Talianska kuchyňa je známa po celom svete a jedlá ako lasagne, špagety alebo tiramisu sú obľúbené aj na Slovensku. Poďme sa spoločne vydať na cestu za pôvodom týchto slávnych jedál a preskúmajme mestá, kde sa zrodili.
Tiramisu: Sladké pokušenie z Trevisa
Naša cesta začína v Trevise, meste v srdci Benátska. Treviso má bohatú históriu, ktorá siaha až do rímskych čias. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto bombardované a takmer úplne zničené.
Práve v Trevise sa v 19. storočí zrodil slávny dezert tiramisu. Tento piškótový dezert s kávovou príchuťou má dva hlavné príbehy o svojom vzniku. Podľa historických záznamov Gioiosa Marca sa dezert vyvinul medzi roľníkmi v druhej polovici 19. storočia, kde sa ako základ používal vaječný žĺtok vyšľahaný s cukrom.
Prvý príbeh sa spája s obdobím risorgimenta, hnutia za slobodu a národnú jednotu v Taliansku. V tomto období sa sladké tiramisu konzumovalo hlavne v bohatších rodinách a ako základ sa používal rakúsky koláč. Spisovateľ Giovanni Comisso v roku 1968 spomínal na tiramisu svojej babičky, Giuseppiny Tiretty, ktoré bolo výborné aj vďaka bohatej vrstve kakaa.
Druhý príbeh je o prešibanej majiteľke domu rozkoší v centre Trevisa. Táto Siora vraj vymyslela tiramisu ako afrodiziakum a ponúkala ho svojim klientom na konci večera, aby ich povzbudila pred návratom domov k manželkám. Hovorí sa, že keď klienti unavení schádzali dole schodmi, majiteľka im ponúkla tento dezert so slovami: adesso ve tiro su mi - „teraz ťa pozdvihnem.“ Tiramisu teda pôvodne mohlo fungovať ako prírodná Viagra, ponúkaná v nevestincoch.
Prečítajte si tiež: Most pri Bratislave: Pekáreň a ďalšie ponuky
Ak navštívite Treviso, určite ochutnajte tiramisu v Le Beccherie, ktoré je považované za jedno z najlepších v meste.
Miláno: Risotto alla Milanese a Panettone
Ďalšou zastávkou je Miláno, druhé najväčšie mesto Talianska. Miláno bolo založené Keltmi okolo roku 590 pred Kristom a vždy zohrávalo dôležitú úlohu v kultúrnom svete. Dnes sem prichádzajú návštevníci z celého sveta, aby videli pamiatky, ako je Duomo di Milano, galéria Viktora Emanuella II.
V Miláne sa zrodili dve kulinárske ikony: risotto alla milanese a panettone. Risotto alla milanese, alebo šafranové rizoto, má svoj pôvod spojený s výstavbou Duomo di Milano a s majstrom Valeriom di Fiandrom v 15. storočí. Hovorí sa, že Fiandrov učeň bol veľkým milovníkom šafranu a pridával ho do sklenených vitráží, aby napodobnil efekt zlata. Počas svadby Valeriovej dcéry požiadal kuchára, aby toto korenie pridal do svadobného rizota. Výsledkom bolo zlaté rizoto, ako ho poznáme dnes.
Panettone, sladký chlebík, má dva príbehy o svojom vzniku. Prvý príbeh rozpráva o Tonim, sluhovi v službách Ľudovíta il Mora z obdobia okolo roku 1495. Druhý príbeh, viac romantický, hovorí o sokoliarovi menom Ulivo. Ten sa zaľúbi do Adalgisy, dcéry pekára Toniho. Jeho otec má však problém s chudobným dievčaťom, a Ulivo sa preto rozhodne zamestnať ako predavač u Toniho. Do cesta pridáva drahé prísady (cukor, maslo, vajcia, citrón), ktoré kupuje tým, že predáva vojvodove sokoly.
Janov: Trofie al Pesto a Focaccia
Presúvame sa do Ligúrie a jej hlavného mesta, Janova. Janov má prastaré osídlenie a v roku 1000 získalo autonómiu, keď sa spolu s Pisou stalo významnou obchodnou veľmocou.
