Slovenské príslovia a porekadlá sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a jazyka. Podobne ako rozprávky, aj ony sú zrkadlom bohatosti slovenského jazyka. Vyjadrujú a odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti našich predkov. Väčšinou nimi vtipne alebo satiricky vystihujeme a hodnotíme rôzne situácie, pričom v prísloviach sa často nachádza aj morálne, výchovné poučenie. Príslovia a porekadlá sú ako staré dobré rady, ktoré sa neraz potvrdia. Hoci niektoré z nich sa už dnes používajú menej, stále majú svoju hodnotu a význam.
Frazeologizmy: Razancia a dôraz v reči
Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam a byť expresívne. Patria sem príslovia, porekadlá, prirovnania či pranostiky a ďalšie úslovia. Presne vymedziť rozdiely medzi nimi je pomerne náročné, ale pokiaľ ich človek v reči použije, určite jej dodá istú razanciu a dôraz.
Vzťahy medzi ľuďmi a spoločenské cnosti/neresti
Táto časť článku sa zameriava na príslovia a porekadlá, ktoré sa týkajú medziľudských vzťahov, spoločenských cností a nerestí. Tieto krátke, no výstižné výroky odrážajú múdrosť a skúsenosti našich predkov v oblasti medziľudskej komunikácie a správania.
Egoizmus, sebaobrana a samoľúbosť
Príslovia a porekadlá v tejto kategórii poukazujú na prirodzenú snahu človeka chrániť seba a svoje záujmy. Zároveň však neraz kritizujú prehnaný egoizmus a samoľúbosť.
- Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
- Akým si ty mne, takým ja tebe pánom.
- Bližšia košeľa ako kabát.
- Biť zakázano, ale brániť sa dovoleno.
- Bráň sa chlap, abo skap!
- Každý sa bráni, ako môže.
- Každé hrable k sebe hrabú.
- Každý k sebe hrabe.
- Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu.
- Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
- Každému svoje najmilšie.
- Každý len najlepšie sebe verí.
- Každý Cigán svojho koňa chváli.
- Každý je sebe najbližší.
- Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí.
- Každý richtár podľa seba súdi.
- Každý sebe strebe.
- Kde ho svrbí, tam sa drbí.
- Najprv sebe, potom tebe.
Vzájomná odplata
Tieto príslovia a porekadlá vyjadrujú princíp reciprocity, teda vzájomného vrátenia toho, čo sme dostali. Či už ide o dobré alebo zlé, očakáva sa, že sa nám to vráti.
Prečítajte si tiež: Ľadové kráľovstvo Slovenského raja
- Aká otázka, taká odpoveď.
- Aká pôžička, taká návratka.
- Aká príveta, taká odveta.
- Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
- Aký "pamodaj", taký "bodajzdrav".
- Aký pomáhaj pánboh, taký pánboh daj.
- Aký si ty mne, taký ja budem tebe.
- Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu.
- Dačo za dačo, za nič nič.
- Ani kura darmo nehrebie.
- Ani pánubohu darmo neslúžime.
- Ani pes darmo nešteká.
- Dar za dar, zadarmo nič.
- Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté.
- Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.
Priateľstvo
Príslovia a porekadlá o priateľstve zdôrazňujú jeho dôležitosť v živote človeka. Dobrý priateľ je cenný poklad, ktorý nám pomáha v ťažkých chvíľach a zdieľa s nami radosti.
- Akí sme, takí sme - naši sme!
- Dobrá studňa v suchu vodu dáva: dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
- Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
- Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
- Dobrý priateľ nad zlato.
- Dobrí priatelia sa s jednou jahodou podelia.
- Dobrí sa znášajú a zlí sa kolú medzi sebou.
- Kto priateľa miluje, svojho neľutuje.
- Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
- Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
- Lepšie je mať sto priateľov ako jedného nepriateľa.
- Lepšie mať priateľov ako nepriateľov.
- Lepšie priateľstvo ako peniaze.
- Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí.
- Priatelia ako sa povadia, tak sa zase pomeria.
- Priateľovi aj o polnoci (pomôžem).
- Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.
- Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni!
- Starý chlieb, staré víno, starý priateľ vždy dobrý.
- Starodávny priateľ je najlepší.
- V potrebe priateľa poznáš.
- Všade sa to nájdu ľudia.
- Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
Hnev a trpezlivosť
Tieto príslovia a porekadlá poukazujú na negatívne dôsledky hnevu a dôležitosť trpezlivosti. Hnev je zlý radca a môže nám spôsobiť ľútosť, zatiaľ čo trpezlivosť je cnosť, ktorá nám pomáha prekonávať prekážky.
- Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.
- Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
- Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.
- Daleko od hneva, daleko od hroma.
- Hnev priateľstvo ruší.
- Hnev, zlý poradník.
- Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa vyvŕš.
- Nahnevaný žiaden nebol dobrý.
- Nedaj sa uchytiť hnevu.
- Nepojčíš-li na týden hněva, pojčíš na celý rok.
- Potlačuj hnev, kým je malý.
- Za hnevom ľútosť chodí.
- Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
- Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.
- Kto nevie sám seba kryť, ten nemôže múdrym byť.
- Kto svoje viny ľutuje, odpustenie dosahuje.
- Lepšie banovať, ako panovať.
- Neber každé slovo na vážku.
- Nedochoď konca rečiam.
- Nenávisť je zlý kamarát.
- Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
- Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
- Nerob si nepriateľov.
- Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým.
- Nerob si u ľudí zájesť.
- Nevedomosť hriechu nečiní.
- Maj s každým pokoj.
- Najlepšie je len svätý pokoj mať.
- Pomsta človeka na mnoho nesie.
- Pre málo ani kňaz nič neriekne.
- Prvá chyba odpustená.
- Radšej po dobrom ako po zlom.
- Rujný pes máva potrhané uši.
- Srditých psov vlci žerú.
- Staré hriechy nespomínaj.
- Škarede hľadí, ale pekne myslí.
- To nie je chlap, ktorý bije, ale ktorý drží.
- Kto nevie trpieť, nevie panovať.
- Trpezlivosť, pekná cnosť.
- Človek hlúpy neustúpi.
- Múdrejší ustúpi.
- Vŕšiť sa najmä na slabom nie je pekná vec.
- Zlosť rozum zaslepuje.
Opatrnosť so zlými a nerozumnými
Tieto príslovia a porekadlá nás nabádajú k opatrnosti pri styku so zlými a nerozumnými ľuďmi. Je dôležité chrániť sa pred ich negatívnym vplyvom a vyhnúť sa zbytočným konfliktom.
- Bujaka za rohy nechytaj.
- Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.
- Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.
- S čertom najlepšie mať pokoj.
- Špatnému čertovi peknú tvár ukáž.
- Zapáľ Bohu sviecu a čertovi hlaveň.
- Kto chce pokojne na svete žiť, musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť.
- Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú.
- Nedráždi lajno, nech nesmrdí.
- Od lajna sa len zababreš.
- S lajnom sa nebabri, lebo smrdí.
- Maj s ledačinou pokoj.
- Myš, nehraj sa s mačkou!
- Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.
- Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškriabe.
- Nedrážď sršňa!
- Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš.
- Nechoď za každým svetlom, bo zabŕdneš.
- Nepapri mu zakalenou trieskou pod nosom.
- Chráň sa pred nepriateľom, i pred najmenším.
- Nepriateľ, i ten najmenší, mnoho škodiť môže.
- Neumelému, neskúsenému nezver všetko.
- Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš.
- Besnému psu sa vyhni.
- Cudziemu psu never.
- Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby mlčal.
- lepší dobrý pes, než zlý človek.
- Maj so psom pokoj.
- Mrcha psovi chlieb hádžu.
- Nebuď psa, keď spí.
- Never psovi, pohryzie ťa.
- Radšej psovi kus chleba, ako dať sa pohrýzť.
- So psom sa hraj, a palicu v ruke maj.
- Radšej buďme dobrí zďaleka, ako zblízka zlí.
- S každým pekne, s neveľa dôverne.
- Škodiť môže každý.
- Hockomu never!
- Kto ľahko uverí, hneď sa v leb uderí.
- Kto ľahko verí, ľahko sklamaný býva.
- Len blázon každému verí.
- Ver, ale komu!
- Zle je i všetkým veriť, i nikomu.
- Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia.
- Nenechaj psa doma, keď ideš k vlkovi na hostinu.
- Nepriateľ zmierený, vlk skrotený - všetko jedno.
Koniec trpezlivosti
Aj trpezlivosť má svoje hranice. Tieto príslovia a porekadlá vyjadrujú moment, keď už človek nemôže ďalej znášať neprávosť alebo nespravodlivosť.
- Abys’ ty mňa nezjedol, zjem ja teba.
- Čo veľa, to veľa!
- Hadovi musíš na hlavu stúpiť.
- Hrubého Janka hrubým bijú.
- Keď nejde po dobrotky, tedy po zlotky.
- Láska niekedy tiež praská.
- Na tvrdú šiju tvrdú palicu.
- Kto mrchavého psa hladí, zle si poradí.
- Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne.
Susedstvo a známosť
Dobré susedské vzťahy sú dôležité pre pokojný a harmonický život. Tieto príslovia a porekadlá zdôrazňujú výhody dobrého susedstva a známosti.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
- Dobrý sused lepší ako rodina.
- Dobrý sused otec, mať.
- lepší sused blízky ako priateľ ďaleký.
- Od dobrého suseda hate robiť netreba.
- Dobrý sused najlepšia ohrada.
- Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.
- Zlý hlad, vojna, mor, oheň - horší zlí susedia.
- Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.
- Lepšia známosť ako peniaze.
Návštevy a pohostinstvo
Tieto príslovia a porekadlá sa týkajú etikety a zvyklostí spojených s návštevami a pohostinstvom. Zdôrazňujú dôležitosť uctiť si hosťa a ponúknuť mu to najlepšie.
- Bár sa ja vám vydieram, len ma vy držte!
- Čo máme, to dáme!
- Čo strovíš s milými, to Boh vynahradí s inými.
- Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
- Chleba a noža nespúšťaj zo stola.
- Inde kurča ješ, doma svoje rež!
- Častý hosť nebýva vzácny.
- Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný.
- Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
- Hosťa si musíme uctiť.
- Hosťovi čo najlepší kúsok.
- Hosťovi prvé miesto.
- I psa hosťovho nachovajú.
- Keď hosť príde, prvá starosť o jeho kone, druhá o kočiša, tretia o neho.
- Kto moc hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.
- Moc hostí a málo kostí.
- Niet tej dediny, kde by nebolo hostiny.
- Prišiel hosť na holú kosť.
- Prišli hosti, aby hrýzli kosti.
- Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú.
- Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť.
- Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
- Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.
- To je dom, čo ľudia chodia doň.
- Musím už len so svetom žiť.
- Neponúkaj nôž, ale chlieb.
- Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.
- Na hody nezvaný býva u dverí čestovaný.
- Nevolaný hosť má miesto za dvermi.
- Nezvaných hostí pod stôl sádžu.
Úcta
Úcta k druhým je základom slušnej spoločnosti. Tieto príslovia a porekadlá zdôrazňujú dôležitosť úcty k ľuďom bez ohľadu na ich postavenie.
- Akého ťa vidia, takého ťa uctia.
- Aký hosť, taký obrus.
- Dolu klobúk pred takým človekom!
- Každému poctivosť.
- Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.
- Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.
- Kto sám nemá cti, ten ani druhého nectí.
