysi sa vešal na hradu nad stolom. Pod stropom na hrade visel vianočný stromček, ozdobený bol jablkami a orechmi. Rodičia ho vyzdobili v noci, keď deti spali. Ráno ho našli hotový. Verili, že im ho priniesol Ježiško. K tradičným ozdobám stromčeka patrili jabĺčka, orechy, perníky, retiazky zo slamy alebo farebného papiera, neskôr aj cukríky.
Štedrovečerná hostina mala svoj osobitý priebeh. Aj v Klátovej Novej Vsi a jej blízkom okolí sa dodržiaval zvyk trojitého klopania na dvere pred začatím večere. Gazdiná vošla do izby, na stôl položila naplnené sito a sadla si. V site boli uložené oplátky, med, orechy, jablká, cesnak, kúsok koláča - teda časť potravín, ktoré sa konzumovali počas večere. Skôr, ako rodina začala jesť, gazda pokropil izbu i pokrmy na stole svätenou vodou. Potom sa všetci členovia rodiny pomodlili, a tým sa poďakovali za prežitý rok a pokrmy. Večera mala pre každého v dome zvláštne čaro. Bola niečím vynimočným, slávnostným. Na stole prikrytom domácim obrusom boli oblátky, jablká, orechy a med. Zvyčajne najstarší v dome predniesol vinš: „Vinšujen ván zdravie, šťastie, hojnuo Bošskuo požehnanie a po smrti královstvo nebeskuo.“ Všetci sa spoločne pomodlili a posadili sa k stolu.
Potom matka urobila medom krížiky na čelá všetkým pri stole a začalo sa jesť. Gazdiná hodila do každého kúta orechy so slovami: „ Moje milie kúťiki, niman vás čín obdariť len tínto malin darčekon.“ Najprv sa jedli oblátky s medom, aby bol život sladký. Potom rozkrojil otec jablko. Podal z neho každému so slovami: „Keť ťa bude zvádzať, pomisli si na mna.“ Hviezdička na prekrojenom jablku znamenala zdravie, krížik znamenal smrť niektorého člena rodiny. To isté symbolizovali i orechy. Zdravé jadierka boli symbolom zdravia, choré predpovedali chorobu. Na základe rozkrojeného jabĺčka a rozlúsknutého orecha usudzovali, aké zdravie v budúcom období bude mať ten-ktorý jej člen. Potom sa jedla kyslá hríbová polievka. Tradičným jedlom boli makové pupáčki a varené sušené slivky.
Prečítajte si tiež: Tipy na oslavu 40. narodenín
Veľmi starostlivo sledovali zapálenú sviečku, pretože všeobecne panovala predstava, že pla-meň sviečky sa vychýli na stranu toho, kto prvý z rodiny zomrie. Tradičným štedrovečerným zvykom bolo hádzanie orechov do kútov izby.
Po večeri dievky na vydaj pozametali a vyniesli smeti. Z ktorej strany zaštekal pes, v tú stranu sa malo dievča vydať. Odmenení boli koláčmi, pálenkou alebo grajciarmi. Dievčatá sa do polnočnej omše, utierne, schádzali v domoch, liali olovo, varili halušky s lístkami, veštili svoju budúcnosť.
So Štedrým večerom nerozlučne späté bolo koledovanie - vinšovanie šťastia, zdravia, hojnosti a úspechov v ďalšom hospodárskom roku. Už tradične chodili koledovať obecní pastieri.
Božie narodenie a Štefan
BOŽIE NARODENIE - 25.12. Je to veľký cirkevný sviatok. V dome sa vykonávali len najnutnejšie práce. Nevarilo sa, neriadil sa statok, len sa nakŕmil. Nechodilo sa ani po návštevách.
Na druhý sviatok vianočný (na Štefana) sa už tradične konala zábava, ktorú poriadali mládenci. NA ŠTEFANA - 26.12. Tento sviatok bol voľnejší. Vinšovalo sa Štefanom, bolo ich v dedine dosť. Počas zábavy si mládenci spomedzi seba volili najšikovnejšieho za mládeneckého richtára. Ten mal potom na starosti organizovanie zábav, stavanie májov a patrilo mu rozhodujúce slovo pri súdení sporov medzi mládencami.
Silvester a Traja Králi
SILVESTER - 31.12. Bol to posledný deň v roku. V kostole bola ďakovná bohoslužba. Po nej bola v rodinách večera ako na Vianoce.
TRAJA KRÁLI - 6.1. Týmto dňom sa končilo vianočné obdobie.
Hromnice a Blažej
Na Hromnice (2. februára) sa svätili v kostole sviečky. HROMNICE - 2.2. V kostole sa svätili hromničné sviečky, hromničky, zapaľovali sa v príbytkoch počas búrok. Zapaľovali sa počas búrky, aby do domu neudrel blesk.
Na Blažeja (3. februára) v kostole kňaz dával veriacim pod hrdlo zapálené sviečky v tvare kríža, aby ich ochránil pred bolesťami hrdla.
Matej a Fašiangy
Deň Mateja (24. februára) bol považovaný za nešťastný deň, preto si v tento deň nikto nezačínal žiadnu dôležitú prácu.
V tradičnom ľudovom kalendári prechodné obdobie medzi zimou a jarou tvorili Fašiangy (fašiangi). FAŠIANGY - Je to obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Keďže je Veľká noc pohyblivá aj fašiangy nie sú rovnako dlhé. Začínali deň po Troch kráľoch a končili štyridsať dní pred Veľkou nocou. Bolo to najveselšie obdobie roka, pretože vtedy sa poriadali významné udalosti rodinného a spoločenského života (svadby, zabíjačky, zábavy). Počas fašiangov sa konali zábavy a svadby.
Fašiangové obdobie vyvrcholilo poslednými tromi dňami. Vyvrcholením boli posledné tri dni. V nedeľu chodili mládenci po fašanguvaní. Za spevu a hry na harmonike chodili po dedine po domoch. Na ražeň im dali slaninu, do koša vajíčka. V krčme z nich robili praženicu, prijímali chlapcov medzi mládencov, volili mládenského richtára. Zábavy boli tri dni. Posledný deň bol klátikový tanec. Mládenci uviazali dievke na nohu klátik, vykrútili ju, za tanec musela zaplatiť. V tieto dni sa v miestnej krčme tancovalo a zabávalo.
Popolcová streda, Kvetná nedeľa, Veľká noc
POPOLCOVÁ STREDA - Týmto dňom sa začína pôstne obdobie.
KVETNÁ NEDEĽA - Bola to posledná nedeľa pred veľkým týždňom. Voľakedy chodili po dedine dievčatá so zelenou vŕbou ozdobenou mašľami a spievali piesne. V kostole sa svätia baburiatka, ratolesti z rakyty na znak príchodu Ježiša do Jeruzalema.
VEĽKÁ NOC - Je najväčším kresťanským sviatkom. Kresťania na celom svete si pripomínajú umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Zelený štvrtok - Je deň, keď si kresťania pripomínajú ustanovenie Sviatosti Oltárnej. V kostole sa zaviazali zvony, namiesto nich sa ozýval chrapkáč.
Veľký piatok - Je dňom ukrižovania Ježiša. V tento deň je dodnes prísny pôst.
Biela sobota - Je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Cez deň je jeho telo uložené v hrobe. Chodí sa bozkať Pánbožko. Pôst pretrvával až do vzkriesenia, ktoré bolo po západe slnka.
Veľkonočná nedeľa - Je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Po slávnostnej bohoslužbe sa zasadlo k stolu. Jedli sa vajíčka uvarené vo vode s cibuľovými šupinami, klobása a šunka. Na Veľkú noc sa ľudia chystali nielen duchovne.
Veľkonočný pondelok - V ten deň chodili mládenci už od polnoci po domoch, kde mali dievča. Vyviedli ho na dvor ku studni alebo k potoku a oblievali ho vodou vedrami. Veru neraz došlo aj k úrazu, Poobede spúšťali mládenci z Vápenného vrchu koleso z voza do Hlbokého jarku. Vynášali ho až dovtedy, kým sa nerozdrúzgalo.
Stavenie mája a Hody
STAVANIE MÁJA - 1.5. V noci stavali mládenci dievčatám, ktoré sa im páčili alebo svojim vyvoleným, máj. Bol to vysoký smrek olúpaný z kôry, ozdobený bol stuhami.
HODY - 15. 8. Je to sviatok posvätenia chrámu. Skýcovský kostol zasvätili naši predkovia Nanebovzatiu Panny Márie. Hody sa slávia od nepamäti v najbližšiu nedeľu. Sú príležitosťou na stretnutie príbuzných, najmä ak nebývajú v obci. Deti, mladí či starí chodili na hody do kostola vyobliekaní v krásnych skýcovských krojoch. Poobede sa vozili na kolotoči ringišpíri, ktorý ťahali komendášom chlapci za zvezenie. Po domoch chodili vyhrávať Cigáni na husliach, Cigánky chodili po pýtaní.
Hodové Slávnosti v Regióne
Počas roka sa v rôznych obciach a mestách konajú hodové slávnosti. Tu je niekoľko príkladov:
- Počas blížiaceho sa víkendu sa bude hodovať v Trebaticiach i v Piešťanoch.
- V priestoroch Motokárovej dráhy v Trebaticiach sa v piatok 15.
- Trebatice budú opäť patriť hudbe, zábave a hodovej atmosfére! V dňoch 15. - 16.
- Zažite veselé hody vo Veselom. Vo Veselom to tento víkend bude žiť hodovými aktivitami. Tešiť sa môžete na futbal, koncerty a vystúpenia i dobré jedlo.
- V sobotu 6. júla v obci Hubina oslavovali hody na počesť svätých Cyrila a Metoda.
- Pri príležitosti sviatku sv. Štefana uhorského kráľa, ktorému je zasvätený farský kostol v Starých Piešťanoch, je pripravená hodová slávnosť na nedeľu 20. augusta.
- Mestské kultúrne stredisko Piešťany pripravilo na nedeľu 21. augusta aktivity v rámci tradičných Piešťanských hodov. Staré Piešťany majú kostol zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi.
- Piešťanské hody lákajú na hudobný program.
- Mestské kultúrne stredisko mesta Piešťany a Mesto Piešťany pozývajú v nedeľu 15. augusta na PIEŠŤANSKÉ HODY 2021. Program: 9.00 Slávnostná sv. omša, Kostol sv.
- Žiwell Kursalon vás dnes v stredu 20. novembra pozýva na Kačacie a husacie hody.
- Hody Trebatice štartujú už dnes.
- Festival Hody Trebatice začína už dnes. V piatok 16. a v sobotu 17.
- Obec Veľké Orvište tento víkend slávi hody. V sobotu 10. augusta sa pri tejto príležitosti môžete zabaviť na futbalových zápasoch i pre večerných koncertoch.
- V nedeľu 28. apríla sa v Parku miniatúr v Podolí koná Deň otvorených dverí.
- Piešťanské hody v nedeľu 19.
- Piešťanské hody sú tu. V nedeľu 19. augusta sa dopoludnia v kostole sv. Štefana uskutoční slávnostná sv. omša, pri ktorej vystúpi spevácky zbor Coro Laudamus.
- Po roku prináša agentúra crea, s.r.o.
- Nadchádzajúci víkend sa bude v Piešťanoch i okolitých obciach regiónu niesť v znamení hodových slávností.