Pred 85 rokmi sa na trhu objavili prvé mrazené polotovary. Pozrime sa na ďalšie gastro hity, ktoré zmenili naše kuchyne a ktoré si pamätáme z čias socializmu.
Francúzska Polievka: Chuť Nostalgie v Mušličkách
Francúzska polievka z Carpathie, známa aj ako „mušličková polievka“, je potravina, ktorá v nás vzbudzuje nostalgiu. Intenzívne nám pripomína chuť prednovembrových stanovačiek či rýchlych večerí. V roku 1988 sa v prievidzskom závode vyrobilo 2 766 ton celkovo 21 druhov dehydrovaných polievok, pričom viac ako každé tretie vrecúško bolo označené slovom: Francúzska.
Na začiatku tohto medzinárodného gastro úspechu bola mladá mamička, Darina Matyášová, ktorá stála prakticky na štartovacej čiare svojej kariéry. V lete 1971 dostala spolu s kolegyňou od Alexandra Trubného, vedúceho vývoja v závode Carpathia, úlohu vyvinúť polievku bujónového typu, riedku, bez zápražky.
Darina Matyášová spomína, že s tvorbou dehydrovaných polievok mali v tom čase takmer nulové skúsenosti. Vytvoriť popri existujúcej slepačej a hovädzej polievke ďalší „číry“ variant sa zdalo takmer utópiou. Inšpirácia však prišla v jednej z kuchárskych kníh, kde im padol zrak na francúzsku cibuľačku.
Mladé vývojárky však čoskoro zistili, že cibuľa v sušenej podobe je veľmi sladká a chuťovo intenzívna. Navyše, ide o typ polievky, ktorú ľudia buď milujú, alebo nenávidia. Keďže vývoj polievok v Carpathii bol v tom čase ešte len v plienkach, žiadal sa chuťovo univerzálnejší produkt. Po sérii experimentov sa Darina Matyášová rozhodla cibuľu nahradiť pórom.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
„To bol začiatok nášho úspechu,“ komentuje s úsmevom. Potom už stačilo pridať len mäsový vývar (pôvodne aj s veľrybím extraktom) a drobné kúsky zeleniny. Mladá vývojárka navrhla pridať do polievky mušličky namiesto obligátnych rezancov.
Podmanivá chuť Francúzskej polievky triumfovala aj v Poľsku a získala prestížny Zlatý pohár na EXPO Plzeň. Šéfov závodu to presvedčilo, že investícia do tohto produktu má zmysel. Cestovinový závod, ktorý museli v 70. rokoch presviedčať, aby pre nich vyrábal mušličky, už o dekádu neskôr pre obrovské objemy nestíhal.
Darina Matyášová sa nazdáva, že pod megaúspech sa podpísal aj atraktívny „západniarsky“ názov. Keďže mal geografický charakter, nedal sa chrániť. Aj preto dodnes nájdeme na trhu „francúzsku polievku“ od viacerých výrobcov, vrátane Vitany, odvekého partnera a zároveň konkurenta Carpathie.
V 60. rokoch nemali dehydrované polievky na slovenskom trhu veľký úspech, pretože rodiny žili viacgeneračne a ženy nepracovali, takže vždy mal kto variť. Carpathia, najväčší slovenský závod na výrobu dehydrovaných a konzervovaných výrobkov, však vyvinul počas tejto éry viacero polotovarových kultov. Darina Matyášová sa podieľala odhadom na stodvadsiatich.
Carpathia sa snažila sledovať vývoj vo svete. V roku 1987 Darina Matyášová uviedla, že šlágrom vo svete je biovýživa, teda potraviny na báze prírodných surovín bez použitia chémie. Príkladom boli sirupy Bylka, ktoré boli ako vôbec prvé na slovenskom trhu ochutené extraktom z byliniek. V portfóliu Carpathie sa objavili aj výrobky, ktorých zloženie by nenechalo vlažných ani dnešných hipsterov, ako napríklad plechovkový džús Karola, ktorý kombinoval mrkvu, pomarančový olej a chmeľ. Žiaľ, aj tento unikát už pochoval trh.