- Kto uctí psa, uctí pána.
- Nehľaď na psa, ale čí je pes.
- Prv si mne dvojil, a už mi tykáš.
Spolky
Tieto príslovia a porekadlá poukazujú na dôležitosť spolupráce a súdržnosti v spoločnosti. Spolu dokážeme viac ako jednotlivo.
- Bez jedného kola bude plot stáť.
- Bez jedného žiaka bude škola.
- Bez jednej lastovičky bude leto.
- Bez jednej niti môže plátno byti.
- Bez jednej ovce bude salaš.
- Dobrý človek sa všade vmestí.
- Dobrých ludzí všadze sa moc zmescí, ale zlých ešte vác.
- Dobrých sa moc zmestí, a jeden zlý všetko pohubí.
- Dva chrbty viacej unesú ako jeden.
- Dva kone viacej utiahnu ako jeden.
- Dvaja - rada, traja - zrada.
- Jeden chlap - žiaden chlap.
- Jeden kôl plot neudrží.
- Jeden strom nečiní háj.
- Jeden žeravý uhoľ hreje sa od druhého.
- Jedno drevo nie je hora.
- Môžeme sa pästiť, keď sa môžeme zmestiť.
Príslovia a porekadlá o jedle a pití
Jedlo a pitie sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Príslovia a porekadlá o jedle a pití odrážajú nielen praktické skúsenosti s prípravou a konzumáciou jedál, ale aj kultúrne a spoločenské aspekty stravovania.
Chlieb
Chlieb je základnou potravinou a v mnohých kultúrach symbolizuje zabezpečenie a blahobyt.
Prečítajte si tiež: Príjemné posedenie s pizzou: Furčianska Záhrada
- Chlieb (a koláč) - chlebíček dar boží.
- Chlebíček náš tatíček.
- Chlebové kôročky kto jedáva, ten červené líčka dostáva.
- Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí.
- Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
- lepší kus chleba na ceste ako pero za klobúkom.
- Domáci chlieb sa najskôr prije.
- Chlieb sa nikdy nepreje.
- Koláče sa prejedia, chlieb nie.
- Z jednej pece chlieb sa prije.
- Chlieb kyslý ako nácesta.
- Chlieb široký ako lúka.
- Chlieb vysoký ako doska.
- Kus chleba ako konský pysk.
- Kus chleba ako ovčí pysk.
Mäso
Mäso bolo v minulosti cennou potravinou, ktorá sa konzumovala najmä pri slávnostných príležitostiach.
- Keď je hus, dobrý kus; keď je prasa, nadto zasa.
- Mladá žena, hus pečená, holba vína - najlepšia od suchotín medecína.
- Pečienka a víno, to je biglajz na tvár.
- Z malých vtáčkov najlepšia je - hus.
- Mäso tvrdé ako capina.
- Mäso tvrdé ako podošva.
Polievka
- Polievka ako čo by gate vyplákal.
Kapusta (zelie)
Kapusta bola v minulosti bežnou a lacnou potravinou, ktorá sa často objavovala na stoloch.
- Bez zelia nieto veselia.
- Kapusta je dobrá, keď sviňa cez ňu nepreskočí.
- Kapusta kole ústa.
- Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia.
- Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda.
- Od kapusty vlasy bolia.
- Tota hyža nepusta, dze śe vari kapusta.
- Kapusta kyslá ako štiak.
- Kapusta tvrdá ako trnina.
- Kapustnica ako víno.
Kaša
- Kaša - mať naša.
- Kaše sa najedz a pozri na strechu, už si lačný.
- Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.
- S horúcou kašou zájdeš do Prievidze.
Šošovica
- Netreba jej šošovicu jesť.
- Od šošovice budeš pekný.
- Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.
Raky
- Jedz raky, smrkaj tabaky, chyť sa za bruch, vždy si jednaký.
- Raky sú najlepšie, keď sa ovos sype.
- Údený sleď a nadievaný rak robia dobrý zrak.
Rozličné
- Čo nie je pre oči, nie je ani pre ústa.
- Huby jedz, ale meno im vedz!
- Loházka sa každá na sadlo obráti.
- Od mlieka brucho narieka.
- Čos’ jedol? Niečo pod zuby.
- Pätoraké jedlo a samá polievka.
- Štvoro jedál, samý hrach.
- Dobre je, keď sa huba obleje, ale lepšie, keď sa do nej naleje.
Nápoje
- Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína.
- Od piva hlava krivá.
- Od piva hlava sa kýva.
- Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.
- Pivo śe peni, voda śe nepeni.
- Víno i starého rozihrá.
- Víno skáč, pivo sráč, pálenka spáč.
- Ocot tuhý ako jed.
- Nápoj tuhý ako môťovský ocot.
- Nelej doň vody, už krčmár nalial.
- Pálenka, len si rúrami smrdí.
- To víno razí sudom!
- Víno ako voda.
- Víno ako olej.
- Víno, čo ho môže žena desať holbí vypiť a neopije sa.
- Drapák, drapliak, kočvardina, krupinské víno, ločprdina, zabiják.
- Besnica, čečina, čertovica, gramatika, nešťastnica, sečka, strcuľa, strcuľka.
Voda
- Kto pije vodu, teho nevodzi.
- Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.
- Voda hlavu nepomúti.
- Voda rozum nepomúti.
- Voda mladým, víno starým.
- Voda čistá ako krištáľ.
- Voda studená ako ľad.
- Voda studená, že zuby láme.
Tabuľka vybraných prísloví a porekadiel
| Kategória | Príslovie/Porekadlo |
|---|---|
| Priateľstvo | V núdzi spoznáš priateľa. |
| Práca | Bez práce nie sú koláče. |
| Trpezlivosť | Trpezlivosť ruže prináša. |
| Rodina | Jablko nepadá ďaleko od stromu. |
| Čas | Čas sú peniaze. |
| Opatrnosť | Dvakrát meraj a raz strihaj. |
Telesné vlastnosti v prísloviach a porekadlách
Slovenské príslovia sa nevyhýbajú ani opisu telesných vlastností. Tieto výroky často odrážajú ľudové vnímanie zdravia, krásy a sily.
Nezrovnalosť tela a ducha
- "Tučné telo, chudá duša." Toto príslovie poukazuje na disproporciu medzi fyzickou schránkou a vnútorným svetom človeka.
Zdravie a jeho cena
- "Kde zdravie chýba, všetko chýba." Vyzdvihuje zdravie nad všetko ostatné. Lebo keď je človek chorý, nepomôže mu ani bohatstvo.
- "Nič si z toho nerob, keď si zdravý!"
Sila
Sila sa v prísloviach spája najmä s prírodou, prirovnáva sa k mohutným stromom (dub, buk, jedľa), tvrdým kameňom (kremeň) a k mocným zvieratám (lev, medveď).
- "Sila váži." Chlap, chlapík je podľa prísloví len ten, kto:
- Má ľahké nohy.
- Má tuhé telo ako kremeň.
- Je mocný ako buk.
- Keď raz nohou dupne, prach do povaly vyletí.
- "Chudý má chytré údy."
Tučnota, vysoký, pekný, mohutný vzrast
Tučné brucho sa väčšinou prirovnáva k sudu a ceste. Tučný chlap je ako sviňa či ako medveď.
- Má bruško ako kotný vrabec.
- Má krk ako kat.
- Ruky ako lopaty.
- Toho budú na dva razy pochovávať.
Chudosť, malý, útly, chybný vzrast
Kto je chudý, býva prirovnávaný k suchému drevu, trieske a kosti.
- "Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá."
Tvár, oči
- "Čierne oči panské, ale sú cigánske, a moje sú sivé, ale spravodlivé." Biela farba v tvári znamená nevinnosť, červená zlosť, čierna veští čosi zlé (čert) a špinavé.
