Ako som kráčala večerným mestom, neplánovane som navštívila galériu, ktorá ma akoby sama pozývala svojou otvorenosťou i obsahom. Išlo o presklenený roh budovy Kunsthalle LAB v Bratislave, z ktorého vo večer rozžatých svetlách na ulicu prečnievali inštalácie a obrazy. Zvádzali k pristaveniu sa a vkročeniu - dokorán otvorenými dverami - hlbšie preskúmať, čo sa skrýva vo vnútri. Aj samotný priestor a kurátorské riešenie môžu byť umením i spoločenským odkazom, komunikujúc s verejnosťou v súlade so zámerom a poslaním výstavy.
Posadnutosť vzhľadom a spoločenský rast
Výstava odkazuje na posadnutosť vzhľadom a telom žien a čoraz viac aj u mužov, ústiacu neraz vo fyzické a psychické utrpenie, váženie úspechu ľudí podľa spoločenského rastu a kapitálu. Aj bez toho, aby sme na váhy dosadzovali konkrétne stereotypy a očakávania, samotné ich rozostavenie do poľa pozorovateľa okolitého diania je odkazom kryštalickým a univerzálnym, upriamuje sa na proces. Podotýka na to, že zdroj moci zostáva pre tých, koho sa najviac týka, neviditeľný. Sofistikovaný manipulátor taktiež využíva nečitateľnosť situácie a komunikácií. Skôr či neskôr je však jeho nekorektné mocenské správanie možné prekuknúť. A keďže má fyzickú podobu, je ľahšie mu zdroj, účinky a dôsledky moci napokon pripísať a spod jeho vplyvu sa oslobodiť, obhájiť si vlastnú autonómiu.
Moc stereotypov a predsudkov
Totalitné režimy presadzujú svoju moc tak jednoznačne, že kritériá a očakávania jasne artikulujú, ako aj dôsledky ich nespĺňania. Moc stereotypov a predsudkov však najviac účinkuje mlčky a skryte. Ako je možné oslobodiť sa od niečoho, čo nemá dostatočne ohraničené kontúry? Sociálne konštruktivistické prístupy v humanitných vedách hovoria o možnosti vymanenia sa z „dominantnej moci vedenia spoločnosti“ spoznaním vlastných presvedčení nadobudnutých pod jej vplyvom, najmä tých, ktoré ho/ju najvýraznejšie ovplyvňujú, spôsobujú problémy, vlastné utrpenie. Čo je pomenované a vyslovené, znázornené, to nadobúda tvar, akoby ožije, je možné si to lepšie ohmatať, spoznať.
Mám tridsať a nemám plán
Takým je aj dielo Ivany Šátekovej, mladej umelkyne, ktorá minulý rok prezentovala svoj projekt Mám tridsať a nemám plán. Umelecky stvárňuje zistenia z jej kvalitatívneho prieskumu sociálne konštruovaných výziev vynárajúcej sa dospelosti. Respondentom rôznych generácii kládla otázky ohľadom dôležitých mét vo veku tridsať rokov. Výsledkom bola séria ironizujúcich grafík, ako aj biodromálna os - Chronológia sociálneho nátlaku, ktorú tento rok na výstave FEM (INIST) Fatale predstavila prepracovanú a rozšíreniú aj o ďalšie životné obdobia až po starobu. Projekt Mám tridsať a nemám plán ma zaujal už v jeho prvej etape. A to viac než jeho obsahom či estetickým prevedením práve jeho zámerom a spôsobom, ktorým mal šancu prehovárať ku verejnosti. Výstave vtedy patril jeden z priestorov obľúbeného kultúrneho centra v Bratislave.
Odpor a rebélia
Spoločenské očakávania je možné stvárňovať rôzne- vecne do bublín ako odkazy, nech si s tým každý dorobí svoje, pokiaľ je ochotný túto výzvu prijať. Alebo aj ako všakovaké postavičky, zvieratá, hrdinov kladných i záporných, externalizovaných démonov, harpií, dozorcov a trýzniteľov, ktorí robia so životmi ľudí divy. Odpor a rebélia voči dominantným očakávaniam môže tiež byť neslobodnou reakciou a teda prejavom podliehania moci spoločnosti, pokiaľ je človek do stanoviska a následne konkrétneho správania nevedome tlačený nástojčivosťou vyvolaných emócií, presvedčení, situácie. Samotný náhľad na to, čo naše presvedčenie ovplyvňuje a akým spôsobom, porozumenie procesu pomôže slobodnejšie a vedomejšie sa rozhodnúť, aké presvedčenia človek zaujme, ktorými diskurzmi sa nechá ovplyvňovať, ktoré dokonca bude ďalej slobodne rozvíjať. To je jedno z východísk, ktoré využíva aj systemická psychoterapia v prípade, že človeka jeho presvedčenia a následné prežívanie a správanie dostávajú do ťažkostí.
Prečítajte si tiež: Chutné a výživné jedlá bez mäsa
Ne(po)sudzovanie a východné filozofie
Výzva „Neposudzuj!“ je nezmyselným klišé. Realitu konštruujeme vyvodzovaním významov vždy v kontexte situácie i kultúry, čo prebieha neustále, nedá sa tomu vyhnúť. Je možné si však častejšie tento fenomén pripomínať a taktiež zaujímať k týmto hodnoteniam v kontexte spoločenských (a následne našich) očakávaní rôzny postoj. Je možné to robiť rôznymi spôsobmi a práve na tom zaváži, zvlášť keď ide o duševné zdravie. (Nielen) v tomto bode sa prelínajú východiská systemického prístupu s pohľadom východných filozofií uplatnených napr. v mindfulness prístupoch. Východiskom z utrpenia, ktoré plynie z neuspokojených očakávaní (formovaných vždy v kontexte kultúry danej spoločnosti, rodiny, priateľov), je nezaujaté láskyplné pozorovanie procesu. Nepotláčanie, nezatváranie očí a neprekrúcanie vlastných vnemov a sprievodných emócií.
Gaby Krupovská v Galassych grófskom dome
číslom 7 cíti sa Gaby Krupovská v Galassych grófskom dome celkom bezpečne. Vedľa jej izby je apartmán Arnolda Galassyho. Grófa sa nebojí. Je hodne, hodne ustatý búrlivým životom. svojmu Kamoškovi do fabriky na Machník: nemať o ňu nijakých obáv. Pre dobrodružstvo v kaviarni si nenamýšľa. rozzabávala. Jej ctitelia písali jej hneď na druhý deň. financií, i husársky nadporučík Karpy, ostatní tiež. Tu nejde o milostný úspech, ale o vec, kvôli ktorej prišla do Pešti. Galassy, ktorý si je tiež vedomý svojej úlohy. zaujíma, to je list novinára Jenka Kelena. ho dnes v svojom byte na Krížovej čaká. neodpustí. Ani ona by jej také niečo neodpustila. Keď výpad, tak - revanš! prestíž a milostné pletky, možno by zabudla na to. ňu ako mačka na myš. Ľahký úsmev na krojených perách prezradí, že si trúfa. Ináč ona Róze jej ctiteľov neberie. Ani krásavca Miklóša nie. Vie, čo sú mužskí, krásavci i nekrásavci. túžia len po jednom, a keď docielia, túžia po inom. Jej sa to už prikonáva. - Ach, - pohodí zlatistou hlávkou, až sa jej žltučké kučery zachvejú. Obzerá sa po vkusnom budoári. Iste patril kedysi nebohej pani grófke. benátskym zrkadlom, siahajúcom až po zem. toalety a spokojne zájde k mahagónovému písaciemu stolíku. a ponorí sa do riadkov vari tretí raz. poukladaných slovách písma. Zvážnie, až zosmutnie.
List od mamy
To je list od mamy, obsažný list. je preč z domu. Ako Martin Bunkovčíkovie bezmála zabil Imra pre Zuzku Bachelovie. jeden leží v klátovskej nemocnici, druhý je na súde vo väzení. najmenej rok. Otca cez voľby skoro porazilo - tak sa rozčúlil. Gejza je teraz sám v krčme, ale i ten chce zas do Pešti. Predvčerom horelo. slova na slovo. I zloží list a zas ho vezme a číta. robiť to. Na ružovej tvári odráža sa čosi z boja, čo búri v jej mladej duši. pri neskrotnej povahe vyzliekol z jemnejších citov. sa len o seba. Z mnohých vecí si nerobí nič. rada, veľmi rada. tu už len na chvíľu. Preto i siaha za listom znova, akoby mu naraz nerozumela. spočinúť na svojej tvári, na svojej duši. - Nemôžem sa zbaviť obavy o vašu budúcnosť. je z toho, keď jest u nás groša i nazbyt? dedine, pociťujem padať ako ťažké kamene. nestály. On sa naje a zdá sa byť chlapom. Ale to je len naoko. Imrovi len ženy, Gejzovi už viac len karty. a počať iný život. Kapitálu jest, môžeme do Klátovca alebo do iného mesta. Žajdlíc, kde už každá skala kričí. Nazhŕňa groše z dediny a potom ten groš zničí nás, zničí vás, dieťa moje. matka, ani v hrobe nebudem mať pokoja… - uvedomuje si Gaby ťažký význam slova za slovom. Rúčka jej ovisne, v nebových očiach sperlia sa slzy. lúčila s ňou a chcela jej zveriť posledné. Najhlavnejšie. holé rúčky, zmyká sa jej celé štíhle telo, až bôľne zaúpie. V túto chvíľu ochotne by vyplnila akékoľvek želanie svojej drahej matky. pravdu. I jej niekedy príde na myseľ, kam to povedie taký život? preváži. Je to zdedená krv, či vypestovaná povaha? Žajdlíc, prídu ta iní. držať ich, hlúpych občanov ako kone v liacoch. Hľa, tu sú doktor Gelb a Róza Samlerová! vykonajú, čo je možné, miesto jednej krčmy - otvoriť tri-štyri. Galassym, nikto im nestane do cesty. Ani cirkev, ani štát. a učiteľ v škole. chudobných, vlasteneckých židovských rodín. mucha ako štyri hladné? To napíše mame ešte dnes, nech sa zbytočne netrápi. hľadal, našiel. Azda príde k rozumu. Gejza sa azda tiež zbadá. mu hlavu. A ona? O ňu sa mamička nemusí báť. muža v dobrom postavení. Keby nemal otec, zarobí muž. sama… Vezme papier, pero a začne písať: - Drahá mama… A hneď jej príde na um niekto iný. Martin, ktorý dnes sedí vo väzení. Bunkovčík, najkrajší mládenec v Žajdliciach. mladá, svalnatá postava a chlapská tvár. Taká - ako na obrázku. veľké, ostré… ruky svalnaté. Stelesnená mladosť a sila. vychovaný Imro nemal sa čo lapať. Najmä pre dievku nie. na všetko. listom ktorej len pred chvíľou čo sa rozcítila. - Martin, Martin! - prejde si rúčkou po čele. kmitne jej mysľou, pričom zacíti v sebe oheň dravej túžby, až ju to zabolí. hodnostári, ministri, grófi, dôstojníci, novinári?! Strúhajú poklony, plazia sa pri nohách, keď chce, pokryjú ich bozkami. Tento sedliačisko ani len netúrne po kráse, hoci by sa mu stlala ako povoja. pôjde prať, radšej i sedieť za svoju sprostú Zuzu Gombáľovie. všetci koria? To nie! V ten večer pri Kaštieli taký bol protivný. ako grécky boh! Teraz sa dostal - napíšem mu. Precitne, hlupák! len dcéra krčmárskeho kráľa. Jeho Zuza je iná, celkom iná! Tá netúrne po inom. - dostal lekciu. Odtisne list pre mamu na zajtra. písmom: „Milý Martinko, píšu mi z domu, dostal si sa do zlého. Je pravda, dodrúzgal si preto môjho brata, Imra. Ale mne ťa je ľúto. nezhniť v žalári. Dúfam, aj ti pomôžem…“
Škandál na oslave umelkyne
Tu vojde po ťažkých kobercoch nehlasne gróf Galassy, držiac noviny v ruke. vymasírovaný, vyholený, elegantný stane si za jej chrbát, čakajúc, či ho zbadá. - Píšeš, Gaby? - vyruší ju, keď ona len čmára a čmára. - Píšeš? - Píšem, - zloží na chvíľku pero, obrátiac oči na domáceho pána. gróf? - Noviny, duša, noviny, - vystrie ruku a chytí ju pod briadku. - Čo mi netykáš, Gabika? - Dnes akosi nemôžem, - natiahne vážnu tvár. - Mám priveľa starostí. Píšem domov. Prosím, - natiahne i tak dlhé hrdlo zvedavo, - aké sú to noviny? - Dnešný Deň, - usmeje sa Galassy. Prečítaj si to, čo som podčiarkol. pozornosť. Gaby vezme ponúkaný časopis a, nazrúc doň, číta: - Škandál na oslave našej umelkyne. kaviarni usporiadali oslavný večer našej divadelnej umelkyni jej ctitelia. hodnostári, ktorých mená nechceme tu uverejniť. na oslavu celkom inej dámy, ktorá si toho ničím nezaslúžila. účastníkov. Preto sa musel i program zmeniť na prvej našej scéne pre dva večery… - Tí, už je to von! - začervenie sa Gaby po uši. - Kto to mohol dať do novín? - Naši odporcovia, - zapáli si gróf na cigaretu. - Kto sú to? - Netušíte? - Róza? - A jej spolupracovníci. Už pohli svoj novinársky aparát. vysokých priateľov… - Aá! - blysne čosi dravého v jej tmavobelasých očiach. spodnej pery, dobre krv nevymokne z nej. I päste sa zovrú. - To je bezočivosť! - zasipí. Vraj nie je toho hodna! Nuž či som to ja tým pánom kázala? ja som zákonitá žena inžiniera Kolomana Krupovského, kým je ona len ministrova frajerka! - Nerozčuľovať sa, dušička, - pohladí jej Galassy prstence zlatých vlasov. Nerozčuľovať! Radšej sa pripraviť na väčšie prekvapenie. dostať židia licenciu na Ryčave a či to má ostať domíniom krčmárskeho kráľa?! nedocielia, nedajú to lacno. Ale postaráme sa, nech im klepnú zuby naprázdno. - Ach, Arnoldko, ty si šarmantný, - hodí sa mu Gaby temperamentne okolo hrdla. veľmi dobrý! - Nie, Gaby, - privinie ju nežne a bozká na čelo, - nie som práve dobrý. od hocikoho, dúchať do kaše. Dráždi ma tá ich trúfalosť, dráždi. oni? v ryčavských horách… - A povedz, Arnold, - pritúli sa k nemu dôverne, - pán premiér dodrží slovo? Nedá sa im? - Môžeš byť spokojná! - pohodí pansky malou rukou. kolegovi nevydať jedinej licencie na Ryčave židom. jeho dcéry, krčmárskej princeznej. To je dnes štátny záujem. akoby ho už videla kľačať na koberci. - Zvedavý som ako? - pohladí si gróf prešedivené krátke fúziky. - Poviem ti neskôr. Len to zver na mňa! Pozri, - pritiahne ju k obloku. - Čo vidíš tam dolu? - No, ľudí. Čo iné? - díva sa raz na ulicu a zas na neho s údivom. - Ľudí. Čo myslíš, kto je to? - Nuž, poľský žid. - Ale bližšie… - Neviem, - utkvie na ňom. - Aký je to človek? - No, dušička, vieš, to je pán Rosenkranz, výzvedný orgán štábu na Ferencziho ceste. včera večer som si ho všimol. A dnes sa od samého rána vláči okolo nášho domu. kto k nám, kto od nás a kam my. Poslal som mu na krk súkromného detektíva. ako podozrivého na políciu zistiť, čo sa dalo. Gelba, advokáta z Klátovca, čo už tiež má tu byť. - Teda Rosenkranz, - prekvapí to Gaby. - Áno, Rosenkranz! - vyfúkne Galassy kotúč belasého, vonného dymu do veľkého obloka. všimni si toho územčistého chlapíka. Už druhý raz ide úzko popred Rosenkranza… - A to je kto? - Hľaď, a uvidíš! Gaby prihne tvár skoro k obločnej tabuli a nespustí oka z oboch postáv. územčistý zrazu buchne do Rosenkranza, len že ho neprevalí. neho. Rozhadzuje rukami, akoby plával. I územčistý sa trhá a rozhadzuje rukami. výkladu. Sklo rinčiac sype sa na trotoár, ľudia sa zbiehajú. - Hahaha-haha! - schytí Gaby kŕčovitý smiech. - Hahaha, chudák Rosenkranz! bočky, keď vidí, ako sa žid zbiera zo zeme. Oháňa sa pred nasršeným obchodníkom a vykladá davu, čo sa stalo. Načo aj? bol? - Provokatér! Tvoj provokatér! - Uhádla si. - Ty si intrigán! - pochopí Gaby, že si je jej gavalier vedomý svojej úlohy. Rosenkranz, za čo sa mu to ušlo? - Vie, - uškrnie sa on diskrétne. licencie. Má, čo hľadal! dohliadať! Ryčava je moja! Tu sa stane, čo ja chcem…
Redaktor Jenko Kelen
Rozhovor preruší lokaj v livreji. Oznamuje milostivej návštevu redaktora Jenka Kelena. - Povedzte mu, čakám ho, - odtiahne sa Gaby od obloka. - Výborne, dušinka, - pohladí ju gróf po rúčke. - Chvíľočku ostanem s vami… - Ako sa páči, - blysne na neho detsky. - Nemám s ním nijakých tajností. - Rozumiem, dušinka, - zapáli si nanovo. - Rozumiem. Vstúpi pohyblivý, príjemný pán. nose veľké okuliare, v kroku pružnosť, v pohyboch noblesa. - Dobrý deň, milostivá! Dobrý deň, vaša osvietenosť! - Odpusťte môj náhly vpád do tejto vašej, krokmi dávnych predkov vyznamenanej svätyne! - Srdečne sa vám teším, pán Kelen, - ponúkajú mu Gaby fotel a gróf cigarety. nového, pán redaktor? - všímajú si ho ženské oči lepšie než na večierku. trochu ustatým, zato obratným a príjemným kamarátom. - Čo nového? - Tí, milostivá, - usmeje sa naširoko. - Z tej našej slávnosti je prachu! Deň? - Čítali, - povie gróf a Gaby prisvedčí. - Ale to je komisnosť! - Je! - cíti sa tu Jenko hneď voľne ako doma. - Vlastne nemal som vám to ani povedať… - Naopak! - zadíva sa mu pani do skiel, až mu to pohne krv. naši odporcovia podniknú proti nám. Myslím, ste naším priateľom. rozhovor o tejto zaujímavej veci. No, - pozrie na grófa, - prejdeme do druhej izby. Tam je už všetko pripravené. Gaby najlepšie sama využije. - O šiestej, madam, vyjazdíme si do lesíka. Dobre? - Áno, - zachvejú sa prstence zlatých vlasov na ženskej hlave. cigarety. Slovom, všetko, čo sa môže zísť. bielej zásterke a s mašľou na hlave, ale sama Gaby Krupovská. - Čaj, či káva sa páči? priamosti. - Kávičku? - Áno, milostivá, - prisvedčí Jenko. - Kávy si prosím. - Je dosť sladká? - podá mu šálku z najjemnejšieho porcelánu. - Okúste. - Kúsoček cukru! - podrží krehunkú nádobku. - Z vašich prštekov prosím, tak! Ďakujem. teraz som už samá pozornosť, ako váš priateľ a redaktor. vykladať ryčavský problém, komu a ako ide o Ryčavu. Zájde, rozumie sa, i na doktora Gelba. I na Rózu Samlerovú a na jej večierok… - Ahá, - klopne si redaktor prstom na čelo, - chápem. pletky a prestížnu otázku, aké dámske oči sú príťažlivejšie - tmavé a či belasé! - Uhádli ste, Jenko, - chytí mu sama dôverne ruku. O výčapné licencie! - Zaujímavé, - kývne Kelen hlavou. - Na Ryčave teda niet krčmára žida? - Nieto, - hľadí na neho podmanivo. - Krčiem je málo a sú v rukách našej rodiny. môjho otca, krčmárskeho kráľa, ako ho menujú. Boj je o to: zobrať nám ich. Ryčavu ešte i židovskými krčmami zaplaviť. - Ťaj, - chytí sa Jenko za hlavu, - hahaha! - Čo sa smejete? - Ako by sa nesmial, milostivá? - vezme ju dôverne za obe ruky. žiarlivosti dvoch pekných dám. dostáva predovšetkým ministrom. Celá Pešť o zdrvenej láske. licencie… Hahaha! - prosím vás o niečo. Kedysi u nás, na Machníku, chceli ste mi byť - pamätáte? priateľom. Dnes potrebujem vašej pomoci. Sľúbite mi ju? - Ochotne, milostivá, - pritisne jej rúčku k ústam. na tých pánov. Umenia Samlerovej mám už tiež po krky. pekné nohy. No, a židovskí novinári. Redaktori Dňa, Večera a takí! im po hlave. Spoľahnite sa bezpečne na mňa v tejto veci. som azda už i mal… - Ba? - zvedavá je pani. - Na večierku pri voľnej zábave podávala Róza ministrovi akési písma. robila to prinervózne. Neboli to náhodou práve tie židovské žiadosti? - Ľahko možné, - zamyslí sa. bolo priniesť i ťažšie obete. - Len jedno, moja pekná pani, - zabudne na nej svoj pohľad redaktor. - Čo? - cíti dáma, iskra sa zažala. - Čo také? - Budem mať česť ešte s vami? - Milý Jenko, - vinie sa k nemu ešte dôvernejšie. - Či budete mať česť? Kedy chcete…
Prečítajte si tiež: Tipy na romantickú večeru
Cesta do lesíka a Rosenkranz
Pred šiestou porúča sa redaktor v najružovejšej nálade. - Taká žena! - siahne po cvikri, či ho má na nose. - Ale taká žena! O šiestej vyjdú z Galassych paláca dva krásne vrané žrebce. krepký gróf Arnold Galassy. štajfáčiku a v žakete. Ľudia si všímajú panského páru. kopýt. Na trotoári pred obchodom s dámskym odevom stojí starý, bradatý žid. zaviazanú veľkým bielym fáčom. plstený klobúk z hlavy, pokloní sa až po zem. - Gschamster Diener! Gschamster Diener! Vedľa neho stojí ohromný policajt…
Slovenské kiná a King of Kings
Slovenské kiná zívajú prázdnotou, ale dobré filmy v nich nečakajte. To v zahraničí sa poučili a na Veľkú noc sa v kinách premietajú hneď dva nádejné projekty o Ježišovi. Začnime s kresleným filmom s názvom King of Kings čoraz zaujímavejšieho filmového štúdia Angel Studios. Dej sa prekvapivo nezačína v Jeruzaleme v 1. storočí, ako by sa logicky očakávalo, ale v Londýne 19. storočia. Slávny spisovateľ Charles Dickens rozpráva svojmu malému synčekovi Walterovi - vlastnými slovami - „najväčší príbeh, aký bol kedy povedaný“, teda príbeh Ježiša Krista. Film bol inšpirovaný skutočnou Dickensovou knihou s názvom Život Nášho Pána, v ktorej slávny spisovateľ zosumarizoval Ježišove účinkovanie pre svoje deti.
King of Kings a ohlasy
Malý Walter má vo filme veľkú predstavivosť a tak sa osobne (spolu so svojím verným kocúrom) ocitá v maštali, kde sa malý Ježiško narodil, na vlastné oči vidí veľké Ježišove zázraky, pomáha Mu rozmnožovať chlieb pre hladných, spolu s Apoštolmi sa plaví na ich rybárskej lodi, aby aj on mohol vidieť Krista kráčať po vode… Kresťanský youtuber Jon McCray sa na svojom kanáli teší, že megakorporácia Disney má konečne po rokoch vážnejšiu konkurenciu - a tú, prekvapivo, v príbehu o Ježišovi. Chváli špičkovú animáciu a ohromujúci dabing postáv pozostávajúci z hercov ako Kenneth Branagh (Dunkirk), Uma Thurmanová (Kill Bill), Pierce Brosnan (predstaviteľ J. Bonda), Mark Hamill (pôvodné Star Wars) a ďalší. „Je to ten druh filmu, ktorý môžete sledovať so svojimi deťmi a následne mať o ňom s nimi zmysluplný rozhovor,“ hovorí McCray. Chváli aj fakt, že sa film nebojí ťažších scén, ako je Ježišova Krížová cesta a Ukrižovanie. Americké médiá hlásia, že King of Kings mal finančne najúspešnejší štart v kinách spomedzi všetkých kresťanských kreslených filmov, keď so svojimi 19 miliónmi prekonal legendárneho Princa egyptského (o živote Mojžiša) z roku 1997. Okrem Severnej Ameriky si môžu film prísť do svojho kina pozrieť aj diváci vo Veľkej Británii.
The Chosen
Lenže nový kreslený film nie je jediným (pro-) kresťanským projektom, ktorý si môžu diváci v Amerike túto Veľkú noc prísť pozrieť do kín. Do premietacích sál za morom totiž rovnako tak vtrhol aj u nás dobre známy seriál The Chosen - konkrétne časti jeho piatej série nesúce súhrnný názov Posledná večera. Celkovo 8 častí novej série je do kín nasadzovaných postupne po dvoch častiach: epizódy 1 a 2 mali premiéru 28. marca, epizódy 3, 4 a 5 zas 4. apríla. Posledné tri epizódy sa začali premietať 11. apríla, celý projekt potrvá do 20. apríla, pričom stále možno na tri „záťahy“ v kine zhliadnuť celú sériu. Hoci bol The Chosen kritizovaný z viacerých strán za azda až príliš veľké nepresnosti oproti Biblii, predsa je to projekt na našu dobu nevídaný a (buďme úprimní) zjavne požehnaný. Známy youtubový filmový kritik s 2 miliónmi odberateľov, Jeremy Jahns, je 5. sériou ohromený (predchádzajúce nevidel, ale Bibliu čítal, podľa vlastných slov). „Je to, ako keby niekto zobral Hru o Tróny a povedal: hej, urobme to takisto, ale s biblickým námetom!“ zhrňuje Jahns svoje dojmy z kina. Každý diel začína scénou Poslednej večere, no potom sa dej vracia späť a rozpráva príbeh tej ktorej postavy smerujúci až ku Poslednej večeri. V sérii je teda znázornená aj scéna Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema na oslovi, či vyhnanie kupcov z Božieho chrámu.
Ignorácia v slovenských kinách
Samozrejme, tak ako slovenské (a vlastne európske) kiná úspešne odignorovali filmy Sound of Freedom a Cabrini, tak teraz úspešne ignorujú aj King of Kings a The Chosen. Zato premietajú jeden paškvil za druhým. Ale možno by táto „diera na trhu“ pre niekoho mohla byť zaujímavou príležitosťou.
Prečítajte si tiež: Rýchla a chutná večera s maslovou tekvicou
Posledná večera v 16 miliardách pixelov
Videli ste už na vlastné oči slávny obraz Posledná večera? Šancu malo zatiaľ len málo ľudí, pretože sa často rekonštruuje. Teraz je tu však jedinečná príležitosť od galérie, ktorá dielo umiestnila na internet a vy si ho môžete obzrieť do najmenších detailov a v dokonalom rozlíšení 16 miliárd pixelov. Legenda hovorí, že maliar na tomto obraze namaľoval najprv Krista a potom Judáša. Modelom bol zločinec, ktorého mali onedlho popraviť a maliar zistil, že pred pár rokmi podľa jeho tváre namaľoval aj Spasiteľa. Podľa odborníkov to však zrejme pravda nebude. Faktom je iba to, že samotný da Vinci hovoril, že nedokáže namaľovať človeka, ktorý zradil Ježiša. Judášovu tvár dlho nosil „v hlave“, no vraj nemal tie správne farby. Rovnako maliar lamentoval, aj keď maľoval Ježiša. Pretože - ako by ste vy namaľovali tvár Božieho Syna? Da Vinci požiadal o radu svojho priateľa, mnícha a matematika Lucu Pacioliho, ale ten mu povedal, že tu je každá rada zbytočná. Nemal si vraj tvár Ježiša nechávať až na koniec, pretože už samotného apoštola Jakuba namaľoval takého pekného, že bude mať vážny problém prekonať sám seba. Da Vincimu sa to však aj napriek tomu podarilo.