Prečítajte si tiež: Recepty na chlieb z domácej pekárne
Asi najznámejšie jedlo, ktoré v tejto oblasti nájdete, sú špecificky skrútené cestoviny s bazalkovým pestom - trofie al pesto. Pôvod týchto cestovín je prastarý, hovorí sa, že po prvýkrát boli pripravované počas križiackych výprav. Pesto je zmes z cesnaku, píniových orieškov, bazalky a syra. Jeho pôvod sa spája s námorníkmi, ktorí počas svojich dlhých plavieb potrebovali niečo, čo by sa tak rýchlo nepokazilo. Ďalšia legenda hovorí o mníchovi, ktorý žil v kláštore San Basilio na výšinách Prà (Janov). Jedného dňa nazbieral aromatickú bylinu, ktorá rástla na týchto výšinách a nazývala sa „bazilika“ na počesť svätého Bazila. Zmiešal ju s niekoľkými ďalšími prísadami, ktoré prinášali veriaci ako obetu, a všetko spolu rozmixoval, čím vzniklo prvé pesto, ktoré sa časom zdokonaľovalo, až sa z neho stala vzácna janovská omáčka, ktorou je dodnes. Oficiálny recept sa však spomína až v knihe La cuciniera Genovese od Giovanniho Battistu Ratta z druhej polovice 19. storočia. Ak si chcete vychutnať romantickú večeru a ochutnať pri tom trofie s pestom, odporúčam navštíviť reštauráciu Trattoria Rosmarino.
Druhý, nie menej známy pokrm z Ligúrie, je focaccia. Ide o niečo ako sploštený chlieb s mäkkým cestom, podobným pizze. Zvyčajne má zárezy, v ktorých je soľ, olej a bylinky. Podobná príprava, ako dnes, existovala už v starovekom Ríme a nazývala sa panis focacius, typ chleba, pravdepodobne plochý, pečený na ohnisku. V tom čase sa používal ako chlieb na namáčanie do polievok. Názov môže pochádzať od slova focus (oheň alebo ohnisko), a dokonca sa zdá, že pochádza od Etruskov. S expanziou Rímskej ríše sa focaccia dostala do celej Európy: v Španielsku je to pan de hogaza, vo Francúzsku fugasse.
Neapol: Pizza
Na juhu Talianska sa vydáme do Neapolu, živého mesta s veľkým množstvom turistického vyžitia. Ako mnohí z vás už vedia, práve z Neapolu pochádza pravá talianska pizza. Jej začiatky siahajú až do roku 1600. Najskôr šlo len o chlebové cesto pečené v drevených peciach, ochutené cesnakom, soľou či bazalkou. Na klasickú pizzu obloženú paradajkami a mozzarellou si musíme počkať až do druhej polovice 19. storočia. Tradícia hovorí, že najlepší pekár pizze svojej doby, Raffaele Esposito, pripravil pre kráľa tri druhy pizze. Najlepšia však bola tá, ktorá mala tri farby Talianska: červená - paradajky, biela - mozzarella a zelená - bazalka.
Bologna: Lasagne alla Bolognese
Medzi najpopulárnejšie mestá Talianska nepochybne patrí Bologna. S týmto mestom sa spája aj recept na lasagne, konkrétne lasagne alla bolognese. Názov „lasagne“ pochádza z gréckeho výrazu laganon a latinského laganum, ktoré označovali štvorcové alebo obdĺžnikové plátky cestovín, ktoré sa piekli v peci a plnili rôznymi náplňami. Neskôr sa v Neapole začali objavovať verzie s viacerými vrstvami cestovín. Syr, ktorý je dnes neodmysliteľnou súčasťou tohto receptu, sa začal pridávať až v 14. storočí. Lasagne, aké ich poznáme dnes, sa začali formovať v 19. storočí, keď sa v recepte po prvýkrát objavili paradajky v roku 1881.
Rím: Fettuccine Alfredo
Keď sa povie spojenie „večné mesto“, každý z nás hneď vie, že reč je o Ríme. Známe fettuccine vznikli v Ríme v roku 1908 vďaka Alfredovi di Leliovi na námestí Piazza Rosa, vo faktórii jeho matky, na ktorej mieste dnes stojí Galleria Alberto Sordi. Najžiadanejší a veľmi oceňovaný recept boli práve jeho cestoviny, ale svoju svetovú popularitu si tento recept získal v roku 1927, kedy ho ochutnali hollywoodski herci Douglas Fairbanks a Mary Pickford.
Prečítajte si tiež: Tipy pre úspešné pečenie bezlepkového chleba
Bari: Orecchiette
Bari, krásne historické mesto na juhu Talianska, patrí k najznámejším mestám celej Apúlie. Najtypickejším jedlom uličiek v Bari sú slávne cestoviny orecchiette, ktoré sa stali doslova ikonou nielen mesta, ale aj celej talianskej Apúlie. Dokonca nevieme ani len presne ukázať na jedno miesto a s určitosťou tvrdiť, že práve tu orecchiette vznikli, hoci príbehy hovoria, že toto slovo sa v Apúlii objavuje od 13. storočia. Ich tvar mal dokonca vziať inšpiráciu v tradičných domčekoch trulli, ktoré môžete aj dnes objaviť napríklad v slávnom mestečku Alberobello. Ďalší spájajú orecchiette so židovskou komunitou, ktorá sa v Bari zakorenila v rovnakom období. Tak či onak, orecchiette sa preplietli s Bari a s Apúliou natoľko, že dnes je jedlom číslo jeden, ktoré by ste počas svojej juhotalianskej cesty mali ochutnať. Orecchiette nájdete v ponuke mnohých lokálnych podnikov a veľakrát sa bude líšiť omáčka, s ktorou ich dostanete. K tým najtradičnejším patria orecchiette „cima di rapa“, no je to vysoko sezónna záležitosť a najčastejšie je v ponuke počas zimných mesiacov. Cima di rapa je zaujímavý druh zeleniny, ktorá sa najviac podobá na brokolicu.
