Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov v slovenskej kultúre, ktorý spája kresťanské tradície a staré pohanské zvyky. Kresťania si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, čo symbolizuje víťazstvo života nad smrťou. Súčasťou osláv je aj obrad posvätenia jedál, ktorý má hlboké korene a bohatú symboliku.
Pôvod a význam Veľkonočných sviatkov
Veľkonočné sviatky spájajú dva pôvodné prvky. Starší z nich pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí v jarnom období oslavovali solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác. Hoci Slovania nedelili rok na štyri ročné obdobia, ale iba na dve - zimu a leto - obrady mali urýchliť koniec zimy a návrat tepla a slnka.
S prijatím kresťanstva sa obsah sviatku zmenil, ale aj v kresťanskom motíve - zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, vstupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou.
Svätý týždeň: Cesta k Veľkej Noci
Veľkej noci predchádza Svätý týždeň, ktorý začína Kvetnou nedeľou. Táto nedeľa pripomína príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami. Na Slovensku sa namiesto paliem používajú bahniatka, ktoré symbolizujú prvú jarnú zeleň. V minulosti sa bahniatka po príchode z kostola zakladali za sväté obrazy, zrkadlá alebo nado dvere, aby ochraňovali domácnosť.
Zelený Štvrtok: Pamiatka Poslednej Večere
Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme so svojimi učeníkmi. V tento deň sa „zaväzujú zvony“, čo znamená, že až do Bielej soboty nezvonili. V minulosti chodili chlapci s rapkáčmi oznamovať začiatok predveľkonočného ticha bez zvonov.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
V tento deň mali matky kúpať svoje deti v jednej spoločnej vode, aby nemali v nastávajúcom roku vyrážky a chrasty. Dievky sa umývali v potoku, aby neboli pehavé a včas ráno sa chodili česať pod vŕbu alebo lipu, aby mali krásne a hebké vlasy. V niektorých regiónoch sa v tento deň sial mak, hrach a prvý raz po zime sa vyháňal dobytok na pašu. Gazdovia každé zviera pohladili vajíčkom, aby bolo pekné, guľaté a tučné.
Zelený štvrtok bol pôstnym dňom, kedy sa malo jesť niečo zelené, napríklad polievky alebo prívarky zo žihľavy, púpavy, špenátu, šťavela, či medvedieho cesnaku. V Komáranoch a Sačurove boli tradičným jedlom pirohy.
Veľký Piatok: Deň Smútku a Pokory
Veľký piatok je dňom kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Témou pobožnosti je umučenie Ježiša Krista. V kostoloch sa spievajú pašie a pod vedľajším oltárom sa otvára Boží hrob. Zachováva sa tradícia, aby pri Božom hrobe vždy niekto zotrval. Okrem veriacich to patrilo medzi čestné povinnosti hasičov.
V katolíckych rodinách sa držal prísny pôst. V evanjelických rodinách považovali Veľký piatok za najväčší sviatok roka. Doobeda sa chodilo do kostola na služby Božie a na spoveď. Dospelí nič nejedli, len pili vodu. Deťom, starým a chorým dali zjesť kašu alebo prívarok s uvareným vajíčkom.
Zavčas ráno utekali ľudia k vode poumývať sa, aby boli zdraví a svieži. V tento deň sa nesmel zakladať oheň, variť, piecť chlieb ani orať. Zbierala sa ranná rosa ako liek na choroby a vykopávali sa rozličné zeliny ako kostihoj, chren, alebo horec, ktoré sa dávali dobytku, lebo v tento deň sa vraj rany rýchlo hoja.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
V Sačurove veľkopiatočné umývanie v jarku chápali ako očistenie od chorôb tela. Pri umývaní hovorili: „Pochvaľeni Jeźiś Kristus, jordanska vodičko. Zmivaš rinče i kameňe, zmi i zos mojoho cela boľeňe.“ Potom sa krátko pomodlili a odišli domov. V Hanušovciach nad Topľou v niektorých rodinách si v tento deň umývali tvár svätenou vodou, aby mali čistú nehnisajúcu pleť.
V minulosti sa pri Božom hrobe v katolíckych kostoloch držala stráž. V Hanušovciach nad Topľou ju držali nepretržite aj cez noc až do obradu Vzkriesenia na Bielu sobotu večer členovia Dobrovoľného hasičského zboru spolu s mládežou. V Sačurove tiež držali stráž pri Božom hrobe, a to dievky vyobliekané celé v bielom a mládenci oblečení v hasičských uniformách. Parobci stáli v pozore, dievčatá kľačali. Striedali sa vždy dva páry v určitých časových intervaloch, spravidla po jednej hodine, deň aj noc až do Vzkriesenia.
Biela Sobota: Deň Príprav a Očakávania
Biela sobota je dňom príprav na Veľkonočnú nedeľu. Katolícke rodiny išli doobeda do kostola. Keď napoludnie vo vežiach kostolov „rozviazali“ zvony a začali zvoniť, nastal čulý pohyb. V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že so špinou vypudili z domu choroby, aj všetko zlé. Mohlo sa tiež siať a sadiť.
Gazdinky robili posledné úpravy interiéru a najmä chystali slávnostné jedlá. Piekli sa koláče, varilo sa údené mäso, klobásy, šunka, syrek (vaječná hrudka) a vajíčka. Dievčatá chystali vajíčka pre kúpačov, varili ich v cibuľových šupkách, sennej mrve alebo orechových škrupinách. Chlapci zasa dokončovali korbáče na pondelkovú šibačku alebo si chystali voňavky z vŕbových púčkov, sennej mrvy, klinčekov alebo mydla.
Večer sa rodiny obliekli do sviatočného odevu a odišli do kostola na slávnosť veľkonočnej vigílie. Pri kostole sa zapálil a posvätil oheň, ktorý znamenal víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa zapálila veľkonočná sviečka - paškál.
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti
V obci Čaklov na Bielu sobotu deň varili šunku v kapuste, klobásy, cviklu a z mlieka a vajec pripravili „sirec“, ak tak neurobili už deň predtým. V neskoršom období aj „pulňeňinu“, ktorá sa piekla z mäsa, chleba a vajec. Potom gazdinky z každého jedla dali do košíka, pridali ešte soľ, chren, slaninu, vajíčka a pálenku. Košík nakoniec prikryli tkaným ručníkom a pobrali sa s ním do kostola. Po obrade Vzkriesenia pred kostolom kňaz košíky s veľkonočným jedlom posvätil. Po posvätení sa každá gazdiná ponáhľala rýchlo domov. Susedy sa navzájom aj predbiehali, ktorá je šikovnejšia. Panovala totiž povera, že ak rýchlo prídu domov, skoro dokončia žatvu a kravy im nebudú utekať z poľa domov. Okrem toho ešte gazdiná, keď dobehla do dvora, raz obehla s košíkom okolo domu. Až potom s kresťanským pozdravom Pochválený Ježiš Kristus - alebo na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno u gréckokatolíkov s pozdravom Christos voiskres - vošla do domu. Položila košík na stôl a všetky požívatiny z neho vybrala a nakrájala na tanier. Pred jedlom sa všetci spoločne pomodlili. Pokiaľ sa všetci nenajedli, gazdiná nesmela od stola odísť, lebo verili, že by tak počas celého roka nemala ani chvíľku voľného času. Okrem toho platil pre gazdinú zákaz piť počas jedenia vodu, aby vtáky neozobávali mladú pšenicu.
V Hanušovciach nad Topľou veľkonočný syr pripravujú niektoré rodiny slano-korenistej chuti, iné ich varia na sladko. Aj tu sa každá gazdiná s veľkonočným košíkom ponáhľala rýchlo domov, lebo sa hovorilo, že ktorá prvá domov dorazí, skôr robotu na poli porobí. Občas to vyústilo až do humornej situácie, keď v snahe predbehnúť susedu sa gazdinej vysypal obsah košíka na cestu.
V obci Komárany do veľkonočného košíka okrem bieleho koláča „paski“ dávali veľkonočný syr, ktorý nazývali aj „hrudka“, tiež šunku, ktorú údili celú aj s kosťou, vajíčka a klobásu. Priložili cviklu v sklenenom pohári, kus slaniny, maslo a soľ. Okrem toho v tejto obci pripravovali na Veľkú noc aj mäsový syr. Pripravovali ho tak, že osolené a okorenené rozbité vajcia rozmiešali s posekanou zelenou petržlenovou vňaťou a na drobné kocky pokrájaným chlebom, šunkou a slaninou. Túto masu vyliali na rozvaľkané hnetené alebo kysnuté cesto a upiekli v rúre. Mäsový syr však dnes už častejšie pripravujú bez podkladového cesta.
Pavlovské katolícke ženy nechystali na svätenie košíky, ale „zajdi“ s jedlom, ktoré išli dať posvätiť do hanušovského kostola peši cez chotár Hrabovec. Keď sa vracali domov, išli im naproti chlapi, aby im s ťažkým bremenom na chrbte pomohli.
Keď sa na Bielu sobotu na oslavný liturgický spev v Hanušovciach nad Topľou mohutne rozozvučali kostolné zvony, gazdiná, ktorá v tom čase bola doma, vzala zvonček, spiežovec a cengajúc ním pobehala po celom dome, aby sa v ňom cez rok nezdržiavali hlodavce.
Zo sväteného jedla sa ani len omrvinka, ani vaječné škrupinky nesmeli len tak vyhodiť. V niektorých rodinách ich spálili, no na gazdovstvách mali iné využitie. V Pavlovciach uschovanú svätenú kosť zo šunky zasadili do zeme spolu so sadenými zemiakmi alebo inými okopaninami. V Čaklove odkladali aj vaječné škrupinky a pri prvej orbe ich spoločne s kosťou zo šunky zaorávali do prvej vyoranej brázdy. V tejto dedine bolo tiež zvykom polievať dobytku nohy svätenou vodou, aby ich na paši neboleli.
Veľkonočná Nedeľa: Víťazstvo Života nad Smrťou
Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista pre nich vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. Ústredným bodom bola slávnostná bohoslužba - „veľká“ svätá omša, na ktorú sa niesli košíky plné veľkonočných jedál na posvätenie.
Na mnohých miestach sa zachovával zvyk čo najväčšmi sa ponáhľať z omše domov, keďže ten člen rodiny, čo prišiel prvý, mal byť prvý a najšikovnejší aj v práci na poli. Lenže musel byť opatrný, nesmel sa potknúť a spadnúť, to sa totiž pokladalo za zlé znamenie.
Po štyridsaťdňovom pôste sa všetci tešili, že si môžu zasadnúť k slávnostne prestretému stolu. Tradičným veľkonočným jedlom boli a sú vajíčka. Pokladajú sa za symbol nového života a plodnosti. Z posvätených jedál sa nesmelo nič vyhodiť. Preto sa omrvinky a škrupiny z vajec odkladali a pri prvej oračke ich vysypali do prvej brázdy ako obeť zemi.
Poobede zvykli dievky ešte chystať vajíčka. Oveľa náročnejšia bola výzdoba kraslíc, tie sa pripravovali v predstihu. Zdobili sa voskovaním, vyškrabovaním, leptaním octom a kapustnicou, batikovaním, obliepaním slamou, dužinou močiarnej trávy aj farebnou priadzou.
