Perlička domáca: Chov, recepty a využitie v kuchyni

Rate this post

Perličky boli kedysi bežnou súčasťou gazdovských dvorov, dnes ich však vídame len zriedka. Tieto zaujímavé vtáky si však zaslúžia našu pozornosť, a to nielen pre ich originálny vzhľad, ale aj pre chutné mäso a vajcia.

Charakteristika perličky domácej

Perlička domáca (Numida meleagris domestica) je domestikovaná forma perličky divej, ktorá pochádza z Afriky. Svoje pomenovanie dostala podľa peria, ktoré je akoby posiate perličkami. Do Európy sa dostala už v staroveku. Je to stredne veľký vták s charakteristickým perím, ktoré je zvyčajne sivé s drobnými bielymi bodkami. Hlava a horná časť krku sú neoperené, koža na krku a tvári je modrobiela, na hrdle tyrkysovomodrá. Samec sa od samice sfarbením veľmi nelíši, iba ak veľkosťou lalokov a prilbice. Kohút chodí vzpriamenejšie, sliepka je viac predklonená. Kohút sa tiež prejavuje hlasnejším volaním.

Najrozšírenejšia je modrá perlička, ktorá znáša 120-150 vajec ročne. Samec dosahuje hmotnosť 1,5 až 2 kg, samica 2 až 2,5kg. Perličky pohlavne dospievajú v 28 týždňoch. V prírode sú zväčša v čase hniezdenia monogamné, inak žijú vo veľkých, viac ako 100-členných kŕdľoch, ale v domácich chovoch sú polygamné.

Druhy perličiek

  • Perlička prilbicová (Numida meleagris galeata): Je pôvodnou divou formou našej domácej perličky.
  • Perlička chocholatá (Guttera pucherani): Má na hlave pekný čierny chochol a žije v lesoch s hustým krovinatým podrastom. Chýbajú jej kožovité lalôčiky v kútikoch zobáka a tiež na behákoch nemá ostrohy.
  • Perlička supia (Acryllium vulturinum): Pochádza zo Somálska, Kene, Tanganiky. Je to väčší a určite aj najkrajší druh perličiek, žije na „vysokých nohách“, na ktorých nemá ostrohy, ale len malé výrastky.

Prečo chovať perličky?

Chov perličiek má niekoľko výhod:

  • Chutné mäso: Mäso perličiek je jemné, šťavnaté a má charakteristickú chuť, ktorá sa podobá bažantiemu mäsu. Je bohaté na bielkoviny a má nízky obsah tuku. Perličky sú svojím samovýkrmom na paši veľmi rentabilné chovné tvory, ktoré sú nielen výzorom veľmi originálne, ale dávajú aj veľmi chutné, priam bažantie mäso a výborné dlho skladovateľné vajcia, takže ich chov má ďaleko viac výhod ako problémov.
  • Nenáročný chov: Perličky sú odolné voči chorobám a dobre sa prispôsobujú rôznym klimatickým podmienkam. Dospelé perličky, ak sú v suchu, tak znášajú aj našu zimu, takže ich ustajnenie môže byť veľmi jednoduché. Sú menej náročné na priestor ako napríklad sliepky. Potravu si hľadajú sami. Ak majú veľký výbeh, ktorý môžu vypásať, potrebujú len málo krmiva.
  • Likvidácia hmyzu: Perličky sú výborné pri likvidácii hmyzu v záhrade, najmä kliešťov a komárov. Týmto spôsobom prispievajú k zníženiu používania chemických postrekov. Je to hydina s veľmi výrazným pastevným zvykom, teda z pasienka sa dokážu samy dostatočne (najmä hmyzom) nakŕmiť, a tým dokážu pasienok očistiť od hmyzu, ale aj od drobných živočíchov. Svojím útočením a krikom dokážu odohnať mnohých hlodavcov i hadov a sú schopné priestor vyčistiť aj od ľudských i zvieracích kliešťov.
  • Vajcia: Vajíčka perličiek sú taktiež veľmi chutné, v porovnaní so slepačími obsahujú viac vitamínov a sú trvanlivejšie. Vajíčka perličiek majú výbornú chuť a dajú sa dlho skladovať. Vydržia čerstvé až 90 dní, pri teplote 4 a ž 6°C. Vajcia majú mierne trojuholníkový tvar, priemernú hmotnosť 40-45 gramov. Škrupina vajec je veľmi tvrdá, kávovo žltej až hnedočervenej farby. Vyšľachtené odrody za rok znesú 80 až 200 vajec so žltkavou, tmavoškvrnitou a veľmi pevnou škrupinou s hmotnosťou asi 40 - 50 g. Znáška je sezónna a obyčajne trvá od marca do augusta. Viac vajec získame, keď ich sústavne odoberáme a potom necháme vysedieť slepačou či morčacou kvočkou alebo v inkubátore.
  • Strážny vták: Perličky sú veľmi ostražité a svojim krikom dokážu odohnať dravcov. Ich hlasný krik ich robí výbornými strážnymi vtákmi, ktoré upozornia na prítomnosť cudzích osôb alebo zvierat. Na druhej strane je ich zvukový prejav veľmi výrazný, čo môže niekomu prekážať. Tiež je dobré sa uistiť, či prenikavé zvuky, ktoré vydávajú, nebudú prekážať susedom.