Florencia: Schiacciata alla Fiorentina a Bistecca alla Fiorentina
Ako bonus na záver by som chcela spomenúť aj hlavné mesto Toskánska, Florenciu. V tradičnej florentskej kuchyni nájdeme kysnutý koláč s pomarančovou príchuťou, schiacciata alla fiorentina. Tento koláč musí byť hrubý asi 3 cm a bohato posypaný práškovým cukrom. Často sú cukrom vytvorené rôzne symboly (najčastejšie Florentská ľalia) alebo nápismi, pričom sa často používa aj kakaový prášok. O jeho historickom pôvode svedčí slávny gastronóm 19. storočia, Pellegrino Artusi. Zaujímavosťou je, že po prestavbe kláštora na väznicu sa Schiacciata delle Murate stalo posledným jedlom odsúdených na trest smrti. Dnes je schiacciata alla fiorentina neodmysliteľnou súčasťou karnevalových osláv, najmä vo februári, no niektoré pekárne ju pripravujú po celý rok a nájdete ju ich veľkých výkladoch.
Druhým unikátom z Florencie je bistecca alla fiorentina. Hovorí sa, že tento steak pochádza z čias Mediciovcov. V tom období sa zvyklo oslavovať svätého Lorenza zapálením veľkých ohňov na námestí. Florencia bola v tých časoch hojne navštevovaná cestovateľmi z celého sveta, vďaka obchodu s tovarom, a je teda možné, že niektorým anglickým obchodníkom prítomným na slávnosti toto mäso mimoriadne chutilo. Začali sa dožadovať ďalšieho a hlasno kričali: „Beef steak!“ Z týchto pokrikov vznikol názov bistecca.
Mlynárstvo v Bratislave: História a Vývoj
Mlynárstvo má v Bratislave bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Múka, základná potravinárska surovina, sa v minulosti vyrábala v mlynoch, ktoré boli často situované pri tečúcej vode. Okolo roku 1200 v okolí Bratislavy vznikali prvé kolesové vodné mlyny pod Karpatmi, najmä na toku potoka Vydrica. V Mlynskej doline sa nachádzalo deväť obilných mlynov, ktoré fungovali až do polovice 19. storočia.
Neskôr štafetu mlynárstva prevzali mlyny v Blumentáli a na Nivách, kde vznikla nová priemyselná zóna "Mlynské Nivy". Najvýznamnejší Ludwigov parný mlyn bol situovaný neďaleko bývalej výpravnej budovy konskej železnice Blumentál. V Ludwigovom mlyne prvýkrát svietili izbové žiarovky v Bratislave, napájané z dynama poháňaného parným strojom.
Ďalší významný mlyn, Jedľa, vznikol v roku 1928 ako „Jedľa - účastinná spoločnosť v Bratislave“. Tento mlyn a pekáreň sa nachádzal neďaleko Čabelkovej križovatky a mal dvojkoľajovú vlečku. Po znárodnení v roku 1948 prešiel do vlastníctva socialistickej organizácie “Mlyny a cestovinárne Piešťany národný podnik”.
Most pri Bratislave: História a Súčasnosť
Obec Most pri Bratislave má bohatú históriu, ktorá siaha až do staroslovanských čias. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1238, kedy sa spomína ako Pruck. V roku 1283 je obec zapísaná ako Pruk, čo je skomolené jeho pôvodné meno Bruck an der Donau, čiže Most nad Dunajom. Meno dedina dostala oprávnene, veď rieka Malý Dunaj sa často vylievala a pre nerušené spojenie s okolím bolo treba stavať mosty.
V roku 1947 bola k Mostu na Ostrove pripojená osada Hideghét (od roku 1976 Studené), ktorá bola kedysi samostatnou obcou. V roku 1974 bolo meno obce zmenené na Most pri Bratislave.
V súčasnosti je Most pri Bratislave modernou obcou s rozvinutou infraštruktúrou a občianskou vybavenosťou. Obec sa nachádza v Podunajskej nížine na agradačnom vale Malého Dunaja a je obľúbenou destináciou pre rekreáciu a oddych.