Článok sa venuje rôznorodým témam - od historického kaštieľa v Maršovej-Rašove, cez kritiku netradičnej pizze, až po úspešnú zmenu konceptu reštaurácie pod vedením šéfkuchára.
Kaštieľ Maršová - Rašov: Národná kultúrna pamiatka s bohatou históriou
Novogotický kaštieľ sa nachádza len 0,5 kilometra od centra obce Maršová-Rašov. Už v roku 1963 bol kaštieľ spolu s priľahlým parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
História kaštieľa v skratke
Kaštieľ pôvodne vlastnila rodina Maršovských, ktorá mala majetky v Jablonove a Maršovej, v okrese Bytča (marsó - és jablonfalvi Marsovszký). Táto rodina bola prepojená s ďalšími významnými šľachtickými a zemianskymi rodmi.
Vilma (1860-1939), dcéra Viktora Maršovského a Otílie, rodenej Pongrácovej, sa v roku 1887 vydala za Emila Móryho, váženého veľkoobchodníka s koloniálnym tovarom z Banskej Bystrice. Ich syn, Ján Móry (1892 - 1978), sa neskôr preslávil ako významný tatranský hoteliér a hudobný skladateľ. Bol autorom 12 operiet a spevohier, piesní, komorných a orchestrálnych diel, ako aj skladieb pre deti a mládež.
V roku 1923 kúpila vdova Vilma Móryová, rodená Maršovská, kaštieľ od bratov Ivora a Eugena Maršovských. Až do svojej smrti v roku 1939 v ňom žila. Kaštieľ slúžil rodine Móryovcov do roku 1944 ako letné sídlo.
Prečítajte si tiež: Ľadové kráľovstvo Slovenského raja
Osudy kaštieľa po znárodnení
Prvotnými vlastníkmi kaštieľa bola zemianska rodina Maršovských, kde sa vymenilo viacero generácií tohto rodu. V roku 1909 ho od Mŕoca Maršovského kúpilo 12 rodín z Kysúc. Kvôli ich zadlženosti, kaštieľ od občanov odkúpila pani Móryová, ktorá mala 3 dcéry. Po znárodnení vlastnil kaštieľ lekárnik Kajaba z Považskej Bystrice, ktorému bol skonfiškovaný. Následne, 30. marca 1953, odovzdal MNV maršovský kaštieľ do užívania závodu Považské strojárne Považská Bystrica na ubytovanie pre zamestnancov. Priľahlé budovy kaštieľa a záhradu prevzalo do užívania JRD Predmier.
V roku 1958 bol kaštieľ vrátený späť MNV. Avšak, nedostatočná údržba zo strany závodu spôsobila, že budova bola značne schátralá. V roku 1965 bolo rozhodnutím strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici vyhlásené pamiatkové ochranné pásmo pre kultúrne pamiatky nachádzajúce sa v obci, vrátane kaštieľa v Maršovej.
V roku 1982 bola zahájená generálna oprava kaštieľa. Investorom bol n. p. Hydinárske závody Bratislava, ktorý plánoval využívať kaštieľ na rekreačné účely. Táto investícia bola významným prínosom pre záchranu tejto kultúrnej pamiatky. V roku 1985 pokračovali práce na oprave kaštieľa - realizovala sa elektroinštalácia, vnútorné omietky, vonkajšia fasáda a zemný vrt v priestore Pod Jankovcom pre zabezpečenie vody do kaštieľa.
Architektonický pôdorys
Kaštieľ má štvorcový pôdorys, viacpriestorovú dispozíciu a je dvojpodlažný s pivnicou. Solitér č.185 stojí v strede časti Maršová, pri potoku.
Pizza s hranolkami a kapustou? Radšej nie!
Šéfkuchár Martin Novák, známy svojou pomocou slovenským podnikom, tentokrát navštívil pizzeriu U Zlatého tanku v Divine pri Žiline, ktorú vlastnil Ján Pečalka. Ján zdedil podnik po rodičoch, no reštaurácii sa nedarilo. Lacný alkohol lákal miestnych štamgastov, čo odrádzalo iných zákazníkov, napríklad rodiny s deťmi. Paradoxne, najväčší príjem podniku pochádzal z predaja alkoholu. Vďaka rozvozu pizze sa aspoň z časti darilo pokryť náklady.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Martin sa rozhodol ochutnať niekoľko druhov pizze, ktoré pripravoval majiteľ Jano. Janove kreatívne nápady však Martin vôbec neocenil. Pizzu s hranolkami, či dokonca s kapustou a klobásou označil za najhoršiu pizzu, akú kedy jedol. Bol presvedčený, že keby tieto výtvory videli Taliani, vystrelilo by ich na Mars.
Zmena konceptu: Hostinec u Pečalku
Po zhodnotení situácie dal Martin majiteľovi zásadnú otázku: je jeho podnik reštaurácia alebo krčma? Navrhol zmenu zamerania a premenoval pizzeriu U Zlatého tanku na Hostinec u Pečalku. Zostavil aj nové menu, ktoré všetkých milo prekvapilo. Aj napriek tomu, že v novom lístku sa už nenachádza pizza, po ochutnávke jedál sa všetci plní energie a nadšenia pustili do prípravy na znovuotvorenie.
Úspešný reštart
V kuchyni sa od začiatku pracovalo na plné obrátky. Hostia boli spokojní a jedlo chválili, z čoho bol Jano veľmi šťastný. Jano sa začal v kuchyni konečne realizovať a pripravuje svoje domáce špeciality. Rovnako pozitívne ohodnotili nové jedlá aj jeho rodičia.
Po viac ako mesiaci Martin opäť navštívil rodinnú reštauráciu v Divine a bol veľmi nadšený. Reštaurácii sa začalo dariť a Jano sa konečne mohol realizovať v kuchyni tak, ako o tom sníval. Nové menu doplnil o svoje domáce špeciality, ktoré sa rozhodol naservírovať aj Martinovi. Martin Janove nápady ocenil a bol na neho hrdý, že v ňom rozpumpoval srdiečko a vášeň k vareniu. Poďakoval im za úžasnú prácu a krok vpred, za čo im udelil doposiaľ najvyššie hodnotenie - až štyri nože!
Prečítajte si tiež: Príjemné posedenie s pizzou: Furčianska Záhrada