Pečený moriak s kapustou: Tradičný recept a inšpirácie pre sviatočný stôl

sabor peruano
Rate this post

Vianočné sviatky sú časom radosti, rodinnej pohody a samozrejme, chutného jedla. Hoci sa vianočné tradície a jedlá líšia v závislosti od krajiny a regiónu, jedno je isté - sviatočný stôl by mal byť bohatý a plný dobrôt. V tomto článku sa pozrieme na tradičný recept na pečeného moriaka s kapustou a ponúkneme vám aj ďalšie inšpirácie pre váš sviatočný stôl.

Pravoslávne Vianoce a ich kulinárske tradície

Približne tretina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne za štedrovečerný stôl 6. januára. V prešovskej eparchii je okolo 140 pravoslávnych cirkevných obcí, z ktorých asi 90 percent slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára. Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove, tomuto sviatku v pravoslávnej cirkvi nepredchádza advent, ale 40-dňový pôst, kedy sa nekonzumujú mastné jedlá, mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty. Najdôležitejšie je v tomto predvianočnom období venovať sa duchovnej príprave vrátane spovede.

V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň zväčša nekonzumuje žiadne jedlo, prvým pokrmom býva štedrovečerná večera a to až po východe prvej hviezdy. Na štedrovečernom stole sú u pravoslávnych veriacich jednoduché jedlá, v minulosti pripravené z vlastnej úrody. Ryba so zemiakovým šalátom tu nemá tradíciu. K tradíciám, ktoré sa ešte doteraz v mnohých rodinách zachovávajú, patrí slama pod stolom, v ktorej si deti môžu nájsť oriešky a ovocie. Reťaz okolo stola sa dáva preto, aby sa rodina nerozpadla. Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín.

V pondelok sa stretnú veriaci vo svojich chrámoch na liturgii oslavujúcej „Roždestvo Isusa Christa“. V prešovskom chráme začne Archijerejská liturgia sv. Vasiľa Veľkého o 9:00, tento sviatok bude o to významnejší, že ho bude s duchovnými po prvýkrát slúžiť aj nový arcibiskup prešovský a Slovenska Rastislav. V utorok je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke. O deň neskôr je sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Pána aj v Detskom domove sv. Nikolaja a reedukačnom centre v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Vianoce prežijú ako všade inde, zasadnú za spoločný stôl, počas sviatočných dní budú mať svoj program.

Tradičné jedlá pravoslávnych Vianoc

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom budú oslavovať Vianoce. Tu je niekoľko inšpirácií na dobroty do vašej kuchyne:

Prečítajte si tiež: Inšpirácie na varenie s tvarohom

  • Kuťa: Ide o varenú pšenicu s medom a orechmi, ktorá sa zvykne nazývať aj Kolivo.
    • Potrebujeme: pšenicu (výborná je špalda), soľ, med, vlašské alebo lieskové orechy.
    • Postup: Vopred namočenú pšenicu alebo špaldu uvaríme v mierne osolenej vode, až kým nebude mäkká a nezačne praskať. Vmiešame do nej med a orechy, prípadne aj namočené hrozienka a sladká vianočná maškrta je hotová.
  • Rusínska polievka s mletými hubami a kapustou:
    • Potrebujeme: zmes sušených húb, kyslú kapustu, cibuľu, olej, mletú červenú papriku, cesnak, zemiaky, soľ, mleté čierne korenie.
    • Postup: Sušené huby namočíme na niekoľko hodín do studenej vody, pokojne aj cez noc. Potom huby scedíme a pomelieme ich na mäsovom mlynčeku. Aj kapustu scedíme a pomelieme, kapustovú aj hubovú šťavu si však odložíme. Na oleji orestujeme cibuľu, pridáme k nej pomleté huby a kapustu a osmažíme ich. Poprášime paprikou, podlejeme šťavou z kapusty a z húb a povaríme. Pridáme bobkový list, cesnak a guľky nového korenia. Na panvici alebo v menšom kastróliku pripravíme zápražku - na oleji osmažíme múku, zalejeme ju vodou a pridáme do polievky. Ak je to potrebné polievku ešte môžeme zahustiť múkou, povaríme ju a na záver do nej pridáme nakrájanú a na troche oleja osmaženú cibuľu. Mačanka sa jedáva s chlebom, ktorý sa do nej namáča a z čoho vlastne vznikol jej názov.
  • Mačanka

