Tento článok poskytuje podrobný pohľad na anatómiu vulvy, močovej rúry a nervového systému psa, s cieľom poskytnúť komplexné pochopenie ich štruktúry a funkcie.
Vulva psa: Vonkajšie pohlavné orgány
Vulva je vonkajšia časť pohlavných orgánov sučky. Skladá sa z dvoch pyskov ohanbia (labia vulvae), ktoré ohraničujú vchod do pošvy. Veľkosť a tvar vulvy sa môžu líšiť v závislosti od plemena a veku psa. Počas ruje (obdobie plodnosti) vulva opuchne a sčervená.
Močová rúra psa: Cesta pre moč
Močová rúra je trubica, ktorá odvádza moč z močového mechúra von z tela. U sučiek ústi močová rúra do pošvovej predsiene, tesne za klitorisom. Dĺžka močovej rúry sa líši v závislosti od plemena a veľkosti psa.
Nervový systém psa: Riadiace centrum
Nervový systém je zložitá sieť nervov a buniek, ktoré prenášajú správy medzi mozgom a telom. Udržuje funkcie podriadených orgánových sústav v súlade a vzájomnej spolupráci, čím sa podieľa na homeostázi, spolu s endokrinným systémom. Umožňuje vnímanie podnetov, spracovávanie informácií a odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí.
Delenie nervového systému
Nervový systém delíme na:
Prečítajte si tiež: Alternatívy k laserovej operácii močovej rúry
- Centrálny nervový systém (CNS): Mozog a miecha.
- Periférny nervový systém (PNS): Všetky ostatné nervy.
- Autonómny nervový systém (ANS): Sympatikus a parasympatikus, ktoré inervujú vnútorné orgány, cievy a žľazy.
Stavba nervového systému
Najmenšou funkčnou jednotkou NS je nervová bunka, tzv. neurón.
Neurón má:
- Telo (perikaryon), ktoré obsahuje jadro a iné organely, najmä granulárne endoplazmatické retikulum, ribozómy, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy, neurofibrily…
- 1 až niekoľko dostredivých výbežkov (dendrity)
- Odstredivý výbežok (axón/neurit)
Podľa toho, koľko dendrtiov výbežkov neurón má, ich delíme na unipolárne, pseudounipolárne, bipolárne a multipolárne.
Axóny môžu byť:
- Neobalené, tak je tomu asi v 40% CNS
- Obalené myelinovou pošvou (biele vlákna)
- Obalené Schwannovou pošvou (šedé vlákna)
Obaleným axónom sa hovorí "nervové vlákna". Pojem "nerv" označuje skupinu nervových vláken obalených vo väzivovom púzdre.
Prečítajte si tiež: Bežné problémy s mužskou močovou rúrou
Na to, aby neurón správne fungoval (mal dostatok výživy, oporu, …) sa v jeho blízkosti nachádzajú tzv. gliové bunky alebo aj neuroglie. Poznáme 4 typy centrálnych - astrocyty, oligodendrocyty, mikroglie a ependymové bunky a periférne satelitové bunky.
Nervové dráhy sú zväzky nervových vlákien, ktoré prebiehajú v CNS a spájajú tzv jadrá. Jadro označuje skupinu tiel neurónov s podobnou alebo rovnakou funkciou. Podobne organizované zhluky tkaniva sa vyskytujú aj v PNS, no tu už pod pojmom ganglion.
Funkcia nervového systému
Funkciou nervového systému je okrem iného príjem podnetov
- z vonkajšieho prostredia pomocou exteroreceptorov umiestnených v koži, slizniciach a zmyslových orgánoch
- z vnútorneho prostredia pomocou interoreceptorov v orgánoch
- zo svalov a šliach prostredníctvom proprioreceptorov,
ich následný prenos do centrálneho nervového systému (ďalej len CNS) aferentnými dráhami, spracovanie podnetu a vedenie odpoveďe viscerálnymi eferentnými dráhami k výkonným orgánom (hladké svalstvo, srdce, žľazy) alebo somatickými eferentnými dráhami (priečne pruhovaná svalovina). Toto je zjednodušený popis reflexného oblúka.
Centrálny nervový systém (CNS)
CNS tvorí mozog a miecha. Mozog aj miechu obklopujú obaly, ktoré sú vyplnené mozgovomiešnym mokom, slúžiacim ako akýsi tlmič nárazov. V oblasti CNS rozlišujeme dve odlišné časti:
Prečítajte si tiež: Strava pri dne: Treska
- bielu hmotu - tvorenú axónmi obalenými myelinovou pošvou
- šedú hmotu - tvorenú telami nervových buniek
Miecha (medulla spinalis)
Je valcovitý, mierne oploštený útvar umiestnený v miešnom kanáli. Kraniálne vystupuje z predĺženej miechy a kaudálne končí ako koncové vlákno (filum terminale) vytrácajúce sa v chvostových stavcoch obklopené koreňmi spinálnych nervov, ktoré sa pre svoju podobu s konským chvostom nazývajú "cauda equina". Počas svojho priebehu sa v oblasti krčno-hrudnej a lumbálnej rozšíri v dve širšie časti (intumescentia cervicalis & lumbalis), odkiaľ odstupujú nervy pre hrudné a panvové končatiny. Miecha je zrkadlovo symetrická, z jej dorzolaterálnej časti vychádzajú dorzálne miešne korene (radices dorsales) a z ventrolaterálnej časti ventrálne miešne korene (radices ventrales). Vždy jeden dorzálny a jeden ventrálny sa spájajú za vzniku párového miešneho nervu (nervus spinalis).
Dorzálne korene obsahujú spinálne gangliá. Každý pár spinálnych nervov inervuje jeden telový segment.
Miechu delíme na tieto úseky:
- krčný (pars cervicalis)
- hrudný (pars thoracica)
- bedrový (pars lumbalis)
- chvostový (pars caudalis)
Na priečnom reze je patrná periferne uložená biela hmota a šedá hmota uložená centrálne, uprostred ktorej prebieha miešny kanál (canalis vertebralis). Miešny kanál je pokročovaním mozgových komôr, obsahuje mozgovo-miešny mok a je vystlaný ependymovými bunkami. Na povrchu je miecha krytá plenami.
Šedá hmota
Pripomína tvar motýlích krídel. Môžeme ju rozdeliť v smere zhora nadol na:
- dorzálny miešny roh - somatické a viscerálne neuróny
- laterálny miešny roh - visceromotorické neuróny
- ventrálny miešny roh - motorické neuróny
Biela hmota
Tvoria ju obalené nervové vlákna usporiadané do dráh, ktoré môžeme opäť deliť na:
- dorzálne - vzostupné senzitívne dráhy
- laterálne - vzostupné senzitívne aj zostupné motorické dráhy
- mediálne - vzostupné senzitívne aj zostupné motorické dráhy
Priebeh reflexu:
Receptor príjme podnet, aferentnými dráhami sa dostáva do dorzálneho miešneho koreňa, tu je predaný bunkám dorz. miešneho rohu, ktoré ho buď vedú smerom k mozgu alebo vzruch putuje rovno k ventrálnemu miešnemu rohu, tu je spracovaný príslušnými bunkami, pokračuje ventr. miešnym rohom "von" a smeruje k výkonnému orgánu eferentnými dráhami.
Mozog (encephalon, cerebrum)
Mozog je uložený v lebečnej dutine, pozostáva z piatich segmentov, fylogeneticky zoskupených do 3 väčších celkov:
- zadný mozog (rhombendephalon) - tvorí predĺžená miecha (myelencephalon) a vlastný zadný mozog (metencephalon)
- stredný mozog (mesencephalon)
- predný mozog (prosencephalon) - tvorí medzimozog (diencephalon) a koncový mozog (telencephalon)
1. Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelecephalon)
- funkcia: koordinácia dýchania, je centrom obranných reflexov horných dýchacích ciest (kýchanie, kašeľ), reflexov prijímania potravy (sací, prehĺtací), obranných reflexov oka (uzatváranie viečka, slzenie) a krvného obehu
2. Vlastný zadný mozog (metencephalon)
- skladá sa z:
- mostu (pons) - kontrola motoriky
- mozočku (cerebellum) - má dve hemisféry a tzv. červ (vermis), jeho úlohou je udržovanie rovnováhy a regulácia cielených pohybov tela
3. Stredný mozog (mesencephalon)
- má tri časti: strechu (tectum), strop (tegumentum) a ramená (crura mesencephali)
- funkcia: centum očných a akustických reflexov, koordinátor motoriky, pohybu z miesta, svalového tonu, držania tela
4. Medzimozog (diencephalon)
Je usporiadaný do poschodí nad sebou:
- epithalamus = epifýza (endokrinná žľaza)
- metathalamus - prepájanie sluchových a zrakových dráh
- thalamus - "brána vedomia", sem prichádzajú chuťové, zrakové a akustické podnety
- subthalamus
- hypothalamus - neuroendokrinná žľaza
5. Koncový mozog (telencephalon)
Skladá sa z dvoch hemisfér, vnútri tvorených bielou hmotou, na povrchu šedou hmotou. Šedá hmota má 3 oddiely:
- paleopallium - obs. najmä "čuchový mozog" (čuch)