Pestovanie tekvicových zelenín predstavuje fascinujúci spôsob, ako obohatiť svoju záhradu o výnimočné plodiny. Či už ste skúsený záhradkár alebo začiatočník, tento článok vám poskytne ucelený pohľad na proces pestovania tekvíc, uhoriek a iných tekvicových plodov. Prevedieme vás krok za krokom od výberu vhodných odrôd a prípravy pôdy po úspešnú starostlivosť počas celého vegetačného obdobia. Objavte užitočné tipy a triky, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú úrodu a zároveň sa dočkáte chutných a zdravých plodov, ktoré môžete využiť v kuchyni.
Uhorky: Výborná letná zelenina
Uhorka (Cucumis sativus L.) je jednoročná zelenina s plytkým koreňovým systémom a plazivou byľou. Tmavé, zelené, drapľavé listy majú srdcovitú čepeľ. Žlté rôznopohlavné kvety vyrastajú v pazuchách listov. Plod je zelená bobuľa valcovitého alebo kyjakovitého tvaru, býva rozlične dlhá. Je to výborná letná zelenina, ktorá sa veľmi veľa konzervuje. Pri úplnom dozretí je farba plodov žltá, hnedá, žltohnedá, žltozelená, bledozelená i biela. Dužina je vodnatá. Na priečnom reze plodov vidieť tri priehradky s husto uloženými semenami. Semeno je ploché, bledožltej farby, nahé, vajcovitého tvaru. Okraj semena je zaostrený. Semeno má veľmi tvrdé osemenie, a preto veľmi ťažko nasakuje vodu.
Nároky uhoriek na polohu a pôdu
Uhorky sú náročné na polohu i pôdu. Najvhodnejšie pôdy sú humózne, hlinitopiesočnaté náplavy, ktoré sa dajú umelo zavlažovať. Najväčšie úrody dosahujeme v chránených teplých polohách, pretože uhorky zamŕzajú už pri 0 °C. Uhorky sú tiež náročné na vlahu, ktorá má byť rovnomerne rozdelená na celé vegetačné obdobie. Chladné a daždivé počasie po vysadení brzdi ich vzrast. Uhorky zaraďujeme do I. alebo II. trate. Do II. trate ich zaraďujeme v dobrých pohnojených pôdach. Najvhodnejšou predplodinou sú okopaniny, ktoré zbavili pozemok trvácich burín. Na jeseň pohnojíme dobre uhnitým alebo kompostovaným maštaľným hnojom a hlboko zaorieme. Veľmi dobre sa uplatňuje kompost s väčším obsahom vápna, ktorý sme zalievali močovkou a fekáliami napríklad od hydiny.
Sejba a výsadba uhoriek
V záhradkárskej praxi je najjednoduchšia a najrýchlejšia sejba priamo na pole. Vyžaduje to oveľa menej práce, nevyžaduje to nijaké osobitné zariadenie a rastliny z priamej poľnej sejby sú omnoho otužilejšie než rastliny presádzané z teplejšieho prostredia. Sejeme koncom apríla až v máji. Semeno moríme. Vzídené rastlinky nesmú zasiahnuť neskoré mráziky. Najčastejšie sa seje do riadkov vzdialených 80 -100 - 120 - 150, niekedy až 200 cm. Ak chceme veľmi skoro zberať, predpestujeme si potrebné množstvo sadiva v skleníkoch alebo v parenisku. Vysievame do debničiek vopred naklíčené semeno. Po vzídení sadivo rozsádzame do črepníkov a v čase, keď má 2 - 3 pravé listy, ho vysádzame na pripravený pozemok. Za priaznivého počasia ho sadíme rovno na pozemok bez predchádzajúceho rozsádzania do črepníkov. Spon výsadby je 120 - 150 cm medzi riadkami, v riadkoch 30 - 50 cm. Na 1 ha treba 2 - 4 priesady. Podľa vzdialenosti riadkov pretrhávame na 10 - 15 - 20 - 30 -50 cm. Po pretrhaní sa rastliny z obidvoch strán buď okopcujú, alebo sa prihrnú zeminou pomocou motyčky až po klíčne listy. Do toho času, kým uhorky nezakryjú povrch pôdy, plečkujeme a okopávame. Pri ošetrovaní je potrebné pamätať na zalievanie. Kultúry uhoriek obvykle zavlažujeme.
Zber uhoriek
So zberom začíname v prvej polovici júla, v teplých a vlhkých rokoch v teplejších oblastiach už koncom júna. Zberať musíme starostlivo a pravidelne. Nakladačky zberáme dvakrát až trikrát do týždňa, za veľmi priaznivého počasia, pripadne aj každý deň. Zberáme všetky vyvinuté plody i zlé plody ktorých sa následne zbavíme. Prestarnuté plody znižujú ďalšiu plodnosť rastlinám a tým aj celkovú úrodu. Šalátovky stačí zbierať raz až dvakrát do týždňa - dĺžka zberu závisí od počasia. Za priaznivého počasia zberáme uhorky ešte v septembri.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov bez námahy
Melón vodný: Náročný na pôdu a polohu
Melón vodný (Citrullus vulgaris Schrad.) a melón cukrový patria medzi jednoročné zeleniny s mohutným koreňovým systémom. Byľ je drapľavá a plazivá. Kvety sú rôznopohlavné ako kvety uhoriek, plody sú guľaté bobule rozličnej veľkosti. Šupka je zelená, žltá alebo hnedá, dužina červenkastá, žltá až oranžová, u niektorých odrôd voňavá a chutná. Semeno je podobné uhorkovému, je však väčšie a rozlične sfarbené. 1 kilogram melóna vodného obsahuje 20 000 - 70 000 zrniek a melóna cukrového 6 000 - 10 000 zrniek. Melóny majú zo všetkých zelenín najväčšie nároky na pôdu a na polohu. Preto sa pestovanie vo veľkom obmedzuje len na južné Slovensko a na južnú Moravu. Melóny vyžadujú úrodné, hlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy, teplé, slnečné a chránené polohy.
Pestovanie melónov
Sejeme ručne od dvadsiateho apríla do polovice mája do riadkov vzdialených od seba 120 - 200 cm, v riadkoch na vzdialenosť 30 - 100 cm, alebo sejeme do brázd vyplnených kompostom alebo maštaľným hnojom, ktorý prikrývame vrstvou kompostu. Často plečkujeme a okopávame. Slabé porasty môžeme prihnojovať zriedenou močovkou alebo roztokmi priemyselných hnojív. Hlavný letorast melónu cukrového zaštipujeme za tretím normálnym listom, vodné melóny nezaštipujeme. Pri obidvoch nechávame na každej rastline 3 - 5 najlepších plodov. Úplne dozreté plody zberáme od augusta do septembra. V nebezpečenstve prvých jesenných mrazov zberáme i nezrelé plody.
Tekvica: Mnohostranné využitie a odrody
Tekvica (Cucurbita pepo L.) je jednoročná rastlina s mohutným vzrastom. Korene má v pôde plytko rozložené, byľ má plazivú. Listy sú veľké so silnými stopkami a dlaňovitou čepeľou. Kvety sú rôznopohlavné, žlté. Plod je bobuľa, rozličného tvaru a veľkosti, podľa variet a odrôd. Dužina je mäsitá, jemná a sú v nej ploché, olejnaté, dobre klíčivé semená. 1 kg obsahuje 2000 - 5000 semien. Ďalej ich môžeme rozdeliť podľa tvaru rastliny a to na kríčkové a políhavé resp. ťahavé. Zvláštnou odrodou jedlej tekvice sú ruské kabačky. Majú krovitý vzrast a kompaktný vzhľad. Hlavná os je krátka. Plody sa zberajú celkom mladé, nezrelé (7 - 10 dní staré), vtedy, keď vážia 30 - 70 dkg. Prvé plody sa oberajú asi za 70 dní po zasiatí. Tekvica tvorí plody až do príchodu jesenných mrazov.
Nároky a pestovanie tekvice
Tekvica vyžaduje výživnú, kyprú, hlbokú pôdu s dostatkom vody. Pre svoj mohutný vzrast potrebuje dostatok miesta. V priaznivých podmienkach teplejších oblastí ju sejeme už od 25. apríla na vzdialenosť 150 - 200 x 100 - 150 cm. Na južnom Slovensku sa tekvica pestuje väčšinou ako medziplodina s kukuricou.
Tekvica vs. Cuketa
Tekvica (Cucurbita pepo) a cuketa (tiež Cucurbita pepo, ale špecifická varietná skupina) sú obidve členmi rodu Cucurbita, a teda patria do tej istej botanickej skupiny. Aj keď patria do rovnakého rodu, rozdiely medzi nimi môžu zahŕňať viacero faktorov. Výborne sa im darí na vyvýšených miestach a v pôde, ktorá má dostatok živín. Preto skvele porastú napríklad na komposte alebo na vyvýšených záhonoch.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať sladké zemiaky
Hnojenie tekvíc a cukiet
Cukety môžete prihnojovať - v čase kvitnutia a dozrievania plodov ocenia hlavne draslík, ktorý zároveň zvyšuje odolnosť rastlín proti škodcom a chorobám. Draslík obsahujú organické hnojivá, vhodný je napríklad zotletý kravský hnoj, ktorý môžete pridať opatrne ku koreňom rastliny. Kravským hnojom a kompostom môžete zaopatriť tiež tekvicu. Ak máte zajace alebo ich má váš sused, skúste požiadať o trochu králičieho hnoja, vraj je na cukiny najlepší.
Zber cukiet a tekvíc
Labužníci vedia, že najlepšie sú cuketky menšie. Sú totiž krehké, lahodné, hodia sa na gril, do šalátov i cestovín. Aby boli cukety krehké a chutné, je potrebná poriadna zálievka. Keď rastliny začnú nasadzovať plody, potrebujú vlahu a výživu. Počas suchého počasia ich zalievajte pokojne denne, najlepšie večer dažďovou vodou, prípadne vodou “odstátou”. Pôdu okolo rastlín môžete mulčovať organickým materiálom. V prípade sychravých dní by ste sa mali postarať o to, aby plody neležali na zemi. Podsteľte im drevovlnu, slamu alebo piliny. Cukety budete žať od júla až do septembra. Prvú tekvicu môžete mať už v auguste. Každá rastlina vám dá niekoľko plodov - napríklad aj desať. Cukety zbierajte, keď majú dostatočnú veľkosť, najlepšie sú také, keď merajú okolo pätnásť alebo dvadsať centimetrov. Plody nenechávajte zbytočne prerásť. Cuketu a tekvicu jednoducho od rastliny odrežte. Na plode ponechajte niekoľko centimetrov dlhú stopku, dlhšie potom vydrží. Cukety zvládnu v chlade prečkať niekoľko dní, čím rýchlejšie ich ale použijete, tým lepšie.
Využitie tekvice
Tekvica má mnohoraké využitie. Na jeseň si ňou ozdobujeme príbytky, varíme z nej chutné prívarky, alebo ju pestujeme len kvôli tekvicovým semiačkam.
Druhy tekvíc
Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do rozmanitých druhov a odrôd ako tekvica. Hoci pochádza z malých aj veľkých horkastých nejedlých plodov, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená, dnes dosahujú rekordné tekvicové výpestky až 600 kg. Pochádza z vyššie položených oblastí Mexika, a preto je tepelne menej náročná, takže napríklad cukinám, ktoré sem patria tiež, sa darí aj v Škandinávii.
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)
Rastliny vytvárajú menej listovej plochy a len krátke alebo aj žiadne výhony, takže zostávajú v tvare kríka. K tomuto druhu tekvíc patria rôznofarebné cukiny - odroda ’Yellow Crookneck‘ (so zaujímavými zahnutými a bradavičnatými plodmi), ’Rondini‘ (s menšími guľatými plodmi), ďalej patizóny, žaluďové tekvice Acora, ale aj rôzne miniatúrne tekvice. U nás známe tzv. špargľové letné tekvice sa využívajú na prípravu výborného tekvicového prívarku s kôprom.
Prečítajte si tiež: Zemiaky Marabel: Zber bohatú úrodu
Špagetové tekvice
Špagetové tekvice vyšľachtené pred 70 rokmi v Japonsku sú skutočnou raritou. Ich dužina sa po uvarení tekvice vcelku rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len dochutiť vhodným dresingom. Menšie tekvice varíme asi 30 minút, predtým však musíme šupku niekoľkokrát prepichnúť. Veľkú tekvicu však najprv rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme špagety. Po uvarení tekvicu rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Hmotnosť týchto tekvíc je až 3 kg, majú žltú až oranžovú farbu.
Tekvica olejnatá
Tekvica olejnatá sa pestuje hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú. Najväčším pestovateľom a výrobcom tekvicového oleja je rakúske Štajersko, kde sa táto tekvica nazýva aj „štajerské čierne zlato“.
Tekvicové jadierka: Výživový poklad
Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka, so šupkou a bez nej, najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Tuková zložka obsahuje 40 % kyseliny olejovej a linolovej a tiež 1 až 5 % omega-3 mastných linolenových kyselín. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho obsahujú jadrá minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti. Osožné sú aj pri únavovom syndróme.
Starostlivosť o tekvice
Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Väčšina koreňov sa nachádza pod povrchom a siaha do hĺbky asi 40 cm. Sú veľmi náročné na prísun vody aj vzduchu. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Keďže korene sú často plytko pod povrchom pôdy, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu. K tomu prispieva aj samomulčovanie pôdy, teda jej zatienenie veľkými tekvicovými listami, ktorých čepele sú dlhé až 50 cm.
Spôsoby pestovania tekvíc
Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami. Nič nám nebráni, aby sme tento ekologický systém zmiešanej kultúry zaviedli aj vo svojej záhrade. Ďalší spôsob pestovania tekvíc je vysadiť ich na komposte alebo na slamených balíkoch.
Základné podmienky pestovania tekvíc
- Najlepšie klíčia 2 až 4-ročné semená
- Ak si pestujeme vlastné semená, musíme kvety chrániť pred ich opelením ešte pred rozkvitnutím, ručne ich opeliť a znovu chrániť pred opeľujúcim hmyzom
- Pri výseve semien je dôležitá ich orientácia, teda to, ktorým koncom ich zastrčíme do zeme; jeden koniec je zaoblený a druhý je špicatý alebo uťatý a práve tento by mal smerovať dolu, pretože z neho vyrastajú korienky
- Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú
- Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom, nie na listy a len vlažnou vodou
- Priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame v riadkoch na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku na vzdialenosť 80 až 100 cm
- Pri hnojení pôdy pod tekvice nepoužívame chlórové hnojivá, neznášajú chlór
- Tekvice potrebujú na dobrý rast a plnú plodnosť miesto na priamom slnku a dennú teplotu 16 až 30 °C; v polotieni síce rastú, ale zle plodia a aj zle vyzrievajú
- Predpestovanie priesad môže vyjsť nazmar, ak ich po výsadbe do záhrady neuchránime pred slimákmi - za jednu noc ich dokážu všetky zničiť
- Treba zaistiť bohatý obsah humusu v pôde, aby bola dobre prevzdušnená, nie ťažká, uľahnutá ani zamokrená
- Dôležitý je aj dostatok opeľujúceho hmyzu v záhrade
- Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie, ale pôda musí mať dostatok vlahy na príjem draslíka (lepšie vyzretie plodov, zvýšená odolnosť proti bakteriálnym chorobám)
- Pôda by mala byť piesčitohlinitá, dobre zásobená humusom a živinami, výhodné je pestovať tekvice na komposte
- Výživu rastlín zlepšíme, ak na niekoľkých miestach tekvicové šľahúne zasypeme kompostom - tie po zakorenení pomáhajú živiť rastliny
- Jarnými predplodinami tekvíc môžu byť najmä špenát, šalát, reďkovka
Úprava tekvicových semienok
Usušené semiačka tekvíc môžeme konzumovať bez akejkoľvek úpravy, pričom semiačka tekvice olejnatej nemusíme zložito zbavovať šupky, ale môžeme ich jesť priamo.
Ochutené semiačka
Semiačka tekvice olejnatej namočíme na 24 hodín do slaného nálevu (uvaríme vodu so soľou v pomere 1 diel soli a 3 diely vody). Semiačka potom vyberieme, osušíme a konzumujeme. Tekvicové semiačka ostatných odrôd tekvice namočíme rovnakým spôsobom a po osušení ich pražíme. Do tejto skupiny odrôd patria napríklad cukety, patizóny, tekvica olejná a okrasné tekvice.
Rozdelenie tekvíc podľa doby zberu
Môžete si ich dopriať počas celého leta, kedy vám rastlina poskytuje úrodu. Mladšie plody môžete spotrebovať celé. Táto odroda má sladšiu dužinu výraznejšej farby. Zaraďujeme sem napríklad tekvicu Hokkaido a Goliáš. Na rozdiel od tekvice obyčajnej je potrebné na zber počkať až po dozretí. Tekvica muškátová má chutnú dužinu a menej semien. Známa odroda z tejto skupiny je tekvica maslová (Butternut) s jej typickou maslovo orechovou chuťou.
Výsev semienok tekvice
Semienka tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20 - 25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Vysievanie priamo do hriadky je preto možné až po prechodnom jarnom období s možnosťou nižších teplôt v druhej polovici mája. Semená sa vysievajú do pripravených malých jamiek v riadku s odstupom približne 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená. Cuketa aj patizón majú radi teplé počasie, preto je vhodné ich vysievanie až po prehriatí pôdy na 15 °C. Najlepšie budú rásť, keď sa vonkajšie teploty budú pohybovať od 15 do 30 °C. Pripravte pre ne slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Obe odrody môžete vysiať do hniezd po 2 - 3 semenách. Myslite na to, že aj cukety a patizóny majú veľké listy, preto bude medzi riadkami potrebné ponechať dostatočne veľký priestor (70 - 100 cm). Po vyklíčení nechajte ďalej rásť len najsilnejšiu rastlinku. Ak si chcete vypestovať priesady, budete potrebovať dostatočne veľké nádoby, do ktorých vložíte po jednom semienku. Po vyvinutí dvoch pravých listov môžete presádzať na záhon.
Starostlivosť o tekvice a cukety
Tekvica aj cuketa či patizón sú jednoročné rastliny, ktoré si vyžadujú prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost. Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, boli by potom náchylnejšie na plesňové ochorenia. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia. Pri okopávaní myslite na to, že sa väčšina koreňov nachádza v malej hĺbke.
Zber tekvíc a cukiet
Tekvice môžete zberať počas celého leta a jesene postupne, ako vám budú dozrievať. Pri niektorých odrodách môžete zberať aj mladé plody, pri iných budete musieť počkať, kým nedozrejú. Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky. Dužina je v stave zrelosti pekne vyfarbená. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov. Na jednej rastline vám narastie aj 20 plodov. Ak máte radi mladé cukety, zberajte ich raz za dva až tri dni. Pravidelným zberom zároveň podporujte dobrú úrodu. Keď si budete chcieť nechať dorásť cuketu až do dozretia, nechajte na nej 2 - 3 plody. Zároveň sa tým zastaví kvitnutie samčích kvetov. Cuketu nebudete môcť skladovať tak dlho ako tekvicu. Vhodné je uskladnenie pri teplote do 12 °C. Mladé cuketky môžu už po týždni v chladničke stratiť svoju tvrdosť. Je to preto, že dužina prestáva byť taká pružná ako po odtrhnutí. Stráca tiež svoje chuťové vlastnosti. Väčšie plody po dozretí budete môcť skladovať o niečo dlhšie.
Pestovanie tekvice na jadierka
Tekvica patrí medzi tradičné plodiny slovenských záhrad. Je nielen dekoratívna a chutná, ale aj mimoriadne zdravá - najmä pre svoje jadierka. Pestovanie tekvice na jadierka si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov. Navyše, pestovanie nie je náročné a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.
Výber správnej odrody tekvice na jadierka
Nie každá tekvica je vhodná na pestovanie pre semienka. Ak chcete bohatú úrodu chutných jadier, treba sa zamerať na špeciálne odrody.
Odrody bez šupky
Najobľúbenejšou skupinou sú odrody s tzv. „nahými jadierkami“, ktoré nemajú tvrdú šupku. Ich pestovanie je jednoduché, semienka sa dajú jesť hneď po usušení alebo jemnom pražení. Medzi známe patria napríklad Gleisdorfer Ölkürbis či Beppo.
Tradičné odrody s tvrdou šupkou semien
Bežné odrody tekvíc poskytujú jadierka s tvrdou šupkou, ktoré treba pred konzumáciou lúpať. Tieto odrody sú vhodné skôr na olej alebo ďalšie spracovanie. Ich výhodou je odolnosť voči chorobám a bohatá úroda.
Výber odrody podľa podmienok v záhrade
Ak pestujete na menšom pozemku, siahnite po kompaktnejších odrodách, ktoré sa neplazia príliš ďaleko. Na väčších plochách môžete skúsiť mohutné rastliny s vysokou úrodnosťou. Odporúča sa tiež striedať polohu výsadby, aby sa pôda nevyčerpala a rastliny neboli náchylné na choroby.
Ako pestovať tekvicu na jadierka krok za krokom
Príprava pôdy a výsev
Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru.
Starostlivosť počas rastu
Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor.
Zber tekvice a správne sušenie jadierok
Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť.
Tekvicové semienka v strave
Mnohí sa pýtajú, prečo jesť tekvicové semienka. Odpoveď je jednoduchá - sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Okrem toho sa odporúčajú mužom na podporu zdravia prostaty a ženám v období menopauzy.
Ako jesť tekvicové semienka v každodennom jedálničku
Otázka ako jesť tekvicové semienka má viacero odpovedí. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené.
Nežiadúce účinky tekvicových semienok
Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiadúce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke.
Spracovanie a skladovanie tekvicových jadierok
Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu.
#