Gazdovský dvor Tankó v Nižnej Pokoradzi pri Rimavskej Sobote je miestom, kde sa spája tradícia, poctivá práca a vôňa domácich mäsových špecialít. Rodina Tankóovcov tu už desaťročia hospodári a ponúka zákazníkom kvalitu, ktorú v supermarketoch nenájdu.
Rodinná tradícia s dlhou históriou
Rodina Tankóovcov sa venuje poľnohospodárstvu už viac ako 35 rokov. Samotný koncept Gazdovského dvora funguje približne 15 rokov. Štefan Tankó je súčasťou poľnohospodárskej prvovýroby od svojich šiestich rokov. To, čo kedysi bolo detskou povinnosťou, je dnes jeho profesiou - stará sa o prevádzku, obchod a celkový chod dvora. Brat Tomáš riadi rastlinnú výrobu, teda pôdu, úrodu aj pestovanie krmovín.
Uzavretý systém výroby s dôrazom na kvalitu
Gazdovský dvor funguje ako uzavretý systém. Sami pestujú krmivo, chovajú ošípané, spracúvajú mäso a predávajú priamo zákazníkom. Výrobky robia v menších množstvách, vždy tak, aby boli čerstvé a bez zbytočných éčok. Recepty si nekomplikujú - vychádzajú zo starých rodinných postupov, ktoré fungujú desaťročia.
Najdlhšie sa pripravujú údeniny a údené výrobky, najnáročnejšie sú varené špeciality. Tankóovci dlhodobo držia stabilné ceny, aj keď sa trh mení. Ich dvor je dôkazom, že čerstvosť, poctivosť a priame spojenie so zákazníkom majú stále veľkú hodnotu. Ako dodal na záver, vsadiť na úprimný prístup, vlastnú prácu a kvalitu, sa ani dnes nedá nahradiť ničím.
Agromanažérstvo s originalitou a poctivým prístupom
SHR Štefana Tankóa staršieho môžeme jednoznačne definovať ako agromanažéra, ktorý stavia svoje podnikanie na originalite a poctivom prístupe k práci. Zrejme najväčším kreditom opisujúcim jeho prístup k práci je kvalita mäsových výrobkov, ktoré vyrábajú a predávajú na Gazdovskom dvore. Ak chcete ochutnať originálne rodinné receptúry vybraných produktov, resp. iné dnes rozšírené mäsové produkty, ktoré sa však vyrábajú na základe pôvodných receptúr a bez prímesi aditív či emulgátorov, odporúčame navštíviť tento Gazdovský dvor.
Prečítajte si tiež: Koľko stojí catering?
„Máme mäso z vlastného chovu, sami si vážime a pripravujeme koreniny a receptúry mnohých mäsových výrobkov robíme pod-ľa bývalých oficiálnych Československých technických noriem“, prezrádza niečo spod pokrievky svojej kuchyne Š. Cielenie na kvalitu je hlavným atribútom výrobu farmy pod jeho vedením, no Štefan Tankó súčasne vie, že ak chcú zaujať zákazníka, je potrebné byť aj originálny. A kde inde použiť originalitu ako v „ťaháku predajov“ - klobáse, ktorú rodina robí podľa vlastnej unikátnej receptúry. Tento farmár a spracovateľ produkcie v jednej osobe pritom disponuje úžasne širokou zbierkou vedomostí o tom, ako má kvalitný mäsový produkt vyzerať a rovnako skúseností ako ho vyrobiť.
Výber a pestovanie trávnych porastov na ornej pôde
Ponúkajú tiež zhodnotenie súčasného stavu a návrh možnosti ďalšieho pestovania trávnych a ďatelinotrávnych porastov na ornej pôde. Správnym výberom a kombináciou druhov a odrôd a usmernenou pratotechnikou docieliť výrobu dostatočného množstva kvalitnej nadzemnej fytomasy. Podľa požiadaviek odberateľa zvýšiť alebo optimalizovať súčasné plochy jednoročných a viacročných krmovín. Vyhodnotiť ekologické podmienky s prípadným návrhom ich úpravy a navrhnúť vhodné zloženie miešaniek, prípadne monokultúr tráv a ďatelinovín pre osiatie ornej pôdy.
Zlepšenie efektivity pestovania siatych trávnych porastov, optimalizácia ich pestovania vzhľadom k podmienkam stanovišťa (úprava stanovištných podmienok, výber vhodného rastlinného materiálu - osivá). Následne zlepšenie produkcie a kvality nadzemnej fytomasy týchto porastov a celkové zlepšenie ekonomiky pestovania krmovín. Zhodnotenie stavu plôch a kontrola realizácie (sejba) minimálne 10 hodín v teréne. Kontrola vysiatych porastov 2x ročne, minimálne 4 hodiny. Napr. chemické analýzy pôdy, rastlinného materiálu zabezpečí po dohode s objednávateľom poradca. Doloženie správy s konkrétnymi návrhmi opatrení pre pestovanie krmovín na ornej pôde a opisom realizácie návrhov konkrétneho problému farmára, fotodokumentácia a vyjadrenie farmára o úspešnosti.
Inšpirácia od úspešných agromanažérov
Ing. Vladimíra Králika môžeme azda najlepšie opísať ako človeka v neustálom pohybe. Z jeho osobnosti jasne vyžaruje energickosť, odhodlanosť a kreativita. Zadefinujte problém a mozgové závity tohto agromanažéra sa roztočia na maximum, aby našli riešenie. Tieto múdrosti sa V. Králik rozhodol aplikovať do výroby. Nepretržite od začiatku svojho nástupu do post lídra podniku načúval iným, ich potrebám a preniesol ich do výroby čím vyformoval družstvo do jeho dnešnej podoby. Nestačí však len nájsť riešenie, ale ho aj zaviesť do praxe, čo je vždy tá zložitejšia časť celej úlohy. V tomto aspekte pomáha súčasnému predsedovi jeho pevná vôľa, ba možno až tvrdošijnosť doťahovať rozpracované projekty do konca. Zrejme na tejto povahovej črte tohto lídra stojí aj dnešná unikátnosť a originalita fungovania celého družstva. Povedzme si úprimne, PD Bošáca dnes tak trochu pripomína kedysi známe družstvo v Slušoviciach, no v menšom vydaní (mimochodom, na jednej z brán mechanizačného strediska družstva aj môžete nájsť nenápadný nápis „Malé Slušovice“). Samozrejme, úspech družstva je tímovou prácou celého kolektívu, ktorý sa, apropos, za ostatných desať rokov na družstve rozšíril z 35 na 73 zamestnancov, no hybnú silu, resp. motiváciu k tomuto skutočne mimoriadnemu ekonomickému obratu agropodniku dáva práve osobnosť.
Ing. Ivica Lačná patrí do skupiny agromanažérov, ktorí sa snažia vidieť podnikanie v agrosektore v širšom kontexte s primárnym cieľom zachovať trvalú udržateľnosť výroby. „Agropodnikanie by malo byť o symbióze a súčasne rovnováhe medzi ekonomikou a hospodárením, teda medzi efektivitou práce a prírodou“, vyjadruje svoj názor agromanažérka. Veľmi dobre si uvedomuje, že podnikanie v chlebovom odvetví je beh na dlhé trate a i preto je dôležité vybudovať si pri riadení silnú vytrvalosť a nenechať sa „zlomiť“ hneď prvým neúspechom, no ani sa príliš „uchlácholiť“, keď niečo funguje. Na problém sa snaží vždy pozerať komplexne a pokiaľ možno riešiť ho čo najskôr a s čo najväčšou angažovanosťou. Ivica Lačná pritom vie, že riadenie podniku je aj o emočnej stabilite pri uplatňovaní dôležitých rozhodnutí pre ďalšie smerovanie družstva. „Z niektorých rozhodnutí vás zabolí vaše gazdovské srdce bijúce za poľnohospodárstvo, no z pohľadu zachovania ekonomickej stability podniku sú nevyhnutné“, hovorí predsedníčka, pričom ako príklad uvádza nedávne zrušenie produkcie ovčieho mlieka a finalizácie produkcie z tejto komodity. Uspieť v silnej konkurencii si pritom podľa slov líderky podniku vyžaduje sústredenie sa na inovácie, precízny manažment práce a dosahovanie merateľných výsledkov, ktoré definujú progres či regres podniku. Na úspešný manažment má pritom táto sympatická manažérka ešte jeden tajný recept - za každých okolností si zachovať zmysel pre humor.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre svadobné torty Pezinok
Ing. Peter Lukáč zastáva názor, že dosiahnuť výnimočné výsledky možno spojením síl všetkých zainteresovaných ľudí vo výrobe, ktorí veria v spoločný cieľ a opierajú sa o potrebné znalosti, ktoré ich dokážu k tomuto cieľu doviesť. Môžeme ho tak charakterizovať ako manažéra, ktorý spája. Jeho hlavnou hybnou silou k progresu je presvedčenie ísť za svojím vytýčeným cieľom a snažiť sa racionálne vysvetliť ostatným členom tímu svoje názory o tom, čo je dobré pre podnik tak, aby ich prijali za svoje a následne nerobili veci „nasilu“, ale z vlastného presvedčenia. To všetko v duchu spolupráce. „Snažím sa spájať ľudí v rastlinnej výrobe a živočíšnej výrobe, aby medzi nimi nevládla súťaživosť, ale kooperácia. Ľudia v obidvoch týchto segmentoch výroby musia držať spolu, pretože robíme ako celok a spolupráca je kľúč k úspechu“, prízvukuje P. Lukáč. Skutočne mimoriadne silnou stránkou tohto manažéra je okrem aktívnej komunikácie so zamestnancami aj jeho široké spektrum skúseností v oblasti výživy zvierat, ktoré zozbieral z množstva predchádzajúcich skúseností na mnohých farmách ako aj v spolupráci s množstvom odborníkov. Vďaka týmto skúsenostiam si vie okrem iného udržať i triezvy, resp. Takže ak sa tohto manažéra opýtate na jeho vôľu experimentovať, odpovie, že experimentuje, ale nie radikálne a bezhlavo. Vie totiž, že experimentálne výsledky v laboratórnych podmienkach nemusia zákonite priniesť totožné výsledky v praxi, kde podmienky vo výrobe dennodenne podliehajú výraznejšej dynamike.
Ing. Michala Žolnu môžeme charakterizovať viacerými prívlastkami. Je to manažér stavajúci na vedomostiach, tímový hráč, líder, ktorý stavuje na efektivitu a ktorý bazíruje na neustálom rozvoji podniku, resp. rozvoji poľnohospodárskej výroby. Azda slovko „komplexný agromanažér“ vystihuje tohto skúseného poľnohospodára najviac. Veľkosť Michala Žolnu spočíva aj v tom, že jedným z jeho cieľov je využiť vedomosti a moderné technológie na neustále zlepšovanie pracovných a životných podmienok ľudí na každom výrobnom úseku družstva ako aj podporovať odborný rast svojich zamestnancov. „Úspech tkvie v poznaní, keď chcem niečo robiť, musím mať vedomosti o danej problematike“ vysvetľuje prvý muž manažmentu, ktorý sa neustále snaží študovať nové veci. V praxi to znamená, že do nových technológií či inovácií sa v GAME nehrnú bez rozmyslu, ale vždy všetko podrobia precíznej analýze. Silnou stránkou tohto agromanažéra je vyvinutý zmysel pre plánovanie, ktorého kľúčovým prvkom je zostavenie podrobnej mapy pozostávajúcej z čiastkových a merateľných úloh, ktorá má za úlohu manažment doviesť k hlavnému vytýčenému cieľu. Ďalšou dominantnou prednosťou tohto predsedu je systém práce s ľuďmi. „Sám človek môže dokázať veľa, ale s dobrým kolektívom dokáže ešte viac“, hovorí o jednom zo svojich kréd M. Žolna. Odborný rast nielen vedúcich, ale aj ostatných pracovníkov a zavádzanie technológií, ktoré uľahčujú prácu ľuďom sú témami, na ktorých predseda neustále pracuje. Tvrdá práca, ctižiadostivosť a precíznosť - to sú základné charakteristiky jeho prístupu k práci, na ktorých bazíruje nielen v rámci svojej vlastnej osoby, ale aj v rámci prístupu k práci zo strany ostatných zamestnancov.
Ing. Róbert Meszáros patrí k lídrom, ktorí analyzujú a navzájom si spájajú fakty, na základe ktorých následne tvoria manažérske rozhodnutia. Svoje analytické myslenie a vnímanie potvrdil hneď pri nástupe na predsednícku stoličku. „Pri svojom nástupe do družstva som si spravil analýzu stavu podniku. Ekonomickú, personálnu, technologickú, ale aj nazvem to psychologickú ako ľudia vnímajú svoj podnik a aké majú očakávania. A objavil som veľké rezervy, pretože bolo potrebné zvýšiť intenzitu a produktivitu práce, aby sa podnik stal konkurencieschopný. Nie že by sa ľuďom nechcelo pracovať, ale nemali vytvorené technologické podmienky a to neumožňovalo zvyšovať produktivitu práce“, hovorí R. Aj na tomto príklade tak možno jasne vidieť, že tento agromanažér si detailne uvedomuje, že najsilnejším článkom fungovania každého agropodniku sú práve ľudia, ktorí generujú hodnoty. I preto sa neustále snaží ich presviedčať o správnosti smerovania podniku a motivovať ich k lepším výsledkom. V jeho pracovnom nasadení je cítiť zanietenosť ako aj to, že jeho prvoradou úlohou je myslieť na prosperitu a rozvoj podniku, pričom na rovnakú vlnovú dĺžku sa snaží naladiť aj svojich zamestnancov. Pri robení rozhodnutí považuje predseda za dôležité si vždy určiť priority a ciele a tie postupne napĺňať. Keďže družstvo finalizuje a vo vlastnej réžii predáva časť svojej produkcie, líder podniku sa snaží aktívne načúvať aj dopytu zo strany spotrebiteľov a na základe ďalšej analýzy následne dopĺňať výrobný program o produkty, o ktoré verejnosť javí záujem. Popri samozbere jahôd je napríklad najnovším cieľom upraviť predajňu na gazdovskú s tým, že rozšíri svoj sortiment produktov o viaceré ďalšie regionálne produkty. „Ľudia dopytujú produkty z dvora, i preto chceme diverzifikovať a ponúknuť im ich“, hovorí R.
Pre niekoho je jeho práca povinnosť, pre niekoho zase poslaním. Pre Jozefa Galbavého to bolo oboje. Tento agromanažér si aj v komplikovaných situáciách snažil zachovať čo najviac optimizmu, ktorý ho hnal neustále vpred a dodával mu energiu pokračovať v dosahovaní cieľov, ktoré si vytýčil. K práci pristupoval dôsledne a s čo najväčšou profesionalitou. Dôslednosť pritom vyžadoval aj od svojich spolupracovníkov a zamestnancov. Vzniknuté problémy sa snažil riešiť čo najskôr, aby ich bolo možné čím skôr dostať pod kontrolu. A môžete nám veriť, že takto strávených hodín navyše na svoj doterajšiu profesijnú kariéru nazbieral predseda neúrekom. Sám bol však presvedčený, že takýto prístup agromanažéra k práci je nevyhnutný v záujme toho, aby podnik dosahoval nadštandardné výsledky. A tak vôbec nie je náhoda, že AGRODRUŽSTVO Trebatice sa v doterajšej pätnásťročnej histórii súťaže NAJ naše pole umiestnilo do 5. To všetko aj vďaka precíznosti ako aj ctižiadostivosti predsedu J. Galbavého, ktorý však súčasne tieto úspechy vnímal aj s pokorou a vďačnosťou. Výnimočné výsledky v RV sú pritom aj výsledkom opierania sa manažmentu o najnovšie poznatky vedy a výskumu ako aj využívania modernej techniky a inovácií v rámci výroby, ktorých bol J. Galbavý veľkým fanúšikom. Žiaľ, Jozef Galbavý sa začiatkom januára 2021 po ťažkej chorobe odobral na večný odpočinok. Trebatické družstvo a nepochybne i slovenské poľnohospodárstvo tak prišlo o veľkú osobnosť, ktorá bola v tejto branži dlhé roky neprehliadnuteľnou.
Ing. Peter Ježo patrí k mladšej generácii agromanažérov, ktorá sa dokonale zžila zo súčasným dynamickým vývojom súčasného sveta, v ktorom stagnácia už nemá priestor ani v odvetví inak stále konzervatívne vnímaného poľnohospodárstva. Úcta k tradícii a schopnosť vybrať si zo starých postupov hospodárenia to najlepšie na jednej strane a súčasne na druhej strane inovovať, nebáť sa experimentovať a prijímať rozumný risk sú dve základné zložky dobre zladenej stratégie, ktorej sa tento agromanažér pri vedení tohto mimoriadne diverzifikovaného podniku neustále pridržiava. Zabezpečiť progres pritom podľa jeho slov vyžaduje mať zadefinovanú víziu a plán realizácie, no ako sa Peter Ježo priznáva, efektívne napredovať mu pomáha aj schopnosť nerobiť si „ťažkú hlavu“ z každého detailu či problému, ktorý nastane. Tiež považuje za dôležitú vlastnosť dobrého agromanažéra nebyť chamtivým a nesnažiť sa dosiahnuť všetko hneď, ale riadiť družstvo tak, aby podnik rástol postupne, a pokiaľ možno kontinuálne. Prvý muž manažmentu pritom stavuje i na efektivitu, čo sa v prípade PD Mestečka prejavuje hlavne v rámci centralizácie živočíšnej produkcie do čo najmenšieho počtu stredísk ako aj cielením sústrediť sa na produkciu výrobkov s pridanou hodnotou. Pritom práve sila pridruženej výroby agropodniku pod vedením tohto lídra a jej prepojenie s tradičnou rastlinnou a živočíšnou výrobou doplnenou o finalizáciu a predaj produkcie vo vlastnej réžii, ktorých úlohou je diverzifikovať toky príjmov družstva, sú súčasne trefným príkladom toho ako Peter Ježo strategicky pracuje i s risk manažmentom v oblasti cash flow podniku.
Prečítajte si tiež: Sprievodca po Kréte
Poctivá práca a tradícia
Rodina Tankóovcov z Nižnej Pokoradze pri Rimavskej Sobote stavia svoju prácu na poctivosti a tradícii. Na svojom Gazdovskom dvore predávajú bravčové mäso a domáce výrobky tak, ako to kedysi robili ich rodičia - z vlastných zvierat, bez chémie a s dôrazom na chuť a kvalitu. „Robíme naďalej všetko poctivo, ako kedysi naši rodičia,“ hovorí s úsmevom Štefan Tankó, samostatne hospodáriaci roľník, ktorý spolu s rodinou vedie dvor už od roku 1991. „Čo si v pondelok ešte spokojne behá po dvore, v stredu už zákazníci kupujú ako čerstvé mäso. Gazdovský dvor je skutočne rodinná firma. Spolupracujú v nej dvaja bratia - Štefan a Tomáš, ktorí žezlo preberajú po otcovi, Štefanovi Tankóovi staršom, ktorý je vyštudovaný ovocinár, no po rokoch praxe má skúsenosti z viacerých oblastí poľnohospodárstva. „Je stále v riadiacej funkcii a vzájomne sa dopĺňame. Veľa sa naučil za tie roky sám. Práve on u nás začínal s poľnohospodárstvom. Každý z nich má svoj diel práce - od pestovania krmovín a chovu zvierat, cez spracovanie mäsa až po predaj. Rodina Tankóovcov patrí k poľnohospodárom, ktorí začali podnikať medzi prvými ešte na prelome 90. rokov. Viac než trinásť rokov sa špecializujú aj na predaj čerstvého výsekového bravčového mäsa a výrobu domácich mäsových výrobkov. „Krmivo si pripravujeme sami. Kosíme si seno, šrotujeme obilie, vyrábame jadrové krmivo. To, čo vypestujeme, sa vráti späť do výroby. Drvivá väčšina výrobkov je bez éčok,“ vysvetľuje Štefan Tankó. Vyrobky sú z čerstvého mäsa. Tovar predávajú len do vypredania zásob. „Ľudia sú ochotní prísť aj trikrát, aby sa dostali k tovaru, lebo nie všetko vieme naraz vyrobiť alebo vyškvariť,“ hovorí Tankó. Každý týždeň spracujú približne osem kusov ošípaných. Z nich vznikne okolo 150 kilogramov klobás a 50 kilogramov prerastenej slaniny. „Začíname v stredu. Niekedy sa ľudia postavia do radu už pred otvorením,“ hovorí gazda. „Ako za starých čias. Kým čakajú, podebatujú, zaspomínajú. Zákazníci prichádzajú hlavne z Rimavskej Soboty a širokého okolia. Ponuka Gazdovského dvora je široká a voňavá. „Základ je kvalitné mäso. Všetko ostatné je len doplnok. Na farme majú prácu rozdelenú do detailu - od pondelkovej porážky, cez utorkové spracovanie až po stredajší predaj. „Nechceme vyrábať obrovské množstvá. Gazdovský dvor Tankóovcov nie je obyčajné mäsiarstvo. Zakaznikom tu ochotne poradia, odporučia či ponúknu na ochutnanie.
Návšteva Gazdovského dvora
Gazdovský dvor nájdete neďaleko kostolíka v Nižnej Pokoradzi č. „Ponuka je široká, ale všetko má svoj čas. Prosíme zákazníkov o trpezlivosť - snažíme sa každého vybaviť čo najskôr,“ uzatvára Štefan Tankó mladší.
Adresa: Gazdovský dvor, Nižná Pokoradz 61Otváracie hodiny: streda, štvrtok, piatok od 9:00 hod. - 17:00 hod.Sobota podľa telefonickej dohody na čísle 0908 277 236.
Zameranie sa na lúkarstvo a pasienkárstvo
Okrem chovu a spracovania mäsa sa Gazdovský dvor Tankó venuje aj lúkarstvu a pasienkárstvu. Ponúkajú odborné poradenstvo v oblasti pestovania trávnych porastov na ornej pôde, optimalizáciu ich pestovania vzhľadom na podmienky stanovišťa a zlepšenie produkcie a kvality nadzemnej fytomasy.