Prečítajte si tiež: Chutný obed s cuketou
Remoska: Elektrický Hrniec, ktorý Očaril Svet
Remoska sa blíži k oslave šesťdesiatych narodenín. Počas tohto obdobia sa jej vyrobilo niekoľko typov. Keby pred päťdesiatimi rokmi niekto prorokoval, že si pýcha socialistických kuchýň prerazí cestu až za oceán, gazdinky by asi len neveriacky krútili hlavami. Predajné čísla a fanúšikovské základne však hovoria jasnou rečou: hrniec, čo nám takmer celú totalitu uľahčoval varenie a pečenie, má svetu čo povedať aj v 21. storočí.
Na začiatku bol výlet do Švédska, ktorý podnikol elektrotechnik Oldřich Homuta. V škandinávskej krajine mu padol do oka elektrický hrniec. Rozhodol sa, že si ho zostrojí sám. Spoločne s kumpánmi začal na počiatku 50. rokov v malej pražskej dielni s experimentmi, ktoré čoskoro priniesli svoje ovocie v podobe novej funkcie: hrniec z ich dielne už dokázal nielen variť, ale aj piecť.
V roku 1957 sa v českom Kostelci nad Černými lesy začala táto elektrická nádoba reálne vyrábať. Čoskoro si ju zapájali do zásuviek v tisícoch československých domácností. V období rokov 1957 až 1991 sa vyrobilo asi 1,5 milióna 4-litrových kusov typu Grand a v rokoch 1967 až 1991 asi 1,2 milióna kusov typu Original. Gazdinky si získala vďaka univerzálnosti prípravy všetkých jedál, ľahkej obsluhe a údržbe a dlhou životnosťou.
Po roku 1989, keď sa rozpadol socialistický a československý trh a obchody zaplavili mikrovlnné rúry a iné novinky, firma Karma, ktorá ešte za totality vzala Remosku pod svoje krídla, jej výrobu takmer zastavila a štátny podnik sa sprivatizoval.
Päť rokov nato sa však objavili ľudia, ktorí vycítili, že remoska rozhodne nepatrí do starého železa. Jiří Blažek dostal za úlohu tento ´čarovný hrniec´ opraviť a zistil, že sa už nevyrába a navyše sa predáva jeho ochranná známka. Rozhodol sa licenciu kúpiť a rozbehol novú výrobu vo Frenštáte pod Radhoštěm.
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť
V roku 2001 sa na scéne objavila Milena Grenfell-Baines, Češka žijúca vo Veľkej Británii od čias, keď ju pred deportom do koncentračného tábora zachránil Nicolas Winton. Remoska, ktorú spoznala vďaka svojej sesternici, ju očarila natoľko, že sa skontaktovala s jej výrobcom a pomohla mu preniknúť na britský trh.
Socialistický zázrak tu ešte v roku 2001 získal ocenenie prestížneho časopisu Good Housekeeping a postupne sa okolo neho nabalil početný internetový fanklub, ktorý si vzájomne vymieňa „remoskovské recepty“. Tento úspech pečúcej mise vydláždil cestu aj do krajín, ako je Kanada, USA či Austrália. Jedným z jej posledných vlastníkov je princ Charles, ktorého ňou obdarila práve pani Milena.
Konzervy Tatrakon: Pali a Morca-della
Ešte v roku 1989 vyrábalo konzervované výrobky na Slovensku 29 stredných a väčších podnikov, dnes ich ostalo len päť. Raz darmo, paštéty a „otvaráky“ si už na all inclusive dovolenky nenosíme. To však neznamená, že by naše kuchyne opustili úplne. Napríklad Májka, pôvodne Lahôdkový bravčový krém.
V osemdesiatych rokoch dostali pracovníčky v košickom podniku Frucona (nástupcom je Tatrakon) požiadavku na mäsovú nátierku s výraznou, pikantnou chuťou. Výsledkom je Pali. Názov Pali nie je skratkou od „pálivý“. Vlajková loď našich konzerv, Morca-della, uzrela svetlo sveta až o rok nato, v osemdesiatom piatom. Po experimentoch sa vývojári Frucony ustálili na zložení: bravčové mäso, sója, cibuľa, paradajkový pretlak, cukor, soľ a zmes korenín. Spoločnosť práve vďaka tomuto výrobku zvládla prechod na kapitalistický trh. Morca-dellu na pultoch dodnes nájdete v tých istých gramážach ako za socializmu: 190- a 400-gramovom balení.