Na Veľkonočnú nedeľu skoro ráno chodievali svätiť jedlo gréckokatolícki veriaci v Sačurove. Ženy v obrúsku uviazanom okolo drieku zvanom „partok“ niesli veľkonočný koláč „pasku“. V košíku nechýbala šunka, doma uvarený vajcový syr, vajíčka, slanina. No a doma na stole nesmela chýbať takzvaná „pulňina“ zapečená s mäsom. Špecifikom oproti iným obciam je to, že tu dávali svätiť aj zápalky a kriedu. Posvätenými zápalkami zažínali hromničné sviece počas ohrozenia živelnými pohromami. Kriedou označovali - ohraničovali svoje domy zvonku, aby zabránili pôsobeniu negatívnych síl zo záhrobia. S posväteným veľkonočným košíkom utekali gazdiné rýchlo domov, aby sa im kravy kde-kade netúlali, ale čo najskôr sa z poľa vrátili domov. Potom s ním obišli celé obydlie, aby sa v dome nechytil požiar. Škrupinky zo svätených vajec nevyhadzovali, ale zakopali do zeme, resp. na posvätenie niesli olúpané vajíčka.
Veľkonočná nedeľa bolo zároveň jedným z dvoch dní počas roka (druhým bolo Božie narodenie 25. decembra), kedy sa nevarilo, nežehlilo, a dokonca ani riad neumýval. Všetko muselo byť pripravené - navarené a vyžehlené - deň predtým. Dopoludnia prežívali rodiny duchovným spôsobom v kostole, popoludní vychádzala najmä dedinská mládež na valal zaspievať si a dievky zatancovať „do koľesa“ (Komárany). Jedli sa iba posvätené jedlá a v tento deň nechodili ľudia na žiadne návštevy, aj dedinská krčma bola zatvorená (Čaklov).
Po návštevách sa v túto nedeľu nechodilo, iba ak k rodičom. „Ku maceri vźala dzeci (dcéra), do chustočki kolački miśene. Z orechami śe skrucaľi veľke roški i s makom. A s ľekvarom i s tvarohom śe robili take retuški male“. (Hanušovce nad Topľou)
Veľkonočný Pondelok: Šibačka a Oblievačka
Vo Veľkonočný pondelok bolo na dedinách rušno. Vyobliekaní mládenci niesli drevené šechtáre na vodu, niekedy s nimi šla aj muzika, alebo harmonikár. Hľadali ukryté dievčatá, vyviedli ich k studni alebo potoku a dôkladne ich obliali vodou z vedra. Niekde sa oblievalo, niekde len šibalo a zasa inde aj šibalo, aj oblievalo.
Za polievanie a šibanie ich pohostili pálenkou, varenou šunkou, vajíčkami a koláčmi. Dostávali od dievčat aj maľované vajíčka, mladší chlapci koláč a pár koruniek. Niekde bývala večer zábava - prvá od fašiangov. V utorok mohli dievčatá poliať mládencov a vrátiť im všetko, čo od nich predtým schytali. Tento zvyk sa už v súčasnosti nevyskytuje.
Korbáče si mládenci chystali už týždeň pred šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami. Veď parádny korbáč bol vizitkou slobodného mládenca. Plietli sa z rozličného počtu prútov. Jednoduchšie šestoráky a osmoráky sa naučil pliesť vari každý dedinský chlapec, na desatoráky, dvanástoráky či ešte zložitejšie si trúfol len naozajstný majster. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú. Šibanie a oblievanie malo zabezpečiť, aby boli dievčatá zdravé, mocné, svieže a vrtké, lebo do nich prejde sila mladých vŕbových prútikov a vody.
Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodnej sily.
Na Veľkonočný pondelok chodili parobci v skupinkách po domoch. Mládenci oblievali dievky vodou zo studní alebo potoka, ony ich za to ponúkli koláčom a pálenkou (Pavlovce). Dievky parobkov počastovali - dali im „vipic i zakušic“ (Komárany). Čím väčší počet oblievačov k dievke prišiel, tým väčší honor mala v dedine medzi rovesníčkami (Sačurov). „Vo Veľkonočni pondzelok ta me śe richtovali, že uš pridu oľivače. Ta uš šunka bula na stoľe nakrata, kolački buľi, no i dajaka paľenka bula. No a tak prišľi paropci, po partijoch chodziľi.“ (Hanušovce nad Topľou)
Hanušovská mládež chodievala ku Grodzinskému mostu tancovať až v tento deň. Aj v Pavlovciach sa tancovalo až v pondelok; hovorilo sa tu o bujarej zábave. V Čaklove sa mládež schádzala pred krčmou až ku večeru, kde sa zabávala a tancovala. Do tanca im hrala cigánska muzika, ktorú pojednali parobci. Zabávali sa aj deti, najmä chlapci, pri hre „vibehunki“.
Paschálny Košík: Symbolika Posvätených Jedál
Paschálny košík je typickým znakom obradu posvätenia jedál. Obsahuje rôzne potraviny, ktoré majú symbolický význam:
- Pascha - biely koláč, symbolizuje Ježiša Krista, ktorý je chlebom života.
- Hrudka - syr s vajíčkami, u nás na slano, v iných častiach východného Slovenska aj na sladko. Symbolizuje hojnosť a plodnosť.
- Klobása, údené mäso, šunka - symbolizujú zdravie a prosperitu.
- Vajíčka natvrdo - symbolizujú nový život a vzkriesenie.
- Maslo - symbolizuje hojnosť a požehnanie.
- Cvikla - symbolizuje zdravie a dlhovekosť.
- Soľ - symbolizuje ochranu pred zlom.
- Chren - symbolizuje silu a zdravie.
- Bábovka - v niektorých oblastiach sa pridáva aj bábovka ako symbol sladkého života.
Zvykom je, že nič z toho, čo zostane, sa nevyhadzuje do koša.
Zvyky a Tradície Spojené s Posväteným Jedlom
Po posvätení jedál sa v domácnostiach usporadúvala slávnostná hostina, podobná tej vianočnej. Niekde sa udržal zvyk, že matka po návrate domov z omše kládla košík každému členovi domácnosti na temeno hlavy, ako ochranu pred zasiahnutím bleskom, alebo aby sa hromov nebáli.
Na začiatku sa predniesla modlitba. Zväčša otec rodiny, gazda, rozkrojil prvé vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden mesiačik, ako symbol zmŕtvychvstania a znovuzrodenia.
Veľká noc v súčasnosti
Na to, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku v súčasnosti vplývajú rôzne tradície a zvyklosti, ktoré sa rokmi menili. Tak ako dnes, aj kedysi dávno boli veľkonočné sviatky ukončením pôstu. Už v dávnych časoch patril Zelený štvrtok jedlám, akými sú špenát, medvedí cesnak, púpava a rôzne bylinky. Nasledujúci deň sa dodržiaval prísny pôst, kedy v niektorých končinách konzumovali ľudia iba chlieb a vodu. Biela sobota patrila najmä príprave jedál na hostinu spojenú s ukončením pôstu, ktorá ich čaká v ďalšom dni. Medzi najtradičnejšie veľkonočné jedlá patrilo uvarené vajíčko. Zvykom bolo rozkrojiť ho na toľko častí, aby každý člen rodiny mohol zjesť tú svoju, čo ich malo držať spolu a v zdraví po celý rok. Ďalším typickým pokrmom na Veľkú noc bol dusený alebo pečený baránok, ktorý bol v chudobnejších rodinách nahradený kozliatkom. Vo veľkom množstve sa jedlo vyúdené mäso a vaječné pokrmy, napríklad typická veľkonočná vaječná hrudka.
Biela sobota sa považovala za šťastný a očistný deň. V kostoloch sa rozozneli zvony, ktoré boli niekoľko dní zviazané, ľudia sa ráno kúpali a umývali v potoku, aby sa zbavili starých chorôb. Na statkoch a poliach sa zase venovali zvykom zameraným na plodnosť dobytka a úrody. Zaujímavou tradíciou bolo trasenie ovocnými stromami, či mastenie pluhov pre zabránenie rastu buriny. V nedeľné ráno naplnili ženy svoje košíky chlebom, slaninou, vajcami, pálenkou a vínom. Následne si nechali v kostole obsah košíka posvätiť. Táto tradícia bola typická najmä na východe Slovenska a v niektorých rodinách sa dodržuje dodnes.
Aj keď patrí Veľká noc k najväčším kresťanským sviatkom, šibanie na Veľkonočný pondelok bola odjakživa skôr ľudovým zvykom. Samotná šibačka a oblievačka má tradíciu viac ako 2000 rokov. Kedysi mala svoje pravidlá a bol to zvyk, ktorý patril iba slobodným chlapcom a dievčatám. Deti ani ženatí muži nešibali a takisto nikto nevyšibal ani vydatú ženu. Šibalo sa skoro ráno za tmy, pričom použitie korbáča malo svoj postup a považovalo sa za symbol plodnosti. Mládenci sa najprv dotkli pleteným korbáčom nôh dievčiny, aby bola rýchla a šikovná, potom bokov, aby rodila zdravé a krásne deti a nakoniec jej rúk, aby bola pracovitá. Oblievačka mala podobný význam, kedy vodou z potoka oblievali chlapci slobodné dievčatá, aby boli zdravé, vrtké a plodné. Dievčatá potom mládencov odmenili ručne maľovaným vyfúknutým vajíčkom, tzv. kraslicou a na korbáč im uviazali stužku. Kraslice mohli dievčatá využiť aj na preukázanie priazne vybranému mládencovi.
Možno by ste tomu neverili, no kedysi sa spájal veľkonočný týždeň aj s nadprirodzenými silami. Ľudia verili, že počas veľkonočného týždňa sa musia pred nimi chrániť, nakoľko práve vtedy majú tieto sily veľmi veľkú moc. Práve z tohto vychádzajú azda najzvláštnejšie veľkonočné zvyky, ktoré sa praktizovali v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok. Na ochranu pred strigami a ich čarovaním ľudia šibali dobytok posvätenými vŕbovými prútmi, keďže strigy ich mali oberať o mlieko. Ďalšou formou ochrany zvierat bolo natieranie stajní cesnakom a uväzovanie červených stužiek do hrivy a na rohy hospodárskych zvierat. Pred zlými duchmi a strigami sa bránili aj vytváraním hluku pomocou ručne vyrobených rapkáčov.
V dnešnej dobe už dodržiavanie pôstu pred Veľkou nocou nie je často vídané. Zachovalo sa najmä v kresťanských rodinách na strednom a východnom Slovensku. Tradícia zelených jedál na Zelený štvrtok sa však dodržuje v mnohých končinách. Veľká noc je taktiež stále spájaná s množstvom typických veľkonočných pokrmov. Symbolom sa stal koláč z piškótového cesta upečený vo forme barančeka, ktorý nahradil pečeného baránka.
To, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku, sa plynutím času zmenilo. Mnoho tradícií zaniklo najmä z dôvodu zmeny spôsobu života, akým žijeme. Najviac zvykov zostalo pochopiteľne zachovaných v tradičných kresťanských rodinách, nakoľko má pre kresťanov Veľká noc hlboký význam. Niektoré zvyklosti spomenuté vyššie sú stále súčasťou Veľkej noci, a to najmä na dedinách. Najviac zachovanou tradíciou okrem typických veľkonočných pokrmov, aj keď v pozmenenej podobe, je šibačka a oblievačka. Postupom času to, či je žena slobodná prestalo hrať úlohu a začali sa šibať aj vydaté ženy a deti. Šibačka a poriadna oblievačka im totiž má dodať krásu a zdravie. Takisto začali chodiť šibať aj ženatí muži, ktorí v súčasnej dobe namiesto vody mnohokrát používajú voňavky. Šibačka je, najmä na západnom Slovensku a v mestách, už viac menej záležitosťou rodiny a blízkeho okruhu známych, kde namiesto maľovaných vajíčok dostávajú chlapci ako výslužku cukrovinky. Začiatkom 20. storočia sa k odmene za šibačku začalo pridávať aj zopár drobných mincí, čo je zvykom dodnes.
Medzi tým, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku teraz a ako to bolo kedysi, je mnoho rozdielov. Ako vidíte, väčšina dávnych tradícií postupne zanikla, čo je spôsobené aj dobou, ktorú žijeme. Mnohí ľudia považujú týchto pár dní oddychu spojených so šibačkou a hodovaním okrem veľkého kresťanského sviatku aj za sviatky jari, ktoré nám prinášajú príjemné jarné počasie. Minimálne v mnohých slovenských kuchyniach, kde to celkom určite aj tento rok bude rozvoniavať tradičnými veľkonočnými pochúťkami a koláčmi.
Veľká Noc vo svete
Veľká noc je iba jedným z unikátnych sviatkov, ktoré sa na Slovensku oslavujú počas jari. Najväčšie kresťanské sviatky, akými sú Veľká noc, sa v každej krajine oslavujú svojským spôsobom. Slovenská oblievačka a šibačka sa značne líšia od predstáv o veľkonočných sviatkoch v iných európskych krajinách. Napriek týmto odlišnostiam sa však medzi jednotlivými krajinami nájdu aj spoločné prvky. Cieľom je preskúmať špeciálne jedlá a zvyky, ktoré sa viažu k cirkevným sviatkoch na Slovensku, a porovnať ich s tradíciami v iných krajinách.
Anglicko
V Anglicku, ako uvádza Lucia z Lutonu, ľudia využívajú štyri dni voľna na návštevu rodiny alebo cestovanie. Kresťania oslavujú sviatky podobne ako na Slovensku, avšak ráno nechodia s košíkmi do kostola a nestresujú sa upratovaním. Typickým jedlom sú "hot cross buns", sladké buchty s hrozienkami a bielym krížom na vrchu. Pečené jahňa je tiež symbolom Veľkej noci. Deťom sa skrývajú čokoládové vajíčka, ktoré hľadajú. O slovenskej oblievačke a šibačke miestni, podľa skúseností Lucie, nemajú príliš dobrú mienku a považujú ju za strašnú.
Taliansko
V Taliansku, ako opisuje Denisa z Bologne, neexistuje nič podobné slovenskej šibačke a oblievačke. Veriaci navštevujú kostol na Veľkonočnú nedeľu, zatiaľ čo na Veľkonočný pondelok sa konajú výlety. Klasickým scenárom je grilovačka s priateľmi. Na severe Talianska sa konajú dedinské slávnosti s varenými vajcami, napríklad vajíčkové dostihy alebo vajíčkový petang. Vo Florencii sa koná "Podpálenie voza" pred Duomom. Na Sicílii sa koná "tanec diablov". Jahňacina je tradičné veľkonočné jedlo. Podobne ako na Vianoce sa kupujú bábovky panettone alebo pandoro, na Veľkú noc sa kupuje bábovka v tvare holubice. V oblasti Milána sa pečú keksy Pan de Mej. Tradičná slaná torta Torta Pasqualina obsahuje artičoky, čakanku, mangold a celé varené vajcia. Pagnotta Romagnola je podobná slovenskej vianočke. Pastiera Napoletana je sladko-slaný koláč s legendou o námorníkoch. Oblievačku a šibačku Taliani považujú za vtipné alebo spiatočnícke a sú z nich šokovaní.
Francúzsko
Vo Francúzsku, ako uvádza Katarína z Grenoblu, nie je Veľký piatok dňom pracovného pokoja. K Veľkej noci sa viaže povesť o kostolných zvonoch, ktoré odlietajú do Ríma na Zelený štvrtok a vracajú sa na Veľkonočnú nedeľu, pričom rozhadzujú sladkosti. Deti hľadajú v záhrade čokoládové vajíčka, kuriatka alebo zajačikov. Jedia sa jahňacie mäso, pokrmy z vajec a špargľa. Pripravujú sa rôzne variácie čokoládových koláčov a dezerty v tvare vtáčieho hniezda.