- "Maľované líčko - červené srdiečko."
Vlasy, fúzy, brada
- "Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov." Ale naopak: Kde fúzy, tam rozum. Hlava môže byť strapatá ako bôr, hora, hrachová kopa, rešeto, riečica, strecha i šopa. Kučeravý ako baran. A naproti tomu: Má vlasov ako žaba.
- "Dlhé vlasy, krátky rozum."
Zuby
Zuby môžu byť ako klováne, koly, kopáče.
- "Kto nemá zuby, je štrbák."
Poznačený, znaky (poverečné, ironické)
- "Má obrastené ruky, bude bohatý." Vlasy sú tu znakom dobroty, naopak, kto je holohlavý, je zlý.
- "Dobrý človek šedivie a šelma plešivie."
Zmysly
Hluchého prirovnáva k delu, drevu, motyke, stene a tetrovovi.
Hlad, smäd, jedenie, pitie
- "Brucho sú najlepšie hodinky."
- Lepšie pod zuby, ako na zuby.
- "Črevá mu vyschli."
- "Hlad je najlepší kuchár."
- "Po práci jedlo chutí."
Korheľstvo
Opilstvo sa pozná aj podľa červených očí a červeného nosa. Víno dokáže tiež hlavu pomútiť a jazyk zapliesť.
- "Hrdlo má malú dierku, ale sa veľa cez ňu preleje."
- "Aj oči by si dal vykľať za pálenku."
- "Sviňa nažratá, ľahne do blata."
Slabý jedák a pijan
- "Má tenký bruch."
Sny
- "Vtedy človek rastie, keď sa mu sníva, že lieta."
Choroba, slabosť, lieky
- "Nemoc prichodí hlasom, odchodí vlasom."
- "Ledva nohy za sebou vláči."
- "V hlave mi kuje ani kladivom."
- "Črevá mi malo potrhať."
O niektorých telesných slabostiach
- "Spravila si z huby zadok."
Smrť
- "Život jeho visel na vlase."
- "Smrť nás čaká, nohy nás nesú."
O zomretých, pohreb a pohreber
- "Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť."
O samovražde a pohrebe
- "Dostal guľku do čela."
- "Skrátil ho o hlavu."
- "Rastie mu kvieťa pod nohami."
Lexikológia: Obohatenie slovnej zásoby
Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním slovnej zásoby súčasného jazyka, sa nazýva lexikológia. Slovná zásoba jazyka (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti (reálnej, napr. cesta, kôň, pero; alebo neskutočnej, napr. priateľstvo, láska). Slovo je univerzálna jednotka jazyka, lebo vystupuje vo všetkých plánoch jazykového systému. Je to ustálený sled hlások, ktorý má svoj lexikálny a gramatický význam.
Slovotvorné postupy
Slovotvorné postupy umožňujú obohacovanie slovnej zásoby jazyka. Medzi najčastejšie patria:
- Odvodzovanie: Zo základného slova pripojením slovotvorného formantu utvorí nové, odvodené slovo (prie-beh, mút-iť, po-zem-ský).
- Skladanie: Spojením dvoch (alebo viacerých) slovotvorných základov utvorí nové slovo (zem-e-trasenie, živ-o-topis, na-moj-pravdu, hor-o-lezec).
- Kombinácia odvodzovania a skladania: cest-o-pis-ný, ne-každ-o-den-ný, geo-ᴓ-graf-ia.
- Skracovanie: ZOH, SR, sitcom.
- Univerbizácia: Skracovanie viacslovných pomenovaní do jedného slova (minerálna voda => minerálka, panelový dom => panelák).
- Multiverbizácia: Opakom univerbizácie (ziskuchtivý => chtivý zisku).
- Preberanie z cudzích jazykov: park, metro, dizajn, guláš, balet, čardáš, bufet.
#