Ako chovať perličky?

Chov perličiek nie je náročný, ale je potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

Prečítajte si tiež: Ročná znáška vajec u perličiek

  • Priestor: Pre perličky je dôležitá dostatočná voľnosť pohybu, pretože sa rady túlajú, ale vždy trafia na miesto, kde sa vyliahli a kde boli vychované, lebo sú naň až extrémne viazané. Perličky je najlepšie chovať vo veľkej záhrade. Ideálne je mať pre ne vyhradený výbeh s dostatkom trávy a kríkov. Relatívne dobre lietajú; aby sme ich letové schopnosti obmedzili, je vhodné im aspoň jedno krídlo pristrihnúť.
  • Krmivo: Perličky sa živia zrnom, trávou, hmyzom a rôznymi semenami. Môžu sa kŕmiť aj krmivom pre hydinu. Ak majú veľký výbeh, ktorý môžu vypásať, potrebujú len málo krmiva. Znášku perličiek ovplyvňujú viaceré faktory, najmä výživa. Ak v období prípravy na znášku poskytnete perličkám kvalitné krmivo, ktoré im podávate ráno a večer (ako doplnok k dennému vypásaniu), môže jedna perlička znášať okolo 120 vajec.
  • Voda: Perličky musia mať neustály prístup k čistej vode.
  • Úkryt: Perličky potrebujú úkryt pred nepriaznivým počasím a predátormi. Dospelé perličky sa môžu chovať v rovnakom kurníku ako sliepky. Musí však obsahovať hrady a znáškové hniezda umiestnené v tmavom a tichom kúte kurína, ktorý sa dá na noc uzamknúť.
  • Zdravie: Perličky sú odolné voči chorobám, ale je potrebné ich pravidelne kontrolovať a v prípade potreby liečiť.
  • Odchov: Mladé perličky sa počas prvých troch dní po vyliahnutí nedokážu dobre orientovať pri hľadaní krmiva a vody. Preto, ak ich nechováte s kvočkou, musíte ich naučiť zobať a piť. V prvých štyroch týždňoch odchovu potrebujú vyššiu teplotu než kuriatka sliepok, ideálne 20°C. V ďalšom období sú v porovnaní s kuriatkami odolnejšie voči poveternostným podmienkam. Keď ich učíte na výbeh, môžete ich umiestniť do odchovne so zasieťovaným výbehom. Inak sa využíva rovnaká odchovňa, ako pri malých kuriatkach. Od veku 50 dní sú už malé perličky zvyknuté na pastvu. Dokrmujú sa ráno a večer, prípadne im môžete dať krmivo do zásobníkového kŕmidla.

Kŕmenie malých perličiek

Malé perlíčatá sú oproti našim kuriatkam spočiatku chúlostivejšie a zimomravejšie, vyžadujú si viac starostlivosti a tepla, ale predovšetkým sucho. Najjednoduchšie „manipulovanie“ perličiek je dlhodobo sa snažiť zmeniť ich zvyky aj za pomoci kŕmnej návnady. Ich prirodzenú nutkavosť hradovať a nocovať v prírode na stromoch usmerníme na bezpečné nocovanie v kuríne tým, že už od malička im umožníme hradovať aj v kurníku, kde nájdu aj dostatok krmiva.

