Mzdové ohodnotenie zohráva kľúčovú úlohu v motivácii a výkone zamestnancov. Spôsob, akým sú zamestnanci odmeňovaní, má priamy vplyv na ich spokojnosť, angažovanosť a produktivitu. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty mzdového ohodnotenia a ich vplyv na výkonnosť zamestnancov, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a trendy v odmeňovaní.
Legislatívne zmeny v mzdovom ohodnotení na Slovensku
Národná rada Slovenskej republiky prerokúvala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Cieľom tejto legislatívnej iniciatívy je zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky, ktoré spĺňajú európske štandardy, a to s ohľadom na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky.
Návrh úprav mzdových zvýhodnení:
- Zvýšenie mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok: Reaguje na skutočnosť, že zamestnanec pracujúci vo sviatok má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku.
- Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a nedeľu: Zákonník práce v súčasnosti neupravuje mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu. Práca v tieto dni je považovaná za zásah do rodinného života zamestnanca.
- Mzdové zvýhodnenie pre zamestnancov pracujúcich na základe dohôd mimo pracovného pomeru: Navrhuje sa zabezpečiť mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, prácu v sobotu, nedeľu, sviatok a mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon aj týmto zamestnancom.
Zavedenie týchto zmien má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu zvýšenia mzdových nákladov zamestnávateľov.
Vplyv legislatívnych zmien na podnikateľské prostredie
Z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie sa očakáva negatívny vplyv z dôvodu zvýšenia mzdových nákladov zamestnávateľov. Tieto dopady môžu byť zmiernené, ak sa naplní jeden z cieľov novely, a to znížiť rozsah práce v noci, sobotu, nedeľu a vo sviatok. V prípade rozpočtu verejnej správy sa od návrhu zákona očakáva pozitívny vplyv z dôvodu zvýšenia vymeriavacích základov na účely odvodov zamestnanca a zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie, ako aj zvýšenie dane z príjmov zo závislej činnosti.
Návrh zákona sa dotkne všetkých zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Celkový počet dotknutých zamestnancov niektorým z uvedených vplyvov možno kvalifikovane odhadnúť na cca 761,5 tis. osôb. Odhad vychádza z údajov Eurostatu o podieloch zamestnancov pracujúcich zvyčajne a sporadicky v noci, v sobotu alebo v nedeľu v roku 2016 a zo štatistických zisťovaní vykonávaných v súlade s Programom štátnych štatistických zisťovaní, vydaným Vyhláškou Štatistického úradu č. 291/2014 Z. z. na roky 2015 až 2017 a Vyhláškou Štatistického úradu č. 250/2017 Z.
Prečítajte si tiež: Ako zabrániť vytečeniu plnky
Mzdové zvýhodnenia a ich vplyv na celkovú cenu práce
Zvýšenie minimálnej sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu v noci z 20 % na 50 % minimálnej mzdy ustanovenej na rok 2018 sumou 2,759 eura na hodinu sa dotkne cca 280,8 tis. zamestnancov nepretržitých prevádzok, ktorí vykonávajú nočnú prácu pravidelne, a ďalších cca 107,9 tis. zamestnancov, ktorí vykonávajú nočnú prácu len sporadicky. Zavedenie nároku zamestnanca na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy sa dotkne cca 732,8 tis. zamestnancov, z ktorých podľa údajov Eurostatu pravidelne vykonávalo prácu v sobotu cca 409,2 tis. osôb a zvyšok vykonával prácu v sobotu sporadicky. Zavedenie mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu v rovnakej výške 100 % hodinovej minimálnej mzdy sa dotkne cca 472,4 tis. osôb, z ktorých cca 320,2 tis. vykonáva prácu v nedeľu pravidelne.
Mzda ako stimul pre výkon
Mzda, resp. mzdové ohodnotenie, je jedným z hlavných stimulov, ktoré motivujú zamestnancov k vyššiemu výkonu. Mzda je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu a súhry dopytu a ponuky po práci. Zákonník práce vymedzuje mzdu ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Zložky mzdy:
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca je alebo môže byť okrem základnej zložky mzdy poskytovanej podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu celý rad ďalších peňažných plnení. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Pracovné miesta sú rozdelené podľa náročnosti práce do 6. stupňov. Pri rozdeľovaní sa zohľadňuje zložitosť a namáhavosť práce a zodpovednosť za prácu. Každému stupňu zodpovedá príslušný minimálny mzdový nárok.
Mzdové zvýhodnenia:
Poskytovanie rôznych mzdových zvýhodnení má za cieľ zohľadniť „neštandardné“ podmienky práce. Ide napríklad o mzdové zvýhodnenie:
- za nočnú prácu
- za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí
Zamestnávatelia majú voľnosť pri tvorbe vlastného mzdového systému, ktorý si tvoria podľa vlastných konkrétnych podmienok.
Prečítajte si tiež: Recepty na muffiny
Formy mzdy
Existuje niekoľko foriem mzdy, ktoré zamestnávatelia môžu využívať na odmeňovanie svojich zamestnancov. Medzi najčastejšie patria:
- Časová mzda: Predstavuje odmeňovanie na základe odpracovaného času. Je to najpoužívanejšia a najjednoduchšia forma mzdy. Uplatňuje sa najmä tam, kde nie je normovaný pracovný výkon, alebo kde by zavedenie inej formy mohlo ohroziť zdravie zamestnancov alebo kvalitu výroby.
- Úkolová mzda: Označuje sa aj výkonová mzda a závisí od skutočného výkonu zamestnanca. Používa sa pri odmeňovaní zamestnancov, ktorých výkon možno merať pomocou noriem.
- Podielová mzda: Predstavuje odmenu za podiel zamestnanca na výrobe alebo predaji statkov a služieb. Nemeria sa množstvom, ale podielom z výkonu.
- Kombinovaná mzda: Spája výhody časovej, úkolovej a podielovej mzdy. Nazýva sa aj manažérska mzda. Používa sa u vedúcich zamestnancov.
Priemerný zárobok
Použitie priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z viacerých ustanovení Zákonníka práce. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je zamestnávateľ povinný zisťovať zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Trendy v odmeňovaní: Lokalizácia a individualizácia
Švédsky model pracovnoprávnych vzťahov prechádza postupnou zmenou, pričom sa prechádza od centralizovaného stanovovania miezd k decentralizovanejšiemu prístupu. Predtým zástupcovia strán na trhu práce vyjednávali o výške nárastu miezd a zásadách ich rozdeľovania prostredníctvom centralizovaného stanovovania miezd. Posun smerom k decentralizácii umožňuje určovať mzdy prostredníctvom lokalizovanejších rokovaní na úrovni podnikov.
Prechod na individualizované postupy stanovovania miezd sa považuje za najzložitejší prístup, ktorý zdôrazňuje znovuobjavenie jednotlivca. Decentralizácia, ktorá sa často spája s miestnym stanovovaním miezd, sa vníma ako cesta vedúca k individualizovanému stanovovaniu miezd a spochybňuje zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Erózia skupinovej solidarity je pre odbory znepokojujúca, pretože umožňuje produktívnejším zamestnancom profitovať na úkor ich menej produktívnych kolegov.
Motivácia a stimulácia
MOTIVÁCIA - vnútorné podnety, ktoré človeka aktivujú a vedú k určitému správaniu. STIMULÁCIA - vonkajšie podnety, pôsobiace na motiváciu zamestnanca. Uskutočňuje sa prostredníctvom rôznych stimulačných prostriedkov, ktoré môžu byť:
Prečítajte si tiež: Dokonalá citrónová plnka
- hmotné (mzda)
- nehmotné (pochvala, pracovné podmienky)
Podnik môže používať aj negatívne stimuly (pokarhanie, trest…).