Pravoslávne Vianoce v regióne Medzilaboriec

Vianočná atmosféra a duchovné tradície hlboko prenikajú do severovýchodnej časti Slovenska, najmä do regiónu Medzilaboriec. Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, prežívajú svoje sviatky v súlade s posunom o trinásť dní oproti gregoriánskemu kalendáru.

Podľa Milana Gerku, druhého tajomníka Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, predchádza Vianociam 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a iných živočíšnych produktov. Štedrý deň je stále pôstny, a preto sa veriaci zdržiavajú konzumácie jedál až do štedrovečernej večere.

Štedrovečerná večera u pravoslávnych veriacich je jednoduchá a skromná. Jedlá sa tradične pripravujú z vlastnej úrody. Na rozdiel od niektorých iných kresťanských tradícií, pravoslávni veriaci zvyčajne nechodia na polnočnú bohoslužbu. Namiesto toho je najväčším sviatkom po štedrovečernej večeri návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Tieto obrady sú rozsiahle a môžu trvať až tri hodiny.

V regióne Medzilaboriec sú Vianoce popretkávané špecifickými zvykmi a tradíciami, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Medzi tradičné postavy patria "dido" a "žid", ktorí majú oblečené kožuchy, baranice a v rukách palice. Ich príchod z domu do domu sprevádza zvuk zvoncov, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru. Pastieri, dido a žid rozprávajú o udalostiach v Betleheme a spievajú koledy, ktoré sú súčasťou byzantského obradu východných cirkvi.

Štedrý deň v pravoslávnych rodinách pozostáva z množstva rôznych jedál. Sú však pôstne, pripravované bez mäsa, mlieka či masla. Štedrú večeru začínajú chlebom, medom a cesnakom. Potom sú fazuľová polievka, hrachová polievka, slivčanka, čo je polievka zo sliviek, kapustnica, hríbová mačanka a zemiaky s rybou.

Prečítajte si tiež: Pečenie Dvakrát Pečeného Chleba

Počas večere vstáva od stola iba gazdiná. Ak by to niekto urobil, znamenalo by to, že sa vzdiali od rodiny. Po večeri idú celá rodina do chrámu, kde sa konajú bohoslužby, známe ako Veľké povečerie. V nasledujúci deň 7. januára v pravoslávnej cirkvi slávia sviatok Narodenia Isusa Christa.

Podľa posledného sčítania ľudu je na Slovensku približne 50 000 pravoslávnych veriacich. Takmer všetci slávia sviatky Veľkej noci v rovnakom termíne. Na svete je podľa odhadu 350 miliónov pravoslávnych veriacich, ktorí žijú v rôznych krajinách, vrátane Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska, Grécka, Cypru a niektorých arabských štátov, ako aj v USA. Vplyvom migrácie ľudí sa Pravoslávna cirkev šíri aj do ďalších krajín.

Pečený moriak: Recept a tipy

Pečený moriak je obľúbeným sviatočným jedlom v mnohých krajinách, a to nielen v anglosaskom svete. Jeho príprava si vyžaduje trpezlivosť a zručnosť, ale výsledok stojí za to.

Ingrediencie:

  • 3 kg moriak
  • 100 g masla
  • 1 ČL hladkej múky
  • soľ

Plnka I:

  • 3 žemle
  • 3 vajcia
  • 20 g slaniny
  • 30 g tuku
  • mlieko
  • pokrájaná šunka
  • postrúhaný muškátový oriešok
  • soľ

Plnka II:

  • 1 žemľa
  • 150 g nemastného bravčového mäsa
  • 100 g vareného údeného mäsa
  • 1 vajce
  • mlieko
  • pečeň z moriaka
  • mleté čierne korenie
  • soľ

Postup:

  1. Očisteného moriaka umyte, osušte a na prsiach mu uvoľnite kožu na naplnenie.
  2. Potom ho osoľte zvonka i zvnútra a plňte. Jednu plnku dajte do brušnej dutiny a druhú medzi prsia a uvoľnenú kožu.
  3. Koniec kože z krku prehnite a zošite, brušnú dutinu takisto zašite, konce krídel odseknite a krídla zahnite dozadu.
  4. Moriaka dajte na pekáč (prsiami nahor) vymastený 90 g rozohriateho masla, podlejte malým množstvom vody a vložte do stredne vyhriatej rúry.
  5. Po chvíli teplotu rúry zmiernite, moriaka obráťte prsiami nadol a prsia podložte drievkami, aby sa koža neprichytila na pekáč.
  6. Pri dopekaní moriaka znova obráťte prsiami nahor a do šťavy pridajte múku rozotretú s 10 g masla.
  7. Počas pečenia moriaka polievajte vlastnou šťavou, podlievajte horúcou vodou a pripečenú šťavu na okrajoch pekáča zoškrabujte do šťavy.

Príprava plniek:

  • Plnka I: Žemle pokrájajte na kocky a zvlhčite mliekom rozšľahaným so žĺtkami a soľou. Pridajte vyškvarenú slaninu pokrájanú na kocky a rozohriaty tuk. Z bielkov ušľahajte tuhý sneh a zľahka ho zamiešajte do plnky spolu s postrúhaným muškátovým orieškom. Nakoniec pridajte ešte pokrájanú šunku v množstve podľa vlastného uváženia.
  • Plnka II: Žemľu pokrájajte na plátky a navlhčite mliekom. Po presiaknutí pridajte zomleté bravčové mäso, údené mäso a pečeň, vajce a mleté čierne korenie, osoľte a dobre vymiešajte.

Tipy pre dokonalého moriaka:

  • Soľný kúpeľ: Morku dame do solneho kupela aspon na 5 hodin. Uplne ju zalejeme vodou, v ktorej sme rozpustili par lyzic soli.
  • Plnka: Na panvici rozohrejeme kustik masla alebo oleja. Pridame posekanu cibulu, roztlaceny cesnak, poprazime. Pridame na kocky pokrajanu slaninku. Poprazime. Chlieb potrhame na kusky a pridame do panvice. V miske rozslahame 4 vajcia, rozdrobime do toho kocku bujonu, pridame mlieko. Zamiesame. Vajcovu zmes pridame do panvice k slaninke. Na silnejsom ohni to poopekame. Tak, aby kusky chleba este zostali cele, aby nevznikla kasa. Pridame podla potreby trosku soli a pepru. Plnka je hotova.
  • Pečenie: Dame zohriat ruru na 200 stupnov. Nie na vyssiu teplotu, lebo by sa maslo moc spalilo. Najlepsie je klasicka rura, v horucovzdusnej je morka viac vysusena. Morku vytiahneme z kupela, poutierame a este trochu posolime. Naplnime plnkou. Moc ju nenatlacte, len tak pozvolna. Ak sa vsetka plnka nezmesti, pecieme len tak na pekaci, vedla morky. Ak by sme plnku moc natlacili, tym by bolo maso vysusenejsie, nakolko plnka dosiahne pri peceni velmi vysoku teplotu, tuto teplotu odovzda masu a tym ho viac vysusi. Na pekaci v rure dame rozpustit asi 100g masla. Dame na nu pokrajanu slaninku, rozmarin a zbytok (100g) pokrajaneho masla. Dobre ju zakryjeme aluminiovou foliou, aby sa nevysusovala. Dame do rury. Kazdych 45 minut opatrne foliu odhrnieme (pozor na horucu paru) a polejeme vypekom. A vzdy zase treba dobre zakryt foliou. Po tom, ako sa morka poleje druhykrat, znizime teplotu v rure na 180 stupnov. Morka sa piekla celkovo 4,5 hodiny. Ale bolo by stacilo aj pol hodinu menej. Pretoze hostia neboli este hotovi s predjedlom, tak zostala v rure trochu dlhsie, ako bolo treba. Ak mate teplomer na maso, tak ho mozete zapichnut do najhrubsej casti a ak ukaze teplotu 72 stupnov celzia, tak je morka hotova. Morku mozete pred dopecenim odokryt a tak dopiect, aby bola kozticka este chrumkavejsia.
  • Tip: Tuto plnku pouziva Berend aj na plnenie kurata.

Kapustnica: Dva rodinné recepty

Kapustnica je tradičná slovenská polievka, ktorá nesmie chýbať na štedrovečernom stole. Existuje mnoho receptov na kapustnicu, a každý región či rodina má ten svoj.

Keď sme pred rokmi začali bývať spolu každý z nás si z domu priniesol aj svoje vlastné rodinné vianočné tradície, ktoré sa týkajú jedla. Tá moja je smotanová, zatiaľ čo Miška obľubuje kapustnicu bez smotany, so slivkami a papcúnom. Našťastie je postup prípravy oboch druhov rovnaký, k rozdielom potom dochádza až na samom konci prípravy, takže nám to život až tak nekomplikuje. V našich rodinách sa však nikdy nepodávala pôstna kapustnica, v polievke je tak aj mäso. Pripravujeme ju z troch (akýchkoľvek) druhov domácich klobás. Kyslú kapustu sceďte. Šťavu z nej si odložte bokom. Kapustu môžete nožom nasekať na menšie kusy. V prípade, že je príliš kyslá môžete ju tiež premyť pod studenou vodou, ale nie veľmi, aby nestratila chuť a kyslosť. V menšom hrnci na masti do sklovita usmažte cibuľu. Pridajte cesnak, mletú červenú papriku, zasypte hladkou múkou, chvíľu posmažte a zalejte vodou. Vznikne vám príjemne voňajúca zápražka. Dochuťte soľou a korením. Zápražku pridajte ku kapuste. V prípade potreby dolejte vodou, nezabudnite ochutnávať a prípadne aj dosoliť. Pre Miškinu verziu: Do kapustnice pridajte sušené slivky a papcún. Ten vytvoríte z vajíčka, hrubej múky a trochy vody. Presný pomer sa určiť nedá, vytvorte tuhé cesto, aby sa dalo bez problémov strúhať. Cesto nastrúhajte pomocou kuchynského strúhadla.

Prečítajte si tiež: Pečený čaj: Ideálny nápoj na chladné dni

Štedrá večera v Európe: Rozmanitosť tradícií

Vianočné sviatky ako také sú spojené s mnohými tradíciami, ktoré sa líšia aj medzi jednotlivými regiónmi. Odlišnosti samozrejme nachádzame aj medzi jednotlivými krajinami. V nasledujúcich riadkoch ponúkame charakteristiku štedrovečernej večere naprieč celou Európou. Mohlo by sa zdať, že na Vianoce sa až tak veľa nových vecí vymyslieť nedá, no každý sviatočný stôl sa prehýba pod iným druhom špecialít od ryžového pudingu cez pečeného úhora až po rybaciu polievku.

  • Česko: Štedrá večera v Čechách sa podobá tej slovenskej. Začína sa rybacou polievkou, ale výnimkou nie sú ani šošovicová a zemiaková polievka. Ako hlavné jedlo sa podáva zemiakový šalát. Rodinné recepty na šalát sú však rozmanité. Základ ale tvoria zemiaky, petržlen, zeler, mrkva, hrach, cibuľa, kyslé uhorky a majonéza. V niektorých rodinách sa však pridávajú aj vajcia, saláma, šunka a syr. K zemiakovému šalátu sa je kapor alebo rezne. V súčasnosti sa čoraz viac upúšťa od vyprážaného kapra a pripravujú sa bravčové rezne.
  • Francúzsko: Francúzi sú preslávení vyberanou kuchyňou a obzvlášť to platí počas sviatkov. Štedrá večera je tu skutočnou hostinou. Ide však predovšetkým o rodinnú udalosť. Menu na večeru sa medzi jednotlivými regiónmi líši. Niekde sa podáva pečená hus, inde moriak s gaštanmi či ustrice s paštétou. Tradične sa však ako predkrm podávajú ustrice a biele klobásy. Špecialitou sú tu slimáky a rybacia polievka. Na stole sa objavuje aj pečený moriak s gaštanovou plnkou alebo slimačou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom. Nechýbajú mušle, kaviár, losos, žabie stehienka a syry od výmyslu sveta. Ako dezert sa podávajú čokoládové truffle s ďatľami, koláč so smotanou, roláda a čokoládové salámy.
  • Bulharsko: Vianoce sa tu oslavujú v mnohých rodinách až začiatkom januára, pretože je to pravoslávna krajina. Tradičnými ingredienciami sviatočných jedál je mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepky a ryžu. Pripravuje sa tu aj špeciálny koláč z kysnutého cesta. Je v ňom ukrytá jedna minca a kto ju objaví, bude mať nasledujúci rok šťastie. Deti zas obľubujú tradičné pomarančové koláčiky. V Bulharsku sa vianočné menu skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhové koláče, ktoré sú podobné našej štrúdli. Vianoce začínajú tradíciu pečenia svätoštefanského koláča v prvú adventnú nedeľu. Ten musí vydržať až do Troch kráľov.
  • Maďarsko: Štedrá večera sa začína pohárom vína. Typickým vianočným pokrmom je pikantná rybacia polievka, smažená ryba a zemiakový šalát. Významné miesto majú rybacie špeciality. Rybacia polievka na Vianoce nesmie chýbať. Halászlé je typické maďarské jedlo pripravené z ryby, no odlišné od obyčajnej rybacej polievky.
  • Nemecko: Obľúbeným vianočným pokrmom v Nemecku je hus, kačka alebo moriak. V niektorých oblastiach sa na Vianoce nezaobídu bez pečenej klobásy. Vianočná kuchyňa však ponúka mnoho pokrmov z rýb ako sú pečená šťuka, zubáč na rošte, plnený kapor a podobne. S obľubou sa podáva obložená misa s kúskami pečeného bravčového mäsa, kačky, husi, morky, údeného mäsa a klobás. Nechýba ani jablkový závin a ovocný šalát s likérom.
  • Poľsko: Na štedrovečernom stole bývali kedysi hlavne ryby a špeciálny biely chlieb alebo žemle. Dnes ryby nahradil pečený moriak. Na juhu Poľska je vianočné menu podobné nášmu slovenskému. Na východe sa zas podáva boršč z červenej repy. V niektorých rodinách sú ešte stále živé tradície a podáva sa 12 chodov, ktoré majú symbolizovať 12 mesiacov v roku. Začína sa borščom. Je to vývar z údeného mäsa a cvikle. Inde sa podáva zatrepaná hríbová polievka. Dominantným hlavným chodom sú ryby, morka a víno. Kapor sa podáva v sladkej omáčke so slivkami. Mleté rybie mäso zas v rôsole. Tradične sa pečie chlieb a pripravujú makové pupáky osladené mliekom, cukrom, medovou vodou a hrozienkami.
  • Rakúsko: V Rakúsku sa pečú štóly, tradičné vianočky, ktoré sa nechávajú dlhú dobu uležať. Najobľúbenejším jedlom sú ryby a hydina na všetky spôsoby. V súčasnosti sú bežné aj bravčové rezne.
  • Rusko: Rusko je pravoslávna krajina a Vianoce sa vo väčšine rodín slávia až začiatkom januára. Nový rok je pre väčšinu dôležitejším sviatkom. Počas vianočných sviatkov sa podávajú bezmäsité pokrmy a ryby. Obľúbené sú plnené taštičky z kysnutého cesta s plnkou zo zemiakov, ryže, kapusty alebo húb.
  • Škandinávia (Dánsko, Nórsko, Švédsko): V Dánsku na Vianoce tradične jedia hus, kačku, bravčové s kapustou, horúcu šunku, tresku, ryžu, chlieb a sladký nákyp s mandľou. Menu je tu naozaj pestré a stoly sa prehýbajú pod dobrotami. Servíruje sa husacia, kačacia a bravčová pečienka s červenou kapustou, treska s reďkvičkou, horúca ryža poliata studeným mliekom a pod. Nóri pripravujú ovsenú kašu, bravčové pečené a puding s mandľou. Tradične sa podáva pečené rebierko, špeciálne pripravovaná baranina alebo treska. Vo Švédsku sú obľúbené ryby, teplá šunka, puding s mandľou a tradičná fazuľa zapečená so slaninou.
  • Španielsko: V Španielsku sa večera začína často až po polnočnej návšteve kostola a podáva sa pečený moriak a sladký pokrm z mandlí a karamelu. Ako hlavný chod sa podáva aj baranie, jahňacie a kozľacie mäso s množstvom zeleniny. Nesmie chýbať ovocie a víno, sladké múčniky a zákusky.
  • Taliansko: Tradičným vianočným jedlom sú artičoky, plnená divina, ryby, pečené kurčatá a slaná kukuričná kaša polenta. Obľúbenými sladkosťami je gaštanové pyré so šľahačkou, turecký med alebo talianska bábovka. Talianske jedlá na Vianoce sa však v podstate od tých každodenných až tak veľmi nelíšia.
  • Veľká Británia: Hlavným jedlo vianočnej večere je pečený moriak, ktorý je servírovaný s pečenými zemiakmi a zeleninou, plnkou a brusnicovou omáčkou. Po moriakovi nasleduje tzv. vianočný puding. No nie je to puding ako ho poznáme my. Je to skôr ovocný koláč s hrozienkami, čerešňami a orieškami.