Malé perlíčatá sú veľmi citlivé na vlhko, teplo, prievan, sú veľmi ľakavé a citlivé na náhle zmeny svetla, na prudké pohyby a zvuky. Ak odchovávame mladé perlíčatá, musíme im vytvoriť tepelne primerané podmienky a tiež ich ohrada by mala byť kruhová, lebo keď sa preľaknú, zhrčia sa do kúta, kde sa môžu ušliapať. Perličie vajíčko je výživné. Perlíčatá odchovávame na 10 cm hrubej slamenej podstielke po asi 8 kusov na 1 m2, pričom asi 1/3 plochy zaberajú hrady z hranolov s hrúbkou 3 × 3 cm s ich rozstupom asi 20 cm. Asi v 3 - 4 týždňoch začínajú hradovať. V prvý deň by teplota pod tepelným zdrojom mala byť 36 °C, druhý deň 34 °C a postupne sa znižuje až na 30 °C v 3 týždňoch, 26 °C v 4 týždňoch a neskoršie na 22 - 18 °C. Odchov však ovplyvňuje aj svetelná dĺžka dňa, a preto prvé 4 týždne by dĺžka osvetlenia mala byť 20 hodín, do 10 týždňov 16 hodín, do 16 týždňov 12 hodín a do 28 týždňov 8 hodín. Predĺženie svetelného dňa na 14 - 16 hodín urýchli začiatok znášky. Perlíčatám škodí vlhko, a preto by sme ich mali púšťať len za sucha a vtedy, keď je pasienok pokosený, a to najlepšie až vo veku 3 týždňov. Ani pri napájaní sa nesmú namočiť, a preto používame najprv klobúkové napájačky a neskoršie tzv. Odrasteným perličkám umožníme maximálny pobyt vo výbehu s výnimkou extrémne zlého počasia. Vo výbehu by mal byť prístrešok na ukrytie sa pred prudkým slnkom i dažďom. Na 1 m2 výbehu počítame maximálne 3 - 4 perlíčatá. Perlíčatá po niekoľkonásobnom preperení v 20. týždni sa už podobajú na dospelé a pohlavne dospievajú v 28.

Ak pripravujeme krmivo podľa percenta dusíkatých látok (N látok), tak:

  • od 1. do 4. týždňa je vhodná zmes pre morčatá s 28 % N-látok,
  • do 8. týždňa je vhodná zmes pre kurčatá s obsahom 18 % N-látok,
  • do 18. týždňa je vhodná zmes pre kuričky so 16 % N-látok,
  • od 19. Kŕmna dávka v zjednodušenej forme môže pozostávať zo zmesi šrotovaných obilnín, nastrúhaného tvarohu, sekaného zeleného krmiva, drvených kostí a minerálov s voľne prístupným gritom (piesok a drobné kamienky), ale až od 2. týždňa. Prvé dni by si mohli až na smrť preplniť hrvoľček pieskom či kamienkami. K tomu sú dôležité aj dávky vápnika, ktorého by malo byť asi 10 g v 1 kg zmesi do 25. týždňa a v dospelosti až 35 g na 1 kg zmesi.
  • prvých 24 hodín nechá perlíčatá o hlade,
  • potom im môže pripraviť variabilnú zmes pozostávajúcu z pšena uvareného v mlieku, maku, prosa, moháru, drvenej pšenice, drvenej kukurice, neskoršie celej pšenice a jačmeňa; okrem toho sa pripravujú rôzne miešanice, ktorých základom je v prvých dňoch sekané natvrdo varené vajce, strúhaný tvaroh, strúhaná mrkva a strúhanka z pečiva, mravčie vajíčka,
  • od 10.

Hmotnosť v gramoch pre perláka/perličku pri správnom kŕmení:

  • 1. týždeň - 60/60
  • 2. týždeň - 250/240
  • 3. týždeň - 650/630
  • 4. týždeň - 900/880
  • 5. týždeň - 1 150/1 240
  • 6. týždeň - 1 380/1 490
  • 7.

Perlička v kuchyni: Recepty

Perličky veľmi dobre využívajú aj rôzne odpady z mlátenia a čistenia obilnín, ale i niektoré domáce odpady, najmä odpady zo záhrady. Po podrezaní a odkrvení perličky ju ihneď zbavíme vnútorností, z ktorých použiteľné droby očistíme a odložíme do chladu na prípravu rôznych špecialít, plnky alebo polievky a vývaru. Súčasne odstránime aj tukovú žľazu na hornej strane kostrče (zvanú biskup). Pokiaľ kuchynskú úpravu odložíme na druhý deň, tak perličku zavesíme za krk do miestnosti s teplotou okolo 4 °C. Najľahšie sa perlička šklbe za sucha, kým je ešte teplá, a potom sa na nej zostávajúce páperie opatrne odstráni jeho opálením nad plameňom, ale tak, aby sme pokožku nepoškodili. Pred pečením alebo dusením môžeme perličku ešte drezírovať, teda upraviť tak, aby si aj po tepelnej úprave podržala svoj tvar. Perličky zvyčajne pečieme v rúre vyhriatej najprv na 220 °C, po 15 minútach teplotu znížime a pekáč uzavrieme. Pomalšie pečenie robí mäso krehkejšie a šťavnatejšie. Perlička sa obyčajne pečie 70 - 80 minút, ale dôležité pri tom je, aby mäso bolo vnútri dobre prepečené, čo znamená, aby jeho vnútorná teplota aspoň 80 °C mala výdrž minimálne 10 minút, teda aby sme ňou usmrtili prípadne prítomné patogény.

Pečená perlička

Tento recept je jednoduchý a používa bežne dostupné suroviny. Výsledkom je chutné a šťavnaté mäso.

Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánsky zážitok s perličkou

Suroviny:

  • 1 perlička (cca 1,5 kg)
  • Soľ
  • Čierne korenie
  • Majoránka
  • Rasca
  • 2-3 strúčiky cesnaku
  • 1 cibuľa
  • 2 lyžice bravčovej masti alebo oleja
  • 100 ml bieleho vína (voliteľné)

Postup:

  1. Perličku dôkladne umyte a osušte.
  2. Zvnútra aj zvonka ju posoľte, okoreňte, posypte majoránkou a rascou.
  3. Do vnútra perličky vložte nahrubo nasekaný cesnak a cibuľu.
  4. Perličku potrite bravčovou masťou alebo olejom.
  5. Vložte ju do pekáča a podlejte trochou vody alebo bieleho vína.
  6. Pečte v predhriatej rúre na 180°C približne 1,5 - 2 hodiny, alebo kým mäso nie je mäkké a šťavnaté. Počas pečenia ju polievajte výpekom.
  7. Po upečení nechajte perličku chvíľu odpočinúť pred krájaním.

Tipy a triky:

  • Pre ešte intenzívnejšiu chuť môžete perličku pred pečením naložiť do marinády z olivového oleja, cesnaku, byliniek a citrónovej šťavy.
  • Počas pečenia môžete do pekáča pridať aj zeleninu, ako napríklad mrkvu, petržlen alebo zeler.
  • Ak sa vám zdá, že perlička počas pečenia príliš hnedne, prikryte ju alobalom.
  • Upečenú perličku podávajte s pečenými zemiakmi, ryžou alebo knedľou.

Pečená perlička plnená kyslou kapustou s omáčkou zo smrží

Ingrediencie:

  • 800 g perličky supreme (prsia s kosťou/krídlom a kožou)
  • 100 g cibule
  • 50 g údenej slaniny
  • 100 g zemiakov
  • 20 g cukru
  • 30 ml červeného vínneho octu
  • 150 g kyslej kapusty
  • 50 g sušených smržov
  • 800 ml kuracieho vývaru
  • 200 ml smotany
  • 200 g masla
  • Pažítka
  • Šalvia
  • Soľ
  • Korenie

Postup prípravy:

  1. Cibuľu a slaninu nakrájajte na kocky a vložte ich do hrnca. Všetky …smažte dozlatista.
  2. Pridajte cukor, nechajte ho skaramelizovať a prilejte červený vínny ocot.
  3. Pridajte kyslú kapustu a zahustite s nastrúhanými surovými zemiakmi. Nechajte dusiť asi 10 minút a nechajte vychladnúť.
  4. Perličku očistite a prstami vytvorte medzi mäsom kapsu. a kožou. Kapsu pekne naplňte kapustou a kožu vyrovnajte. Prsia s kožou osoľte a korením.
  5. Mäso vložte do vrecka a zabaľte na 100 %. Vákuujte tak, aby sa prsia navzájom nedotýkali. Vrecko s mäsom Vložte na rošt do predhriatej rúry v režime Sous-Vide.a pečte 2 hodiny pri teplote 65 °C.
  6. Po upečení vyberte mäso z vrecka, osušte ho a krátko opečte na suchej panvici, najprv kožou nadol, aby koža pekne zhnedla, a potom opečte druhú stranu. stranu.
  7. Sušené smrži namočte na 2 hodiny do vlažnej vody. Voda z húb, nalejte ju do kuracieho vývaru a nechajte zredukovať. na približne ⅓ svojho objemu.
  8. Rozpáľte hrniec, orestujte na oleji smržov, pridajte cibuľu a maslo a všetko dôkladne orestujte. Vlejte redukovaným vývarom, pridajte smotanu a priveďte do varu.

Ďalšie recepty z perličky

Okrem pečenej perličky existuje mnoho ďalších receptov, v ktorých sa dá perlička využiť. Tu je niekoľko nápadov:

  • Perlička na smotane: Klasický recept, v ktorom sa perlička dusí v smotanovej omáčke s hubami a zeleninou.
  • Perličia polievka: Vývar z perličky je výborný základ pre chutnú a výživnú polievku.
  • Perličie stehná na víne: Stehná perličky sa marinujú v červenom víne a potom sa dusia so zeleninou a bylinkami.
  • Perličia paštéta: Z perličieho mäsa sa dá pripraviť chutná paštéta, ktorá sa podáva s pečivom.
  • Huspenina z perličky: Alternatíva k tradičnej huspenine, s jemnejšou chuťou.

Domáca huspenina z perličky

Alternatíva k tradičnej huspenine, ktorá sa pripravuje z bravčového mäsa. Huspenina z perličky má jemnejšiu chuť a je menej tučná.

Suroviny:

  • 1 perlička (cca 1,5 kg)
  • Korenie (čierne celé)
  • Nové korenie
  • Bobkový list
  • 2 cibule
  • 3-4 strúčiky cesnaku
  • Soľ
  • Pár kvapiek octu
  • 1 mrkva
  • 1 petržlen
  • Kúsok zeleru
  • Bravčové pliecko (cca 200g - voliteľné, pre bohatšiu chuť)

Postup:

  1. Perličku dôkladne umyjeme a vložíme do veľkého hrnca.
  2. Pridáme korenie, nové korenie a bobkový list. Zalejeme studenou vodou tak, aby bola perlička ponorená.
  3. Varíme na miernom ohni približne 2 hodiny. Počas varenia priebežne zbierame penu, ktorá sa tvorí na povrchu.
  4. Dôležité: Počas týchto dvoch hodín huspeninu nemiešame, len zbierame penu.
  5. Po dvoch hodinách pridáme ošúpanú cibuľu a cesnak. Osolíme a pridáme pár kvapiek octu (ocot pomôže uvoľniť kolagén z kostí).
  6. Keď sa mäso začne oddeľovať od kosti, pridáme očistenú a nakrájanú mrkvu, petržlen a zeler. Ak používame bravčové pliecko, pridáme ho taktiež.
  7. Varíme, kým mäso nie je úplne mäkké a oddeľuje sa od kosti.
  8. Vyberieme mäso z hrnca a necháme ho vychladnúť. Vývar precedíme cez husté sitko alebo plátno.
  9. Mäso oberieme od kostí a nakrájame na menšie kúsky.
  10. Na dno misiek alebo tanierov rozložíme nakrájané mäso.
  11. Zalejeme precedeným vývarom.
  12. Necháme vychladnúť a potom vložíme do chladničky, aby huspenina stuhla.

Podávanie:

Domácu huspeninu podávame s nakrájanou cibuľou poliatou octom a s čerstvým kváskovým alebo klasickým chlebom.

Prečo je huspenina zdravá?

Huspenina je bohatá na kolagén a elastín, ktoré sú dôležité pre zdravie kĺbov, kože a vlasov. Kolagén je bielkovinou mladosti a prispieva k pružnosti a hydratácii pokožky.

Prečítajte si tiež: Ako upiecť perličku doma