Kapusta hlávková červená (Brassica oleracea varieta capitata forma rubra) je obľúbená zelenina, ktorá sa od bielej kapusty líši červenými až modrastými listami a zvyčajne menšími hlávkami. Je cenená pre svoju chuť, nutričné hodnoty a využitie v kuchyni, či už surová, varená alebo kvasená. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie červenej kapusty, od výberu odrody a prípravy pôdy až po zber a skladovanie.
Výber odrody a príprava na pestovanie
Pri výbere odrody červenej kapusty je dôležité zvážiť dĺžku vegetačného obdobia a účel pestovania. Odrody sa delia na skoré, poloskoré a neskoré. Neskoré odrody potrebujú až 250 dní vegetácie. Na pestovanie mikrozeleniny sú vhodné špeciálne odrody semien červenej kapusty.
- Pourovo červená: Poloneskorá, výnosná a prispôsobivá odroda, vhodná pre jesenný zber.
- Kalibos: Stredne skorá odroda červenej špicatej kapusty, vhodná pre poľné pestovanie.
- Mars červená: Letná odroda s sýto červenou farbou a pevnými hlávkami, ideálna na priamu konzumáciu, varenie, dusenie a fermentáciu.
Na pestovanie kapusty sa treba pripraviť už na jeseň. Pri orbe alebo rýľovaní sa do pôdy zapracuje maštaľný hnoj, aby bola na jar pripravená pôda s dostatkom živín. Kapusta má rada dostatok vody, najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja. Kombinácia kyslej a mokrej pôdy jej nerobí dobre, rovnako ako nie je vhodná ľahká a suchá pôda. V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou, v prípade sucha zle rastie a hlávky sú zbytočne malé. Reakcia pôdy by sa mala pohybovať v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie. Vyžaduje otvorené vzdušné polohy, kde natoľko netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, bohaté na humus a živiny, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. Kapusta má síce veľké nároky na vlahu a vzdušnú vlhkosť, ale na zamokrených stanovištiach trpí nádorovitosťou. Na teplotu nie je príliš náročná. Pri klíčení je optimum +15 až +18 °C, v noci minimálne +8 až +10 °C.
Výsev a výsadba
Semená Pourovo červenej kapusty možno vysievať do skleníka od marca do apríla a do záhona od apríla do mája. Sadenice sa sadia do záhona v máji a úroda sa zberá od septembra do októbra. Skoré odrody si vyžadujú výsev už v polovici februára. Len tak môžeme úrodu prvej kapusty zbierať za priaznivého počasia už koncom mája. Preto je nutný výsev do teplého pareniska, prípadne v skleníku. Neskoršie odrody môžeme priamo nariedko vysievať. A nariedko znamená skutočne nariedko - rastlinky by mali byť od seba vzdialené až pol metra, veľké neskoré odrody môžeme sadiť aj do sponu 70x70 centimetrov. Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast). Po týždni môžeme kapustu skontrolovať a prípadné mŕtve rastlinky nahradiť čerstvými priesadami.
Priesady skorých odrôd predpestujeme v debničkách a pareniskách. Vysievame obvykle vo februári, začiatkom marca. Neskoré odrody vysievame v apríli, máji na záhony vo voľnej pôde. Vysievame od druhej polovice marca až do konca apríla, a to buď v riadku nahusto s následným jednotením, alebo zvolíme presný výsev.
Prečítajte si tiež: Kapusta a zemiaky: Spoločné pestovanie a jeho výhody
Starostlivosť počas vegetácie
Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom). Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. A samozrejme v už spomenutom dostatočnom polievaní najmä v poslednej tretine pestovania. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať. Je totiž citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy. Počas vegetácie podľa potreby a možností zavlažujeme. Často kypríme pôdu, čím narúšame pôdny prísušok a zabraňujeme neužitočnému vyparovaniu vody z pôdy. Burinu likvidujeme až do zapojenia porastu. Prvé prihnojenie hnojivom s obsahom NPK urobíme, keď rastliny majú 5 - 8 listov, čo je asi 2 - 3 týždne po výsadbe, ďalšie na začiatku tvorby hlávok a tretie, keď listy zakryjú pôdu.
Slabé, odumierajúce rastliny môžu byť príznakom muchy kvetárky kapustovej, ktorá kladie vajíčka okolo koreňov rastliny. Čierna hniloba je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba, známa aj ako nádorovka kapustová. Tá spôsobuje masívny opuch, deformáciu a vážne spomalenie rastu.
Zber a skladovanie
Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene. Zberáme ich postupne prebierkou začiatkom leta, v júni, keď majú hlávky 3 krycie listy a ich hmotnosť je okolo 400 - 500 g. Poloskoré odrody zberáme v júli až auguste, ich hmotnosť býva 1 200 g. Neskoré odrody bielej kapusty sú najlepšie na rezanie a následné kvasenie aj na dlhodobé skladovanie. Hmotnosť hlávok býva viac ako 1 500 g. Hlávka musí byť pevná, uzavretá. Pri zbere hlávku stlačíme prstami, aby sme zistili, či je vo vnútri dostatočne pevná. Hlávky odrežeme, očistíme od obalových listov a snažíme sa ich čo najskôr spracovať. Optimálna teplota na skladovanie je pri -0,5 až +1°C, pri vzdušnej vlhkosti až 80 - 90 %.
Doba zberu sa spozná podľa pevnej a dobre rozvinutej hlávky, ktorá sa odrezáva tesne pri zemi. Tento rez dá priestor rastu nových menších hlávok.
Pestovanie mikrozeleniny z červenej kapusty
Mikrozelenina z červenej kapusty je jednoduchý spôsob, ako si dopriať zdravú a chutnú zeleninu po celý rok. Na pestovanie stačí plytká nádoba, kvalitný substrát, svetlo, voda a semienka. Semienka klíčia rýchlo, už za 2-3 dni, a zber je možný za 7-10 dní.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre pestovanie červenej kapusty
Postup:
- Odmerajte 1-2 lyžičky semien podľa veľkosti klíčiacej nádoby.
- Semená prepláchnite a namáčajte 6-8 hodín.
- Po scezení rozprestrite do klíčiacej misky alebo vložte do klíčiacej nádoby/sklenej klíčiarne.
- Umiestnite na tmavšie miesto pri 18-22 °C.
- 2-3× denne dôkladne preplachujte a nechajte dobre odkvapkať.
- Po 2 dňoch preneste na rozptýlené svetlo, aby klíčky získali intenzívnejšiu farbu.
- Zbierajte pri dĺžke 2-4 cm.
Klíčky červenej kapusty sú bohaté na vitamíny C, K a A, kyselinu listovú a cenné antioxidanty. Obsahujú glukozinoláty, z ktorých vzniká sulforafán, podporujúci prirodzené detoxikačné procesy.
Kyslá kapusta
Tradičná kyslá kapusta je ľahko dostupným a lacným zdrojom vitamínu C po celý rok, ale najmä v zimných a jarných mesiacoch. Po mliečnom kvasení sa v nej zachováva približne polovica vitamínu C. Navyše, šťava z kvasenej, ale i surovej kapusty svojimi antibiotickými účinkami priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru.
Na ručné krájanie kapusty existujú špeciálne strúhadlá. Nakrájanú kapustu si ale možno kúpiť už hotovú. Tzv. rezanka má byť jemná s hrúbkou rezancov 1,2 až 2,0 mm. Čím sú tenšie, tým rýchlejšie kapusta vykvasí a je lahodnejšia. Klasické kameninové sudy s vrchnákom vhodné na kvasenie kapusty sú v ponuke v objeme 5 až 40 l. Súčasťou je ťažidlo na kapustu. Pri nakladaní do suda je najlepšie utláčať nakrájanú (nastrúhanú) kapustu klasickým šliapaním. Samozrejme, na tento účel použijeme nové gumové potravinárske čižmy. Alternatívou je tlačenie dlaňami a päsťami. Pred samotnou kuchynskou prípravou kyslú kapustu ochutnáme. Ak je príliš slaná či kyslá, zlejeme z nej kapustovú šťavu do pohára. Jednu až dve hrste surovej kapusty odložíme do misky a do jedla pridáme pre intenzívnejšiu chuť pred dokončením. Zliatu kapustovú šťavu môžeme podľa chuti použiť na doliatie vyparenej vody pri príprave polievky.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať čínsku kapustu