Príroda od nepamäti poskytuje človeku zdroje pre zdravie a liečbu. Plody a semená rastlín predstavujú významnú skupinu prírodných produktov, ktoré nachádzajú široké uplatnenie vo farmaceutickom priemysle. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty využitia plodov a semien, od ich zloženia a vlastností až po konkrétne príklady ich použitia vo farmácii.
Všeobecný prehľad
Ľudia oddávna využívajú dary prírody, medzi ktorými nechýbajú rastliny, ich plody a semená. Plody a semená sú bohaté na rôzne bioaktívne látky, ako sú vitamíny, minerály, antioxidanty, vláknina a ďalšie zlúčeniny, ktoré majú priaznivé účinky na ľudské zdravie. Vďaka tomu sa stali dôležitou súčasťou tradičnej medicíny a moderného farmaceutického výskumu.
Zloženie a vlastnosti plodov a semien
Plody a semená sú komplexné štruktúry, ktorých zloženie sa líši v závislosti od druhu rastliny, podmienok pestovania a stupňa zrelosti. Vo všeobecnosti obsahujú:
- Sacharidy: Hlavný zdroj energie, vrátane glukózy, fruktózy, sacharózy a polysacharidov.
- Bielkoviny: Základné stavebné kamene buniek, obsahujúce esenciálne aminokyseliny.
- Tuky: Dôležitý zdroj energie a esenciálnych mastných kyselín.
- Vitamíny: Organické zlúčeniny nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.
- Minerály: Anorganické látky, ktoré plnia dôležité funkcie v metabolizme.
- Vláknina: Nestráviteľné polysacharidy, ktoré podporujú trávenie a zdravie čriev.
- Antioxidanty: Látky, ktoré chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
Príklady využitia plodov a semien vo farmaceutickom priemysle
Nopal (Opuncia)
Nopal, známy tiež ako opuncia, patrí ku kaktusovitým rastlinám. Jeho výhonky a plody sú veľmi cenenou stravou a konzumujú sa čerstvé, ako zelenina. Boli jednou z hlavných súčastí jedálnička pôvodných indiánskych národov a boli tiež používané v tradičnej peruánskej medicíne. Plody sú bohaté predovšetkým na minerály, najmä vápnik, horčík, draslík, fosfor, sodík, zinok, selén a železo, vitamíny (A, B1, B2, B3, B5, B6, B12 a C), vysoké množstvo rozpustnej a nerozpustnej vlákniny, bielkoviny a sacharidy. Obsahujú tiež aminokyseliny, v tom 8 základných, ktoré telo nedokáže vyrobiť samo a musí ich prijímať v potravinách. Nopal pozitívne ovplyvňuje vstrebávanie cukrov a tukov v tráviacom trakte a tým urýchľuje metabolizmus, znižuje energetickú hodnotu prijímaných potravín, a preto je výborným pomocníkom pri kontrole telesnej hmotnosti. Vysoký obsah rozpustnej aj nerozpustnej vlákniny podporuje pocit sýtosti, čistí črevá. Nerozpustná vláknina absorbuje vodu a urýchľuje prechod potravy tráviacim traktom a pomáha regulovať pohyb čriev. Nopal, vďaka obsiahnutým látkam, napomáha k odstráneniu toxínov z organizmu, pochádzajúcim z nezdravého životného prostredia, ale aj z konzumácie alkoholu a fajčenia. Zlepšuje stav pokožky. Stáva sa čoraz viac doceňovaným doplnkom našej stravy. Prášok z mletých plodov Opuntia ficus indica. Vďaka šetrnému spracovaniu je v sušine uchovaný vysoký obsah prírodných látok. Neobsahuje žiadne chemické a konzervačné látky. Dávkovanie: 3x denne 1-2 čajové lyžičky prášku, najlepšie niekoľko minút pred jedlom, rozmiešať v cca 200-300ml vody alebo džúsu. Nopal je využívaný v potravinárskom, farmaceutickom i kozmetickom priemysle. Caigua - potravina, ktorá je uznávaná v Peru ako cesta k štíhlej postave a normálnej hladine cholesterolu. NOPAL FLAX MIX - COLON CLEANER. Vaša obľúbená zmes, ktorá pomáha prirodzeným spôsobom čistiť črevá a znižovať nadváhu - Nopal Flax a Nopal Flax s ananásom v jednej zmesi, v novom a väčšom balení, za rovnakú cenu. Originálna receptúra.
Mak
Mak sa v kulinárstve, potravinárstve a farmaceutickom priemysle používa už niekoľko tisíc rokov. Je bohatým zdrojom mnohých minerálov. Za zmienku stojí najmä obsah vápnika, ktorý je oveľa vyšší ako napríklad v mliečnych výrobkoch. Má tiež vysoký obsah mangánu, horčíka a fosforu. Z hľadiska vitamínov má vysoký obsah antioxidačného vitamínu E a vitamínov skupiny B. Mak mletý termostabilizovaný Jeden z našich najobľúbenejších produktov. Termostabilizovaný mletý mak vám uľahčí prípravu mnohých receptov, navyše je ideálny ako posýpka na sladké… Mak modrý Mak je neoddeliteľnou súčasťou tradičných kysnutých buchiet, závinov, makoviek i báboviek. Mak biely Mak biely má využitie do náplní tradičných slovenských buchiet a pýši sa orieškovou arómou. Mak Za jednu z najvýznamnejších kultúrnych plodín môžeme považovať ľan siaty - len setý (Linum usitatissimum L.) z čeľade ľanovitých - lnovitých. Svedčí o tom aj to, že bol jednou z prvých rastlín domestikovaných počas neolitickej revolúcie (mladšia kamenná doba približne 9500 rokov pred n.l.).
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé jedlá z morských plodov
Ľan siaty
Za jednu z najvýznamnejších kultúrnych plodín môžeme považovať ľan siaty - len setý (Linum usitatissimum L.) z čeľade ľanovitých - lnovitých. Svedčí o tom aj to, že bol jednou z prvých rastlín domestikovaných počas neolitickej revolúcie (mladšia kamenná doba približne 9500 rokov pred n.l.). Postupy pestovania a spracovania ľanu na textil dosiahli vysokú úroveň v starovekom Egypte. Napríklad bandáže z ľanovej tkaniny sa používali na obalenie múmií a mnohé sa zachovali v perfektnom stave do súčasnosti, niekoľko tisíc rokov od ich výroby. Jednoduchšie spracovateľná bavlna a umelé vlákna však vytlačili ľan z textilnej produkcie. Okrem textilného vlákna sa ľan pestuje aj pre olejnaté semená. Práve zvýšený záujem o zdravší životný štýl a zníženie environmentálneho zaťaženia planéty vedú k opätovnému nárastu popularity ľanu. Ľanové semená sa pridávajú do rôznych potravín, hlavne do pečiva, kaší a müsli. Ľanové oblečenie sa vracia do módy pre svoje vlastnosti, ako odolnosť, absorpcia vlhkosti, rýchle schnutie a rozložiteľnosť v prírode. Extrudovaný ľan, ktorý je vedľajším produktom pri lisovaní oleja, sa používa ako doplnok potravy domácich a hospodárskych zvierat. Ľan siaty je jednoročná bylina vysoká 30 - 90 cm s malými kopijovitými striedavými listami. Kvitne od júna do augusta (červen - srpen), kvet je modrý päťpočetný. Plody sú okrúhle tobolky veľké 5 - 9 mm a obsahujú max. 10 hnedých lesklých semien. Vyšľachtených bolo mnoho variet ľanu siateho so zreteľom na jeho využitie a ďalšie spracovanie, semená - olej verzus textilné vlákno. Široká využiteľnosť ľanových semien vo farmaceutickom, chemickom a potravinárskom priemysle je daná ich jedinečným zložením. Ľanový olej vo veľkom množstve obsahuje kyselinu α-linolenovú, ktorá patrí medzi nenasýtené omega-3 mastné kyseliny. Práve preto je vyhľadávaný v zdravej výžive a chemickom priemysle. Spôsob získavania oleja zo semien sa líši na základe konečného použitia. Olej určený na ľudskú konzumáciu vzniká lisovaním semien „za studena“, čo v praxi znamená, že teplota pri lisovaní nemôže prekročiť 50 °C. Preto sa neodporúča ľanový olej používať do tepelne upravovaných jedál (varenie, vyprážanie), ale konzumovať ho za studena. Na druhej strane oxidácia vedie k polymerizácii a tuhnutiu ľanového oleja, čo sa využíva v chemickom priemysle. Ľanový olej sa pridáva do tmelov, povrchových náterov dreva, farieb (olejové farby), linolea a používa sa aj pri zlatení. Pri konzumácii ľanového oleja by si mali dávať pozor pacienti užívajúci antikoagulačné lieky, keďže ich súbežné požívanie môže viesť k zvýšenej krvácavosti. Na rozdiel od iných olejnín obsahujú semená ľanu relatívne vysoké množstvo slizu (3 - 10 %). Sliz tvoria z veľkej miery polysacharidy rozpustné vo vode, vďaka čomu pôsobí ako zahusťovadlo a emulgátor. Schopnosť slizu v ľanových semenách tvoriť s vodou gélovú zmes sa využíva aj ako náhrada vajec v pekárskych produktoch určených pre ľudí alergických na vajcia a vegánov. Ako emulgátor sa používa aj v kozmetike (krémy a pleťové vody). Absorpčná vlastnosť slizu môže negatívne ovplyvňovať vstrebávanie liekov, preto sa odporúča požiť lieky hodinu pred alebo 2 hodiny po konzumácii ľanových semien. Ľanové semená sú bohatým zdrojom lignanov vrátane sekoizolaricirezinolu a matairezinolu. Lignany preto zaraďujeme do skupiny fytoestrogénov.
Ľuľkovec zlomocný
Najnebezpečnejšou stredoeurópskou jedovatou rastlinou je Ľuľkovec zlomocný, čo napovedá už jej názov. Dokonca i jedna z legiend hovorí, že na rastlinu dohliada samotný čert. Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna) je 50 až 150 centimetrov vysoká bylina, prirodzene sa vyskytujúca v celej Európe. Kvitne ovisnutými tmavofialovými zvončekovitými kvetmi od júna do septembra. Následne dozrievajú plody - takmer čierne, výrazne lesklé guľovité bobule, ktoré vyrastajú z hviezdicového kalichu. Bobuľa neobsahuje kôstku, ale semienka v modrofialovej šťave. Web lekár.sk upozorňuje, že celá rastlina je prudko jedovatá, nakoľko obsahuje vysoký podiel tropánových alkaloidov. Tieto alkaloidy pôsobia predovšetkým na nervový systém, utlmujú srdcovú činnosť. Dochádza k strate schopnosti regulovať mimovoľné aktivity ako je napríklad potenie, dýchanie a srdcový tep. Smrteľná dávka je u dospelých jedincov desať bobúľ, u malých detí stačia dokonca len tri. K otrave ľudí môže prísť i v prípade požitia mäsa, či mlieka zvierat, ktorým sa do krmiva ľuľkovec dostal. Ako sa uvádza na stránke Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF), hlavnými príznakmi otravy sú rozšírené zreničky, vyschnutá sliznica, sčervenanie tváre, suchá a teplá pleť, zrýchlený tep, oslepnutie, bolesť brucha, zvracanie, nepokoj, delírium a chvenie svalstva. Nasleduje senzorický a motorický útlm, sťažený predĺžený dych. Smrť nastáva zastavením dýchania. Web lekár.sk upozorňuje, že pri podozrení na otravu treba bezodkladne navštíviť lekára. Ako protijed sa používa fyzostigmín alebo pilokarpín. Otrava hrozí aj zvieratám. Spôsobuje narkózu a paralýzu. I napriek tomu, že je ľuľkovec zlomocný jedovatá rastlina, využíva sa aj vo farmaceutickom priemysle. Vyrábajú sa z neho prípravky zmierňujúce kŕče hladkého svalstva a lieky pre očné lekárstvo. Využitie má aj pri astmatických záchvatoch, pri niektorých poruchách srdcového rytmu a v homeopatii. Aj napriek zjavným odlišnostiam pomerne často dochádza k zámene s čučoriedkou. Riziko je väčšie najmä u malých detí, preto je dôležité pri prechádzke v prírode upozorňovať, že nemajú bez dovolenia konzumovať žiadne nájdené plody.
Pagaštan konský
Pamätáte si na časy, keď ste ako deti zbierali pod stromami gaštany? Tieto lesklé jesenné poklady sú okrem materiálu na jesenné dekorácie aj významnou farmaceutickou surovinou. Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) pochádza z balkánskej oblasti, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy. V našom klimatickom pásme je súčasť parkov, alejí a mestskej zelene. Strom môže dorastať až do úctyhodných 30 metrov. Má typické dlaňovito zložené listy a kvety s bielymi korunnými lupienkami, ktoré rastú v bohatých metlinách. Plody sa zbierajú po opadnutí, uvoľnia sa z hnedozelenej pichľavej tobolky s ostňami. V jednom obale sa nachádza jedno až tri semená. Niektoré môžu dosiahnuť dokonca 6 - 7 centimetrovú veľkosť. Kvety, plody, či kôra z mladých konárov sa používa v ľudovom liečiteľstve na rôzne zdravotné ťažkosti. Majú účinok na úpravu zrážanlivosti krvi, pri problémoch so žilami, kĺbmi, pri liečbe reumatizmu i hemoroidov. Vo farmaceutickom priemysle sa používajú prevažne výťažky z plodov, ktoré sa priemyselne sušia a drvia. Kôra sa zberá v marci. K tradičným ľudovým receptom patrí napríklad nálev z kvetov, ktorý sa využíva pri cievnej nedostatočnosti. Zo semien si môžete pripraviť maste či tinktúry. Spracúvajú sa aj na kŕmnu múčku.
Obilniny: Jačmeň, pšenica a ovos
Jačmeň patrí medzi najstaršie obilniny sveta. Mnohé staroveké národy (Egypt, Rím, Grécko, India, Arménsko, Čína…) pestovali jačmeň nie len ako potravinu, najmä na jačmennú kašu, ale varili z neho aj pivo. Jačmenné odvary posilňovali pri športových zápoleniach gladiátorov v aréne, užívali sa ako náhradná výživa pre dojčatá a posilňujúci prostriedok pre rekonvalescentov a ťažko chorých. Jačmenné zrná sú predovšetkým zdrojom sacharidov (75 - 85 %) a bielkovín (11 - 13 %), v menšej miere potom tukov (cca 2 - 3 %) a ďalších látok. Dôležitý je aj obsah vitamínov (najmä skupiny B a E, kyselina pantoténová, listová, biotín) a minerálnych látok, z ktorých prevažuje fosfor s draslíkom, ale sú zastúpené aj sodík, vápnik, horčík, mangán, železo, meď, zinok, síra, jód, chróm, selén a nikel. Jačmeň dodáva silu, energiu a odolnosť. Vo vysokej miere znižuje výskyt ochorení srdca. Väčšina vypestovaného jačmeňa sa používa ako krmivo. Najkvalitnejšia časť produkcie slúži na výrobu sladu. Najznámejším produktom sú jačmenné krúpy a krúpky, ktoré sa pridávajú do polievok a dusených jedál. Okrem bežných krúp sa produkujú jačmenné celozrnné vločky, lupienky, jačmenná múka sa pridáva do cestovín, knedlí, závariek, krokiet, omáčok, cukrárenských výrobkov, pudingov a krémov. Jačmeň nie je chlebovinou, obsahuje málo lepku (lepok je typ bielkoviny prítomný vo veľkom množstve v pšenici, ale aj v mnohých ďalších obilninách, malé percento populácie je na lepok alergické, trpí tzv. celiakiou), ale používa sa na pečenie plochých chlebov a placiek. Pre zvýšenie sviežosti je možné pridávať jačmennú múku (až do 20 %) do múky na prípravu rôzneho pečiva. Pšenica vznikla dlhodobým vývojom a šľachtením z prapôvodných foriem pšenice. Staroveké národy ju začali pestovať asi v 6. tisícročí prnl. a postupne nahradzovala nielen pôvodné formy pšenice, ale aj iné obilniny a dnes jej právom patrí titul kráľovná obilnín. Najpodstatnejší podiel zrna tvoria sacharidy. Patria sem predovšetkým polysacharidy (sacharidy - škrob (50 - 70 %) a vláknina, ktorá dáva pšenici a výrobkom z nej významné dietetické vlastnosti. V zrne pšenice je 1,5 - 3 % tukov a približne rovnaké množstvo (1,4 - 3 %) minerálnych látok, ktoré sa rovnako ako vitamíny nachádzajú najmä v klíčku a v obalovej vrstve. Z hľadiska nutričnej hodnoty sú teda klíčky veľmi cenné, sú bohaté na esenciálne aminokyseliny (najmenšia stavebná súčasť bielkovín, každá bielkovina je tvorená mnohými aminokyselinami, základných aminokyselín je v ľudskom tele 20), sú zdrojom celého súboru biologicky vysoko hodnotných látok a obsahujú všetky vitamíny skupiny B, vitamíny A, C, D a E. Olej z pšeničných klíčkov má obzvlášť vysoký obsah vitamínu E, ktorý má antioxidačné vlastnosti (pomáhajú odbúravať z tela voľné radikály - agresívne látky, ktoré poškodzujú tkanivo a pomáhajú tak pri ochrane a prevencii ochorení). Pôvod ovsa nie je úplne jasný, ale najčastejšie sa uvádza, že pochádza z horských oblastí Číny a Mongolska. Význam ovsa bol známy už pred mnohými storočiami, napríklad rímsky spisovateľ Plinius už v 1. storočí n. l. zaznamenal, že germánske kmene sa živia ovsenou kašou. Germánski bojovníci nazývali ovsenú kašu pokrmom bohov a varili ju pred bojovým tiahnutím. Ovos má vysokú energetickú a nutričnú hodnotu. Ovos je bohatým zdrojom stráviteľnej aj nestráviteľnej vlákniny, čo je kombinácia, ktorá pomáha predchádzať zápche. Stráviteľná vláknina je navyše prospešná pre zníženie hladiny cholesterolu v krvi, čím sa zmierňuje riziko vzniku chorôb srdca a infarktu. Ovos tlmí zvýšenú činnosť štítnej žľazy, pôsobí blahodarne na nervovú sústavu, má posilňujúce účinky pri vyčerpaní organizmu a únave. Je výbornou potravou pre diabetikov, stabilizuje hladinu krvného cukru a jeho dlhodobá konzumácia umožňuje znížiť dávky inzulínu. Okrem známych ovsených vločiek existuje množstvo ďalších produktov - vločky z rezaných ovsených krúp alebo snehové a detské vločky, instantné vločky a polotovary z vločiek. Ovsená múka sa pridáva do pekárenských výrobkov, ktoré sú potom jemnejšie, trvanlivejšie, ale drobivejšie a menej objemné.
Slnečnica a Tekvica
Slnečnica je pôvodná americká rastlina a jej najstaršia šľachtená forma je známa od juhoamerických indiánov už z doby pred 4500 rokmi. Inkovia ju považovali za obraz boha slnka. Odtiaľ bola slnečnica v 16. storočí privezená aj do Európy, kde sa stala veľmi populárnou. Slnečnicové semená sa vďaka prirodzene vysokému obsahu zdraviu prospešných olejov využívajú na lisovanie oleja, ale slnečnica je veľmi prospešná aj na konzumáciu semien ako takých. Najmä vďaka antioxidačným vlastnostiam vitamínu E pôsobia slnečnicová semienka protizápalovo a podporujú kardiovaskulárny systém. Ako pri všetkých semiačkach je dôležité skladovanie - semená vďaka vysokému obsahu tuku ľahko stuchnú a podliehajú plesniam. Tekvica je doma na západnej pologuli, ale dnes sa pestuje prevažne v USA, v Európe, Austrálii, Indii a na Novom Zélande. Existuje veľa druhov, ktoré sa od seba odlišujú nielen farbou (od žltej cez oranžovú, sivú, zelenú až po červenú), ale aj veľkosťou. Tekvicové semená sú vynikajúcim zdrojom mangánu, horčíka, fosforu, železa, zinku, medi a vitamínov K. Zaujímavé je, že botanicky je dyňa zaradená medzi ovocie, ale v kuchyni sa s ňou zaobchádza skôr ako so zeleninou, jej dužina sa spracováva mnohými spôsobmi.
Prečítajte si tiež: Ryža a morské plody: Inšpirácia pre vaše kulinárske umenie
Rasca
Rasca je považovaná za jedno z najstarších korení vôbec. Bola objavená v egyptských a sýrskych náleziskách, v Európe v stavbách z doby neolitu, je o nej zmienka v Biblii, hojne pestovaná bola v Iráne a Stredomorí a známa bola aj v Grécku a Ríme. Rasca je najlepším prostriedkom proti plynatosti. Používa sa aj na potlačenie pocitu naplnenosti, nakoľko pomáha pri trávení „ťažkých“ mäsitých pokrmov. Rasca je nenahraditeľné korenie do ražného chleba, pečiva, na pečenie, do korenitých zmesí, pri varení zemiakov, na konzerváciu, pri výrobe likérov.
Sója a Sezam
Sója je vynikajúcou strukovinou, podobá sa kríčkovej fazuli. Pochádza z Číny, kde bola už pred 13 000 rokmi považovaná za veľmi dôležitú súčasť poľnohospodárstva. Odtiaľ sa rozšírila do krajín juhovýchodnej Ázie, do Európy sa dostala až koncom 18. Sójové bôby sú známym zdrojom kvalitných bielkovín, ktoré nie sú sprevádzané, na rozdiel od bielkovín živočíšneho pôvodu, cholesterolom, ale naopak vysokým obsahom vlákniny, ktorá mäsu chýba. Sója a produkty z nej majú taktiež vysoký obsah nenasýtených mastných tukov. Už tieto charakteristiky robia zo sóje kvalitnú potravinu, ale obsiahnuté sú v nej aj ďalšie hodnotné látky - vitamín E, K a vitamíny skupiny B, minerály a stopové prvky molybdén, mangán, železo, fosfor, horčík, meď, draslík. Sója má okrem nenahraditeľnej výživovej funkcie ešte množstvo ďalších úloh - je dôležitou agrotechnickou plodinou, zlepšujúcou výživné a fyzikálne vlastnosti pôdy. Je preto výbornou predplodinou pre väčšinu poľnohospodárskych plodín. Sezam je kvitnúca rastlina, ktorej presný pôvod nie je známy, niekoľko jej divokých príbuzných však dodnes rastie v Afrike a v Indii. Sezam je tvorený z väčšej časti polynenasýtenými mastnými kyselinami. Semená obsahujú veľké množstvá mangánu, medi, vápnika, horčíka, železa, zinku, draslíka a fosforu. Veľmi dôležitou zložkou sú fytosteroly - látky prirodzene podobné cholesterolu, ktoré majú veľmi pozitívny účinok na znižovanie hladiny krvného cholesterolu a pôsobia aj preventívne ako ochrana proti rakovinovému bujneniu. Tzv. Sezam sa pestuje najmä kvôli svojim semienkam bohatým na olej. Semienka sa používajú aj ako korenie do sladkého alebo slaného pečiva.
#
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť ryžu s morskými plodmi