Pod Rajčiny Žihľava Pestovanie: Tajomstvá Úspešnej Úrody

Rate this post

Rajčiaky, známe aj ako paradajky, patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie plodiny na svete. Ich univerzálnosť v kuchyni a zdravotné benefity z nich robia nepostrádateľnú súčasť mnohých jedálničkov. Pestovanie rajčín nie je zložité, ale vyžaduje správne podmienky a starostlivosť. Pre úspešné dopestovanie kvalitných rajčín je dôležité venovať pozornosť viacerým faktorom, ako je výber správnych priesad (planty), čas výsadby, pravidelné polievanie, hnojenie a ochrana pred škodcami a chorobami. V tomto článku sa zameriame na to, ako využiť žihľavu pri pestovaní rajčín na dosiahnutie bohatej a zdravej úrody.

Význam Žihľavy pri Pestovaní Rajčín

Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) je pre mnohých obávaným burinným nepriateľom v záhrade, no v skutočnosti je hotovým prírodným pokladom. Obsahuje veľké množstvo minerálov, vitamínov a stopových prvkov, ktoré stimulujú rast koreňov, posilňujú celkovú vitalitu rastliny a dokážu odrádzať aj niektorých škodcov. Je to rastlina so širokým spektrom zdravotných účinkov. Od nepamäti sa využíva v alternatívnej medicíne a prírodní liečitelia na ňu nedajú dopustiť. Žihľava obsahuje flavonoidy a karotenoidy (antioxidanty). Táto rastlinka je skvelá aj v boji proti zápalom!

Ako Využiť Žihľavu pri Výsadbe Rajčín

Žihľava má na priesady rajčín veľmi pozitívny vplyv. Dokáže chrániť korene pred výkyvmi teplôt a zabraňuje tomu, aby pri výkyvoch jarných teplôt došlo k poškodeniu. Rastlinka je silná a zdravá od prvého dňa.

Jednoduchý postup pri výsadbe:

  1. Nazbierajte si mladé výhonky žihľavy a nahrubo ich nasekajte.
  2. Na dno výsadbovej jamy pridajte hrsť nasekanej žihľavy.
  3. Presypte ju vrstvou zeminy a potom vložte sadenicu.

Takto dokáže žihľava uvoľňovať živiny postupne, ako sa rozkladá. Rastliny to ocenia najmä na začiatku rastu, kedy je kľúčové vytvoriť silný koreňový systém.

Žihľava Ako Prírodné Hnojivo

Žihľava predstavuje veľmi silné prírodné hnojivo. Bude skvalitňovať pôdu a dodávať živiny presne tam, kde to rastlinka potrebuje. Jej stopa v zemine vydrží celé týždne a rajčinka si tak bude postupne brať všetko dobré, čo potrebuje. Cez korene do celého tela.

Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín

Príprava hnojiva zo žihľavy:

  1. Rastliny nasekajte nadrobno a naplňte nimi 10 litrové vedro do ¾ objemu.
  2. Potom zlejeme vodou a odstavíme. Vodu nezalievajte naplno, aby mal nálev kde bublať a aby sa dal ľahko rozmiešať.
  3. Vedro prikryjeme pokrievkou a uložíme na teplé miesto. Raz denne kontrolujeme stav našej kašičky a premiešame.
  4. Ak sa kaša skladuje pri teplote nad 25 stupňov, bude hotová približne za týždeň. Pri nižších teplotách to bude trvať o niečo dlhšie.
  5. Počas tejto doby bude prebiehať proces fermentácie. Môžeme použiť teplú vodu, potom sa kvasenie rozbehne rýchlejšie. Do vedra môžete pridať aj hrsť zeme, prítomnosť mikroorganizmov proces urýchľuje. A tiež pol lyžičky suchého droždia (1/3 kocky čerstvého) rozpusteného v teplej vode.

Ako zalievať sadenice hnojom:

  1. Keď je hnojivo hotové, vezmite 10-litrové vedro alebo zálievku, nalejte doň liter koncentrovanej kašičky a dolejte vodou.
  2. Týmto roztokom premiešame a zalejeme sadenice paradajok, pričom na krík nalejeme asi 1 liter roztoku.
  3. Zalievajte vždy na vlhkú pôdu, po úvodnej zálievke iba vodou.

Hmotu zo žihľavy, ktorá nám ostala je možné použiť na mulčovanie alebo umiestniť do kompostéra.

Ďalšie Prírodné Hnojivá

Okrem žihľavy existuje mnoho ďalších prírodných hnojív, ktoré môžete využiť pri pestovaní rajčín.

  • Tráva a púpavy: Ako prírodný dusíkový „nakopávač“. Na dno pripravenej jamy položte menšiu hrsť čerstvej trávy alebo nahrubo nasekaných listov púpavy.
  • Vaječné škrupiny: Ako zdroj vápnika. Škrupiny nechajte dôkladne preschnúť, podrvte alebo pomelte na jemný prášok a pri výsadbe dajte za hrsť podrvených škrupín do výsadbovej jamy.
  • Drevený popol: Zlepšuje štruktúru pôdy a obsahuje predovšetkým draslík. Odporúča sa zmiešať popol s troškou zeminy v pomere 1 : 1 a túto zmes v menšom množstve pridať do výsadbovej jamy.
  • Cibuľové šupky: Obsahujú síru, minerály a ďalšie látky, ktoré pomáhajú chrániť rastliny pred niektorými pôdnymi patogénmi. Vyschnuté šupky rozdrvte alebo pokrájajte na menšie kúsky a pri výsadbe ich nasypte do jamy spolu so zeminou, tesne k sadenici.
  • Voda po varení vajec: Počas varenia sa do vody uvoľnia cenné látky, predovšetkým vápnik, ktorá rastlinám dodáva silu a krásu. Vodu stačí jednoducho zliať do fľaše, nechať vychladnúť a používať na zalievanie izbových rastlín raz za mesiac. Odložte si ju aj pre svoje paradajky. Paradajky zalievajte 1-2 x do mesiaca touto vodou a posyktnete im množstvo cenných živín, ktoré by ste inak vyliali do odtoku.
  • Pokosená tráva: Použite ho na výrobu trávového kvasu, ktorý je plný dusíka, draslíka, fosforu a organických látok. Ak sa v tráve nachádza aj žihľava, alebo púpava, je to len plus. Stačí, ak na trávu nalejte niekoľko vedier vody - platí pomer 1:1 (koľko trávy, toľko vody). Všetko zmiešame a necháme fermetovať - kvasiť. Pravidelne miešame a je nutné, aby bola nádoba umiestnená do polotieňa. Tekutina by mala byť 20-35 cm od okraja nádoby, počas kvasenia sa totiž objaví pena, ktorá by z nádoby vytiekla.
  • Chlebové kôrky: Naplňte vedierko do 2/3 chlebovými kôrkami a zalejte vodou. Namočené kôrky niečím zaťažte, v opačnom prípade budú plávať, keď chlieb začne kysnúť. Umiestnite vedro na teplé miesto na dobu jedného týždňa. Výsledná konzistencia sa riedi vodou v pomere 1:3 a použije sa ako hnojivo, ktorým zalejeme čerstvo zasadené uhorky. Zalievame od začiatku kvitnutia až kým plody nie sú veľké.

Ochrana Proti Chorobám a Škodcom

Okrem hnojenia je dôležité zabezpečiť rajčinám aj ochranu proti chorobám a škodcom. Tu je niekoľko tipov:

  • Mliečny postrek: Mliečny postrek je rovnako účinná prevencia proti vzniku plesní ako drahé fungicídy z obchodu. Stačí vám obyčajné mlieko a voda, ktoré zmiešate v pomere - 40% mlieka k 60% vody (v prípade, že riziko vzniku je vyššie, prípadne sa prvé známky plesní objavili môžeme siahnuť po koncentrovanejších roztokoch). Ako prevencia však stačí aj zmes z 30% mlieka k 70% vody.
  • Cesnak: Pre krásne záhradné ruže vysaďte do ich blízkosti cesnak. Cesnak odpudzuje škodcov a vošky, ktoré zvyknú napádať práve ruže. Ak cesnak pestujete v blízkosti ruží, škodcovia sa budú držať bokom, pretože vôňa cesnaku ich odpudzuje už z diaľky.
  • Rastliny odpudzujúce mravce: Okolo rastín, ktoré mravce opupujú posypte jedlou sódou či práškom do pečiva. Vysaďte do blízkosti jahodoviska (ideálne okolo neho) rebríček, mätu alebo kocúrnik obyčajný.
  • Aromatické koreniny: Ak nájdete v komore škoricu, pálivú papriku alebo klinčeky po záruke, neváhajte ich rozsypať na pôdu okolo jahôd. Mravce aromatická vôňa odpudzuje.
  • Vŕba: Pre zakoreňovanie využijete drevenú hmotu vŕby. Umiestnite narezané vetvičky do nádoby a zalejte mierne vlažnou vodou. Nechajte ich minimálne 24 hodín vo vode (odporúča sa však aj 48 hodinový pobyt), potom vetvičky vyberte a do takto získaného roztoku ponorte na jeden deň odrezky, ktoré chcete zasadiť.

Ďalšie Rady pre Úspešné Pestovanie Rajčín

  • Výber Priesad (Planty) a Čas Výsadby: Rajčiny sa zvyčajne pestujú zo semien, ktoré sa pred výsadbou vysievajú do kvetináčov alebo debničiek ako priesady (sadenice). Semená je vhodné vysievať už začiatkom februára až marca, aby priesady boli dostatočne silné, keď príde čas na ich presadenie do záhrady. Ideálny čas na presadenie priesad rajčín (planty) do záhrady je po posledných mrazoch, teda v druhej polovici mája alebo začiatkom júna, keď sú nočné teploty nad 10 °C a neexistuje riziko mrazov.
  • Ako Presádzať Rajčiny: Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade.
  • Starostlivosť Počas Rastu: Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom).
  • Polievanie: Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne).
  • Zber a Skladovanie: Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Rajčiny sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.
  • Typy a Odrody Rajčín: Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).

Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou

Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak