Kapusta patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie pestované zeleniny v našich záhradách. Vďaka svojej nenáročnosti a bohatému obsahu vitamínov a minerálov je ideálnou plodinou pre každého záhradkára. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako úspešne pestovať skorú kapustu, od prípravy pôdy až po zber úrody.
Úvod do pestovania kapusty
Kapusta hlávková (Brassica oleracea L. var. capitata) je dvojročná zelenina, ktorá sa v našich podmienkach pestuje ako jednoročná. V prvom roku vytvára mohutný koreňový systém, dužinatú stonku (hlúb) a hlávku, ktorá je tvorená husto uloženými listami. Hlávky môžu mať rôzny tvar, farbu (biela, červená) a veľkosť, čo závisí od konkrétnej odrody.
Kapusta je obľúbená pre svoj vysoký obsah vitamínov (C, K, A, E, B), minerálov (draslík, horčík, železo, vápnik, zinok, sodík) a vlákniny, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie a pomáha telu zbaviť sa škodlivých látok.
Výhody pestovania v chránených priestoroch
V našich klimatických podmienkach je možné pestovať kapustu celoročne, avšak zimné pestovanie v skleníkoch alebo fóliovníkoch s dvojitou vrstvou je energeticky náročné. Tieto priestory umožňujú pestovať aj iné druhy zeleniny, ako napríklad:
- Rýchlený hlávkový šalát
- Rýchlené rajčiaky
- Rýchlená zeleninová paprika
- Uhorky šalátovky
- Rýchlená cibuľa a reďkovka
- Čakanka šalátová
Pareniská
Pareniská sa dnes používajú menej často, najmä v malých záhradkách. Využívajú teplo z maštaľného hnoja na pestovanie skorej jarnej zeleniny (reďkovka, šalát, kaleráb) alebo na pestovanie priesad. Na jeseň sa používajú na presádzanie rodiacich rastlín plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov bez námahy
Fóliovníky
Fóliovníky sú najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované. Používajú sa na predpestovanie priesad alebo na priame pestovanie zeleniny v jarnom období (skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka). Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Vykurované fóliovníky umožňujú sadenie plodovej zeleniny už v marci.
Skleníky
Skleníky sú nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej jesene. Nevykurované skleníky sa využívajú podobne ako fóliovníky. Vykurované skleníky umožňujú dlhšie pestovateľské obdobie, ale ich celoročné využitie je limitované cenou energie a zlými svetelnými podmienkami v zime.
Príprava pôdy a hnojenie
Kapusta sa najlepšie darí vo výživnej, stredne ťažkej a humusovitej pôde. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu s dostatkom vlahy, najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pre skoré odrody je vhodná záhrevnejšia pôda.
Príprava pôdy na jeseň
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň hlbokým zrýľovaním. Súčasne zapracujte do pôdy kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m2 alebo kompost. Pozemok môžete aj vápniť, ak je pôda kyslá. Na jeseň môžete zaorať aj Thomasovu múčku, ktorá dodáva do pôdy draslík a pomaly rozpustné fosfáty.
Príprava pôdy na jar
Skoro na jar, keď vrcholy hrúd začnú vysychať, zeminu zarovnajte hrabľami. Rozhoďte priemyselné hnojivá s obsahom NPK a dôkladne ich zapracujte do pôdy. Pred sejbou vyskúšajte klíčivosť semena a môžete ho moriť.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať sladké zemiaky
Hnojenie počas vegetácie
Počas vegetácie je vhodné kapustu niekoľkokrát prihnojiť. Prvé hnojenie aplikujte 2 až 3 týždne po výsadbe, druhé na začiatku tvorby hlávok a tretie, keď listy zakryjú pôdu. Použite prírodné hnojivo s obsahom NPK, najmä dusík, ktorý kapusta potrebuje v čase narastania listovej plochy.
Pestovanie kapusty
Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena.
Predpestovanie priesad
Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna.
Priama sejba
Druhou alternatívou je výsev priamo na záhon, ktorý je jednoduchší a pre rastliny výhodnejší. Vytvoria si silnejší koreňový systém a od začiatku budú zvyknuté na vonkajšie podmienky. Termín prispôsobte údaju na obale od semienok, no zvyčajne sa kapusta vysádza od druhej polovice marca do mája.
Výsadba priesad
Skoré odrody môžete sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 x 50 cm (4 priesady na 1 m2), poloneskoré sadíme asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sadíme obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon používame štvorspon. Sadíme vysádzacím kolíkom. Po vysadení dôkladne zalejte.
Prečítajte si tiež: Zemiaky Marabel: Zber bohatú úrodu
Starostlivosť o kapustu počas vegetácie
- Okopávanie: Asi za 10 dní po vysadení okopeme pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie okopávame dva až tri razy, a na kríž.
- Zavlažovanie: Kapuste doprajte dostatok vlahy, no neprelievajte ju, pri prehnanom zamokrení trpí nádorovitosťou.
- Odburinenie: Záhon udržiavajte odburinený, aby invazívne rastliny kapustu nedusili.
- Ochrana pred škodcami: Pozor si dajte na škodcov a v prípade ich výskytu čo najskôr zakročte.
Striedanie plodín a osevné postupy
Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy. Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením.
Zásady striedania plodín
- Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny.
- Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy.
- Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením.
- Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami.
Osevný postup v biozáhradke
V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok.
Príklady kombinácií zeleniny
- špenát - kaleráb - ťahavá fazuľa - cukrový melón
- špenát - uhorky (prípadne cukiny) - ružičkový kel - zimný šalát
- reďkovka - šalát - rajčiny - zeler
- reďkovka - hrach - mrkva
- šalát - karfiol - čínska kapusta
- pór - fazuľa - čínska kapusta
- paprika - zeler
- petržlen - rajčiny
- skoré zemiaky - kapusta
- karfiol - zeler
Zber a uskladnenie
Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberáme postupne tak, že vyberáme len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberáme hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií.
Skorú kapustu čo najskôr konzumujeme. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom.
Mykorhízne huby
Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Mykorhízne huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvkya vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto.