Úvod
Chov prepelice japonskej (Coturnix japonica) si v súčasnosti získava čoraz väčšiu popularitu aj na Slovensku, najmä medzi drobnými chovateľmi. Tento druh hydiny je chovaný pre svoje úžitkové vlastnosti - vajcia a mäso. Úspešný chov však závisí od mnohých faktorov, pričom jedným z kľúčových je správna manipulácia s násadovými vajcami, vrátane ich skladovania a teploty. Tento článok sa zameriava na vplyv podchladenia násadových vajec na proces liahnutia, pričom zohľadňuje rôzne aspekty chovu prepelice japonskej.
História a Význam Chovu Prepelice Japonskej
Domestikácia prepelice japonskej sa začala pravdepodobne v Japonsku v 11. storočí. Prvé písomné doklady o nej pochádzajú z Japonska z 12. storočia. Najskôr sa chovala a šľachtila ako spevavý vták, neskôr, od roku 1910, sa začala šľachtiť na mäsovú a vaječnú produkciu. Počas japonského imperiálneho rozmachu v rokoch 1910 - 1941 sa rozšírila aj do Kórey, Taiwanu a Číny. Po 2. svetovej vojne sa chov obnovil a v 50. rokoch 20. storočia sa rozšíril do Severnej Ameriky, Európy a na Blízky a Stredný Východ.
Prepelica japonská je vhodným modelovým objektom pre selekčné pokusy zamerané na zlepšenie úžitkových vlastností hydiny, najmä pre svoj krátky generačný interval (inkubačná doba je 16 - 17 dní), skorú pohlavnú dospelosť (v 35. - 42. dňoch) a skorý začiatok znášky (42 až 49 dní). Výskum v oblasti biológie japonskej prepelice expandoval do genetiky, embryológie, toxikológie, výživy, kozmickej biológie a medicíny. Perspektívne sú možnosti výskumu v oblasti reprodukcie, kvality a zloženia vajec a mäsa.
V Japonsku sa preferuje selekcia na vysokú znášku, v Španielsku a Francúzsku na vysokú produkciu mäsa. Vo všeobecnosti sa japonské prepelice chovajú pre mäso v Európe a Amerike a pre vajcia v Ázií. Najväčším producentom prepeličích vajec je Čína, ďalej nasleduje Japonsko a Brazília.
Základné Informácie o Prepelici Japonskej
Prepelica japonská divá - aguti sa sfarbením peria podobá prepelici poľnej. Vrchnú časť tela má tmavohnedú, spodnú svetlohnedú. Samec má na hrudi oranžové perie s malým počtom sivých alebo čiernych prúžkov, kožu v oblasti kloaky ružovú a kloakálna žľaza produkuje biely penivý výlučok. Samička má základnú farbu peria na hrudi svetlejšiu krémovo hnedú s väčším počtom sivých až čiernych prúžkov, koža v okolí kloaky má modrosivý odtieň.
Prečítajte si tiež: Postupy pre liahnutie vajec
Priemerná telesná teplota prepelice japonskej je 42,2 °C, respiračná rýchlosť za minútu v pokoji je u samcov 40-85 (56), samičiek 45-93 (71). Pohlavná dospelosť je na 35. - 42. deň; začiatok produkcie spermií na 36. deň.
Okrem štandardného aguti sfarbenia existujú aj ďalšie mutácie vo farbe peria, ako napríklad Mandžuská zlatá prepelica, anglická biela, britská parková, Tuxedo, sivomodrá, béžová a iné.
Technológia Odchovu Prepelíc
Technológia odchovu japonských prepelíc je značne komplikovaná a vyžaduje si mimoriadnu starostlivosť, pretože od dobrého odchovu závisí celá ďalšia úžitkovosť prepelíc. Vhodné sú odchovne, kde sa zvieratá chovajú na drevených hoblinách vo vrstve 10 - 15 cm, majú dostatočnú výmenu vzduchu a primeranú teplotu prostredia. Prepelice japonské dlhodobou domestikáciou majú potlačený pud kvokavosti, preto je potrebná umelá liaheň.
Zber a Manipulácia s Násadovými Vajcami
Pri liahnutí prepelíc je potrebné venovať značnú pozornosť násadovým vajciam, ich zberu a manipulácii s nimi. Zber a manipulácia sa musí robiť veľmi opatrne, pretože prepeličie vajcia majú tenkú škrupinu a ľahko sa rozbijú. Vnútorný obsah vajec rýchlejšie stráca vodu ako vnútorný obsah vajec ostatných druhov hydiny. Násadové vajcia musia byť vyrovnané, nepoškodené a škrupina čistá. Prepeličie vajce váži v priemere 8 - 12 g (nosivé línie) resp. 10-15 g (mäsové línie). Do liahne by sa mali dávať stredne veľké vajcia. Pri veľmi malých vajciach hrozí, že vyliahnuté prepeličky budú malé a slabé, pri veľmi veľkých je riziko, že vajcia obsahujú viac žĺtkov a embryo odumrie. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri skladovaní násadových vajec nie dlhšie ako 7 - 14 dní, pretože skladovaním sa znižuje liahnivosť. Dôležitým faktorom je aj vek zvierat. Najvhodnejším vekom na zber násadových vajec je 12. až 16. týždeň veku zvierat. Dobré výsledky liahnivosti sa dosahujú do veku 8 mesiacov. Neskôr sa znižuje oplodnenosť a aj liahnivosť. Pred nasadením vajec do liahne je nevyhnutné dezinfikovať priestory liahne. Dĺžka inkubácie prepelíc závisí od teplotných pomerov v liahni, stupňa príbuzenskej plemenitby a plemena. Prepelice sa liahnu za 16 - 18 dní, v priemere 16,45 dní. Prvé presvecovanie vajec sa robí na 7. deň. Presvecovanie prepeličích vajec, keďže majú pigmentovanú vaječnú škrupinu, si vyžaduje prax, preto je potrebné presvecovať vajcia za pomoci intenzívneho svetla ovoskopu v zatemnenej miestnosti. Pri tomto presvecovaní vyraďujeme neoplodnené vajcia. Druhé presvecovanie sa robí na 14. deň. V zdravom chove a pri dobrých podmienkach inkubácie sa liahnivosť z oplodnených vajec pohybuje medzi 75 - 80 %. Mláďatá po vyliahnutí je potrebné nakŕmiť najneskôr do 12 hodín.
Vplyv Podchladenia Násadových Vajec na Liahnutie
Teplota je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich úspešnosť liahnutia. Podchladenie násadových vajec, teda ich vystavenie teplotám nižším, ako sú optimálne pre vývoj embrya, môže mať negatívne dôsledky.
Prečítajte si tiež: Násadové vajcia a liahnutie
Dôsledky podchladenia:
- Znížená liahnivosť: Nízke teploty môžu spomaliť alebo zastaviť vývoj embrya, čo vedie k zníženiu počtu vyliahnutých prepelíc.
- Predĺžená inkubačná doba: Podchladenie môže predĺžiť dobu potrebnú na vyliahnutie, čo môže ovplyvniť manažment liahne.
- Zvýšená mortalita embryí: Extrémne nízke teploty môžu spôsobiť odumretie embrya, najmä v skorých štádiách vývoja.
- Slabé a menej životaschopné mláďatá: Prepelice vyliahnuté z podchladených vajec môžu byť slabšie, menej aktívne a náchylnejšie na choroby.
- Vývojové abnormality: V niektorých prípadoch môže podchladenie spôsobiť vývojové abnormality u embryí.
Ako minimalizovať riziká podchladenia:
- Správne skladovanie vajec: Násadové vajcia by sa mali skladovať pri teplote 12-15 °C a relatívnej vlhkosti 70-75 %.
- Vyhýbanie sa teplotným výkyvom: Je dôležité minimalizovať teplotné výkyvy počas skladovania a prepravy vajec.
- Kontrola teploty v liahni: Dôkladná kontrola a udržiavanie optimálnej teploty v liahni je nevyhnutné pre úspešné liahnutie.
- Postupné zahrievanie: Ak boli vajcia vystavené nižším teplotám, je vhodné ich pred vložením do liahne postupne zahrievať.
Ďalšie Faktory Ovplyvňujúce Liahnutie
Okrem teploty existujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú úspešnosť liahnutia prepelíc:
- Vlhkosť: Optimálna vlhkosť v liahni je dôležitá pre správny vývoj embrya a zabránenie vysychaniu vajec.
- Vetranie: Dostatočné vetranie zabezpečuje prísun kyslíka a odvod oxidu uhličitého, čo je nevyhnutné pre vývoj embrya.
- Obracanie vajec: Pravidelné obracanie vajec pomáha predchádzať prilepeniu embrya na škrupinu a zabezpečuje rovnomerný vývoj.
- Hygiena: Čistota a dezinfekcia liahne sú dôležité pre prevenciu šírenia chorôb.
- Výživa rodičovského kŕdľa: Kvalitná výživa rodičovského kŕdľa ovplyvňuje kvalitu násadových vajec a životaschopnosť embryí.
Odchov Vyliahnutých Prepelíc
Po vyliahnutí je potrebné zabezpečiť prepeliciam optimálne podmienky pre rast a vývoj.
- Teplota: Mladé prepeličky po vyliahnutí dávame do odchovne vyhriatej na 37 °C, nakoľko sú veľmi citlivé na teplotu prostredia. V 1. týždni odchovu je potrebné dodržiavať teplotu 35 - 37 °C.
- Vetranie: Pravidelné odvetrávanie priestorov odchovu je dôležité pre udržanie optimálnej kvality vzduchu.
- Svetlo: V NPPC-VÚŽV Nitra sa osvedčil nasledovný svetelný režim: 1. - 3. deň 24 h svetlo, od 4. dňa sa svetlo postupne skracuje až na 14 hodín svetla a 10 hodín tmy.
- Podlaha: Pri odchove na podstielke je vhodnejšie v prvých dňoch odchovu použiť vlnitý papier. Po týždni sa papier vyberá a môže sa nahradiť drevenými hoblinami vo vrstve 10 - 15 cm.
Chov Dospelých Prepelíc
Vo veku 35 - 42 dní (pohlavná dospelosť) sa prepelice umiestňujú do chovných klietok. Pre chov prepelíc japonských na vajcia je vhodnejšie chovať samice bez prítomnosti samcov, lebo častým párením môže dôjsť k poraneniu samíc.
Teplota prostredia počas chovu by mala byť 18 - 22 °C. Počas znášky sa odporúča nastaviť svetelný režim na 14 h svetla a 10 hodín tmy.
Prečítajte si tiež: Recepty na koláče z ryžovej múky