Keď sa povie mak, mnohí si okrem skvelej pochúťky predstavia i omamné látky. Pritom v samotných zrniečkach maku sa takmer vôbec nevyskytujú. V tomto článku sa pozrieme na zaujímavosti spojené s makom, jeho pestovanie a mýtické účinky.
Pestovanie maku a jeho rozmanitosť
Obyvatelia dedinky neďaleko Trnavy dobre poznajú májové a júnové krásne rozkvitnuté makové polia. Pestovateľka Gabriela Čechovičová z Cífera-Jarnej sa s nami podelila o taje jeho pestovania, spracovania i o jeho mýtické účinky.
„Mám mak štyroch farieb - modrý, hnedý, biely, sivý. Líšia sa chuťou i farbou kvetov.“„Každá farba má svoju špecifickú chuť, modrý je klasický, ten poznáme všetci, hnedý má chuť za slnečnicovými semienkami, biely je do orieškova a sivý je podobný modrému, ale má výraznejšiu makovú chuť. Sivý mak má cyklámenové kvety, biely mak kvitne na ružovo, hnedý mak na bielo a modrý na tmavofialovo alebo na bielo.“
Nevýhodou je, že každá rastlina kvitne iba jeden deň - ráno zakvitne a večer je už po nej, preto radosť z parády netrvá dlho. Krásne zafarbený červený divý mak je iba na ozdobu a pestovateľa veľmi neteší: „Je to mak v maku. Kým farebné odrody sú jarné, pri modrom maku rozlišujeme medzi jarnou a jesennou odrodou. „Medzi nimi je rozdiel asi mesiac dozretia a odporúčam jesennú odrodu, lebo tá má lepšie podmienky na to, aby mak dobre vyrástol. Má viac zimnej vlahy. Jej najobľúbenejší je modrý a biely mak, samozrejme, v pomletej forme.
Využitie maku a jeho blahodárne účinky
Z modrého a bieleho maku sa robí aj olej. „Jedna čajová lyžička ráno nalačno a večer pred spaním je ľahko stráviteľná a perfektná pre celý organizmus. Olej zásobuje vápnikom celé telo, preto je dobrý proti osteoporóze, priaznivo pôsobí na pleť, nechty, vlasy, kĺby i pri boji s vysokým krvným tlakom. Lisuje ho za studena, nepomleté makové zrniečka dá do lisu, ten ho stlačí tak, že olej vytečie a zvyšok - tvrdé, vylisované zvyšky zrniečok - peletky zostanú. Tie znova rozdrví a pomelie na múku. „Maková múka je bezlepková, vhodná pre celiatikov a obsahuje minimum tuku. V budúcnosti by rada svojich zákazníkov potešila i makovou plnkou bez umelých konzervantov.
Prečítajte si tiež: Gurmánsky recept na bravčové
V niektorých krajinách sa mak pre obavy z omamných látok nekonzumuje. Gabriela Čechovičová hovorí, že je to viac fáma ako fakt. „Ópium je látka, ktorá sa v samotnom maku - semienku nenachádza. Je iba v makoviciach, ale iba keď je makovica v mliečnej zrelosti, čiže zelená, nedozretá. Je však rozdiel, či je mak potravinársky alebo farmaceutický, teda vysokomorfínový. „V bežnom potravinárskom maku, ktorý aj ja pestujem, respektíve v makoviciach toho morfínu až tak veľa nie je a v maku už vôbec nie. Suché makovice by sa však mohli používať na bioenergetické účely - peletky či brikety. Navyše pestovatelia maku musia chodiť každé dva roky na školenie o omamných a psychotropných látkach.
Ako to teda s konzumáciou maku je - má nejaké omamné účinky? „Je to individuálne, na niektorých mak účinkuje - sú ospanlivejší, ale to sú skôr výnimky. Hoci mak má upokojujúce účinky, nie je to tak, že zjem mak a budem spať.“ Vysvetľuje, že semienko maku je ľadvinového tvaru a je veľmi zvrásnené, aj keď sa zdá, že je guľaté a má hladký povrch.
Ručný zber a spracovanie maku
Tajomstvo maku z Jarnej tkvie v jeho ručnom zbere a spracovaní. Zber trvá asi mesiac a Gabriele Čechovičovej pri tom pomáha približne 50 - 70 ľudí. Najviac je modrého, z pätnástich hektárov asi trinásť. Ten ide do mláťačky, farebné maky sa vyrezávajú ručne. Potom sa čistia vzduchom, aby sa drobné nedostatky vyfúkli preč. Medzi mechanickým a ručným zberom je podľa nej veľký rozdiel: „Pozbierame makovice, nožíkom odrežeme vrch makovičky - korunku a zrniečka maku vysypeme. Alebo máme starú mláťačku, akú používali ešte moji rodičia, tá odreže hlavičky na sito a tam sa mak oddelí od makoviny. Mláťačka je šetrná k semienkam a nerozmliaždi ich. A to spôsobuje jeho horkosť. „Keďže je mak olejnina, vyleje sa z rozmliaždených semienok a obaľuje aj ostatné, neporušené semienka. Keď sa dostane do zvrásneného povrchu zrniečok maku, už sa odtiaľ nedá odstrániť. Nalepí sa naň aj prach, nečistoty. Najhoršie je, keď sa ešte zabalí do igelitových vreciek, ktoré tuchnutie oleja znásobia. Preto ho balí do celofánu, ktorý je šetrnejší.
Veľkopestovateľov však obraňuje: „Oni veľmi inú možnosť nemajú, lebo napríklad 500 hektárov sa ručne pozbierať nedá, ja pestujem okolo 15 - 20 hektárov. Minulý rok som pozbierala 50 hektárov, ale bol to priam až otrocký výkon. Radšej pestujem menšie množstvo, ale zachovám tú kvalitu a spôsob, akým to robievali aj moji rodičia a starí rodičia. Na rodinnom kúsku zeme pracovala odmalička. Poľnohospodárstvu sa obrazne venuje už od svojich piatich rokov, živiť sa ním začala v roku 1992.
Po vojne v roku 1948 prišiel režim, ktorý roľníkom všetko zobral a znárodnil. Aj jemu.“ Ako hovorí, role dostali naspäť náhodou „dobre riadenou zhora“: „V roku 1991 som stretla jednu priateľku, ktorá sa ponáhľala na kataster po listy vlastníctva, pretože podľa reštitučného zákona vracali pôvodným majiteľom pozemky. Bol vtedy posledný deň na podanie žiadosti o vrátenie. Ak by sme ten deň nepodali túto žiadosť na družstvo, ktoré pozemky spravovalo, nemuseli by nám ich vrátiť. „Keď mama videla, že to s pestovaním myslím vážne, kúpila mi v roku 1996 traktor. Už som si nemusela nič požičiavať, bola som vo všetkom samostatná. Neskôr sa mi podarilo zohnať aj mláťačku, akou sa kedysi pracovalo.“
Prečítajte si tiež: Cestoviny s červeným pestom
Vzťah k maku a tradíciám
Mak Gabrielu Čechovičovú uchvátil. Od mamy, ktorá robila a predávala výšivky, podedila vzťah k ručným prácam a doteraz rada vyšíva. Ozdobné látkové vrecká s výšivkou, v ktorých predáva mak, si tiež vyrába sama. Teraz má na to pomôcku - vyšívací počítač, v ktorom si výšivku navrhne, naprogramuje a ten už samotnú výšivku realizuje miesto nej. „Poľnohospodárstvo aj výšivky sa mi spájajú s vidiekom, folklórom, tradíciami, takže to ide spolu ruka v ruke. Rodičia už v začiatkoch môjho pestovania boli síce starí, veľa mi ešte pomohli - radami, ale i samotnou prácou. Nemali problém zobrať motyku a ísť so mnou na pole. Od začiatku pestovala mak, najprv len necelý hektár. Najprv predávala mak len známym, chýr o kvalitnom, ručne spracovanom maku sa šíril iba ústne, o záujemcov však núdzu nemala a mak sa rýchlo míňal. Začala chodiť po trhoch, jarmokoch a mak sa dostal nielen za hranice obce, ale i Slovenska. Najviac si ho kupujú bežní ľudia, ktorí chcú piecť svojim blízkym makový koláč z dobrého maku. Dnes má v okolí Jarnej 45 hektárov pôdy. Mak pestuje na 15 hektároch, zvyšok je obilie, jačmeň, pšenica či ovos. Okrem pestovania musí zvládnuť aj administratívu, postarať sa o internetový obchod, faktúry i zásielky. „Zatiaľ to všetko koordinujem ja, ale už dosť veľa práce a zodpovednosti prenášam od minulého roka na syna. Zo začiatku sa okrem pestovania venovala aj chovu úžitkových zvierat, napokon dala prednosť plodinám a začala robiť maku osvetu. Kedysi sa na Slovensku pestoval mak vo veľkom, v Česku je to tak doteraz. Najprv ho vyrezávali iba ručne, bolo z neho asi 500 vriec. „Po vyrezaní sa musí očistiť, zvyknem ho aj vyfúkavať. Pri tom sa dozreté semienka oddelia od nedozretých, ktoré sú v makovici v podobe červeného prášku. Najkvalitnejší mak sa získa praním, samozrejme, tým tradičným: „Namočím naraz asi 5 - 6 kilogramov do vody, zamiešam, ťažší mak sadne na spodok, nečistoty zostanú na povrchu, ktoré potom len zlejem. Takto to zopakujem asi osemkrát, až nakoniec vodu vylejem všetku a mak vysuším na slnku. Do maku sa voda nedostane, ak by však bol dlho namočený, nasal by vodu a začalo by to semienko klíčiť. Po zliatí vody ho dám v tenučkej vrstve na bielu plachtu a slnko ho do večera krásne vysuší. Vtedy je najlepší. Musí sa to robiť iba pri slnečných dňoch - koľko maku operiem, toľko musím do večera vysušiť.
Mak v kuchyni a pre zdravie
Pre zdravie pestovateľka Gabriela Čechovičová odporúča vypiť namiesto kávy makové mlieko. Stačí večer namočiť celý nepomletý mak do vody, ten do rána napučí a zmäkne, vodu zlejeme, mak rozmixujeme, dolejeme trochu vody a máme makové mlieko. Rozdrvený mak totiž farbu vody zmení na mliečnu, preto sa hovorí o makovom mlieku, hoci žiadne mlieko neobsahuje. Požiť môžeme aj makový „sós“ - ten totiž obsahuje veľa vlákniny.
Vlčí mak a jeho červené polia
Až do septembra budú polia, záhrady alebo rumoviská obsypané tisíckami červených kvetov. V ľudovom liečiteľstve síce využitie nemajú, no ukrývajú v sebe inú vzácnosť - mocnú energiu, priaznivo pôsobiacu na zdravie človeka. Reč je o divom alebo vlčom maku. Je to jednoročná rastlinka, rozšírená prakticky po celom svete - v Európe, Ázii, Afrike, Amerike, v Austrálii.
Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá, a v hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, vracanie alebo bezvedomie. Povrávky o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly. Niekdajšie bylinkárky zbierali okvetné lupienky, ktoré potom starostlivo sušili. Vývary z nich údajne bojovali proti kašľu. Červené kvety slúžili aj ako farbivo. Ohnivé kvety však nie sú úplne bezcenné; práve naopak. Na energetickej báze pomáhajú pri harmonizovaní prvej, teda koreňovej čakry. Stačí na ne hľadieť, meditovať v ich blízkosti, prípadne sa ich jemne dotýkať a žiadať „duchov“ rastlín o energiu. Sila vlčích makov priaznivo pomáha pri strachoch a obavách rôzneho druhu. Dodávajú životnú vitalitu a radosť z každodenného bytia. Na fyzickej úrovni odovzdávajú priaznivé vibrácie do pevných častí organizmu - chrbtice, rúk, nôh, kostí a kĺbov. Pomôcť môžu aj tým, ktorých sužujú starosti s hrubým črevom, hemoroidmi alebo nepravidelnou stolicou.
Legendy a mágia spojená s vlčím makom
K červeným kvetom, ktoré neuniknú žiadnemu pohľadu, sa viaže aj nevšedná legenda. Žil raz jeden šťastný pár - muž so ženou. Jedného dňa do ich života vkĺzlo nešťastie - zlá a bezcitná bosorka premenila mladuchu na červený mak. Čary fungovali tak, že počas dňa bola kvetom, v noci sa menila opäť na človeka a mohla navštevovať svojho milovaného muža. Ten bol z celej situácie nešťastný, a tak vyhľadal krutú čarodejnicu, žiadajúc ju o to, aby mu vrátila jedinú manželku. Keďže sa v nej ozvala štipka svedomia, privolila. Mala však podmienku - viac-menej nesplniteľnú. Mužovi povedala, že ak na druhý deň nájde v mohutnom poli červený mak, v ktorom je začarovaná jeho žena, vyslobodí ju spod zlovestného kúzla. Nastalo ráno. Chlap sa vydal na pole. Pri pohľade naň sa ho však zmocnila beznádej. Zem bola posiata tisíckami červených kvetov. Vonkoncom netušil, v ktorom z nich sa skrýva milovaná polovička. Vtedy mu však čosi pošepkal anjel lásky. Vďaka vnuknutiu si uvedomil, že jeho manželka trávi noci doma a na kvet sa premieňa až ráno - po spadnutí prvej rosy. V mohutnom poli teda vyhľadal ten kvet, na ktorom sa neligotala rosa. Vzápätí sa rastlinka premenila na jeho manželku. A ako to už v rozprávkach býva zvykom, žili spolu šťastne až do smrti.
Prečítajte si tiež: Koláč s červeným hroznom: jednoduchý recept
Iná, trochu strašidelnejšia povrávka hovorí, že vlčie maky vyrastú zo zeme všade tam, kde kedysi - hoci aj pred tisíckami rokov - vyhasol ľudský život. Sú vlastne akýmsi symbolom krvi rozliatej v zemi.
Vlčí mak sa spája aj s bielou mágiou. Šamani ho údajne používajú na kúzla dlhovekosti, či dokonca nesmrteľnosti. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť s mystikmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia ružovou soľou.
Liečivé účinky vlčieho maku
V týchto dňoch sa to na poliach na celom Slovensku doslova červenie. Kvitne totiž vlčí mak. Tento ohnivočervený kvietok má liečivé, ale aj jedovaté účinky a spájajú sa s ním rôzne povery a mýty. V ľudovom liečiteľstve má však divý mak ozaj široké využitie.
Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinový druh. Na intenzívne obrábaných a chemicky postrekovaných poliach ho však nenájdeme. Rastie na násypoch, rumoviskách a ako burina na poliach a v záhradách. „Táto jednoročná rastlina kvitne od mája do júla, no najmä v prvej polovici júna. Mak je liečivý, ale aj jedovatý, čiže môže byť aj nebezpečný,“ uviedla Ivana Sarvašová, vedúca fenofondu drevín z Arboréta Borová Hora vo Zvolene.
Kedysi sa šťava z maku primiešavala deťom do jedla, aby dobre spali. V ľudovom liečiteľstve sa zvyknú využívať korunné lupienky a zápar z nich pomáha na upokojenie a proti bolesti, alebo aj proti dráždivému kašľu. Nezrelé makovice obsahujú mlieko, ktoré sa využíva najmä vo farmaceutickom priemysle na výrobu liečiv.
Podľa Sarvašovej vlčí mak obsahuje hlavne ópiové alkaloidy. Tie síce mierne tíšia bolesť a spôsobujú upokojenie, no rhoeadin vyvoláva až kŕče.
Ochrana maku pred chorobami
Mak je plodina, ktorá je veľmi citlivá na podmienky prostredia. Veľmi rizikovým obdobím pre mak je obdobie vzchádzania. Vtedy, najmä na utužených, málo prevzdušnených a zamokrených pôdach, môžu byť rastliny napadnuté patogénmi prenosnými osivom alebo pôdou. Na koreňových a kŕčkových chorobách sa podieľa väčšinou komplex pôdnych patogénov, ako sú huby Rhizoctonia solani, Pythium ultimum, Fusarium spp., Dendryphion alebo Phomopsis.
Najdôležitejšia v ochrane maku proti chorobám je prevencia. Porasty zakladáme na pozemkoch s nie kyslou reakciou (pH< 6,2) a s nezlievanými pôdami. Ďalšou zásadou je použitie zdravého, nenapadnutého osiva a nezaraďovanie maku po sebe s prestávkou menšou ako 4 roky. V ČR nie sú registrované do maku žiadne fungicídne moridlá, ktoré by chránili vzchádzajúce rastliny. Biologické prípravky na báze mykoparazitických húb rodu Clonostachys, Trichoderma alebo Pythium oligandrum môžu pomôcť znížiť infekčný tlak pôdnych fytopatogénnych húb a zlepšiť tak zdravotný stav koreňovej sústavy rastlín.
Experimenty a výskum v ochrane maku
Na pracovisku Agritec Plant Research, s.r.o. Šumperk bol v skleníkových pokusoch testovaný vplyv biologických prípravkov Clonoplus, Gliorex, Polymix (20, 30 a 40 g/kg) a Polyversum (5 g/kg) na vzchádzavosť a dĺžku koreňov vzídených rastlín maku odrody OPEX. Prípravky boli aplikované na pôdny substrát. V poľnom maloparcelkovom pokuse bol zisťovaný vplyv biologických preparátov aplikovaných na osivo a/alebo foliárne, na úrodu maku. Pokusy boli založené na 4 lokalitách (Opava, Šumperk, Červený Újezd a Lešany). Sledované boli prípravky Clonoplus, Gliorex a Polymix aplikované v dávke 30 g/kg a prípravok Polyversum v dávke 5 g/kg. Testovaná dávka prípravku Polyversum bola odvodená od registrovanej dávky na osivo zeleniny. V dvoch variantoch, pri ktorých bolo osivo ošetrené prípravkom Clonoplus, bola v priebehu vegetácie vykonaná foliárna aplikácia biologických prípravkov Prometheus (Pseudomonas veronii) a Serenade ASO (Bacillus subtilis QST 713). Prometheus bol aplikovaný po vzídení vo fáze dvoch pravých listov v dávke 1 l/ha a prípravok Serenade ASO vo fáze listovej ružice a na počiatku kvitnutia v dávke 3 l/ha.
Biologické prípravky aplikované na osivo maku mali pozitívny vplyv na dĺžku koreňov. Prípravky Clonoplus a Gliorex zvyšovali dĺžku koreňov v priemere o 7 - 24 %, v porovnaní s neošetrenou kontrolou. Avšak aplikácia prípravkov v dávke 40 g/kg znižovala vzchádzavosť v priemere o 11 %.
V týchto pokusoch sa výskyt chorôb v priebehu vegetácie na pokusných lokalitách odlišoval. V Opave bol zistený výskyt spály maku na listoch, stonkách a tobolkách, výskyt černí na tobolkách a ojedinele aj výskyt plesne maku. V Červenom Újezdu boli rastliny maku v dôsledku väčšieho množstva zrážok na prelome júna a júla napadnuté spálou maku, plesňou maku a bielou hnilobou a v závere vegetácie aj čerňami na tobolkách. Naopak v Lešanoch sa v dôsledku veľmi suchého konca jari a začiatku leta neprejavilo napadnutie hubovými chorobami vôbec. Iba vo fáze listovej ružice bolo zistené slabé napadnutie plesňou maku, ktoré sa ale ďalej nešírilo. Na lokalite Šumperk bol z hubových chorôb, podobne ako v Lešanoch, zistený iba výskyt plesne maku v prvej polovici júla. Podľa tohto hodnotenia bola stanovená biologická účinnosť skúšaných prípravkov.
Pri všetkých variantoch bol zistený pozitívny vplyv aplikácie biologických preparátov na zníženie napadnutia rastlín maku hubovými chorobami (pri porovnaní s kontrolou. V priemere všetkých lokalít bol v ošetrených variantoch výskyt hubových chorôb o 21 % nižší, oproti neošetrenej kontrole. Pozitívny vplyv biologických preparátov sa prejavil aj na úrode a hodnotách HTS. V priemere bola pri ošetrených variantoch zaznamenaná vyššia úroda o 2 - 13 % oproti kontrole.
Vplyv foliárneho ošetrenia fungicídmi
V roku 2017 boli založené poľné pokusy sledujúce vplyv foliárneho ošetrenia maku (odroda Opex) v rôznych vývinových štádiách fungicídmi na biologickú účinnosť, zdravotný stav a úrodu. V prvom roku pokusu bola sledovaná kombinácia ošetrenia osiva prípravkom Clonoplus s foliárnym ošetrením fundicídmi.
V tomto pokuse sa výskyt chorôb počas vegetácie na jednotlivých lokalitách odlišoval. Na lokalite Opava bol zistený výskyt spály maku ma listoch, stonkách a tobolkách, černí v tobolkách a sporadický výskyt plesní. Intenzita napadnutia spálou bola stredná. Na neošetrenej kontrole bolo napadnutie 30 %-né, na ošetrených variantoch sa napadnutie pohybovalo medzi 11 až 23 %. Napadnutie stoniek bolo na nízkej úrovni, 4,5 % na kontrole a 1,5 - 3,1 % na ošetrených variantoch. Na lokalite Červený Újezd bol v dôsledku vyšších zrážok na prelome júna a júla aj vyšší výskyt spály. Na kontrole 23 % a 7 - 22 % na ošetrených variantoch. Bola tiež pozorovaná pleseň maku, biela hniloba a v závere vegetácie aj čerň na tobolkách. Napadnutie toboliek na kontrole bolo 20 %-né, na variantoch od 5 - 20 %. Na lokalite Lešany sa v dôsledku veľmi suchého konca jarného a začiatku letného obdobia napadnutie hubovými patogénmi neprejavilo. Pi hodnotení výskytu hubových chorôb bola vypočítaná biologická účinnosť prípravkov.
Pozitívny vplyv fungicídneho foliárneho ošetrenia na znížené napadnutie hubovými chorobami sa v roku 2017 prejavil aj na výške úrody a hodnotách HTS. HTS bola hodnotená na 3 lokalitách. Pri hodnotení priemerných hodnôt z lokalít Opava, Červený Újezd a Šumperk bolo pri ošetrených variantoch dosiahnuté navýšenie úrod od 7 do 29 %. Ak nerátame s variantom ošetrenia na počiatku vegetácie neregistrovaným prípravkom s účinnými látkami Mancozeb, metalaxyl-M, bolo navýšenie priemernej úrody viac ako 20 %.
Ďalšie zaujímavosti a využitie
Počas jarných mesiacov sa ulice zaplnia nádhernou sladkastou vôňou, ktorá vábi všetky zmysly. Orgovány - kríky, ktorých pôvod je v Malej Ázii - zakvitnú tisíckami maličkých kvetov, najmä fialových. Orgován je drevina znášajúca priame slnečné žiarenie, nenáročná na pôdu. Samozrejme, najkrajšia je v záhrade - do priestoru vnáša optimizmus, radosť, eliminuje napätie a stres, zvyšuje aktivitu a dobíja priaznivými energiami. Rastlina je však prajná, a preto sa o svoje voňavé "fluidum" rada podelí aj s ľuďmi, ktorí žijú v panelákoch, a to v podobe aroma-oleja. Dajte pár kvapiek do aroma-lampy - a vaša izba sa okamžite naplní nielen opojnou arómou, ale aj harmonizujúcimi vibráciami. Fialové kvietky sa postarajú o pokoj v duši, čistejšiu psychiku, eliminovanie stresov, no najmä o utuženie vzťahov. Áno, orgovánový "odór" prebúdza k aktivite anjelov vše-lásky.