Vianoce vo svete: Rôzne chute a tradície

Štedrý večer je pre väčšinu z nás spojený s jedinečnou atmosférou, rozprávkami a samozrejme tradičným jedlom. Nie všade je však hlavná slávnostná hostina spojená práve so Štedrým večerom 24. decembra. Zatiaľ čo v mnohých stredoeurópskych krajinách hrá tento deň kľúčovú úlohu, v anglosaskom prostredí, ako je Veľká Británia, USA či Austrália, je centrom osláv až Boží hod vianočný 25. decembra. Inde, napríklad na Filipínach, prebieha hlavná hostina „Noche Buena“ na prelome 24. a 25. decembra po polnočnej omši. A napríklad v Etiópii sa Vianoce slávia až 7.

  • Anglicko a USA: V Anglicku je tradičným hlavným chodom pečený moriak, často plnený plnkou s bylinkami a doplnený pečenými zemiakmi, zeleninou a brusnicovou omáčkou. Dezertom je typicky Christmas pudding, tmavý hutný dezert plný sušeného ovocia a korenia. V USA je vianočná hostina rovnako pestrá, ale sladšia. Okrem pečeného moriaka tu nájdete často sweet potatoes (sladké zemiaky), ktoré môžu byť pečené s marshmallows, alebo pečenú šunku s polevou z medu či javorového sirupu.
  • Austrália: V Austrálii prebiehajú Vianoce počas najteplejšieho obdobia roku, takže klasická pečená hostina ustupuje ľahším pokrmom. Obľúbené sú grilované morské plody, najmä krevety, alebo studené mäso podávané s čerstvým šalátom.
  • Mexiko: V Mexiku je vianočná večera oslavou plnou výrazných chutí. Typickým pokrmom je pozole, sýta polievka z bravčového mäsa, kukurice a korenia, ktorá sa podáva s limetkou a koriandrom. Ďalšími obľúbenými jedlami sú tamales (plnené kukuričné cesto zabalené do kukuričných listov) alebo bacalao (sušená treska pripravená na rajčinách).
  • Japonsko: V Japonsku, kde Vianoce nemajú náboženský základ, si miestni vytvorili vlastnú tradíciu: večera z KFC. Tento zvyk vznikol v 70. rokoch vďaka úspešnej marketingovej kampani „Kentucky for Christmas“ a dodnes je nesmierne populárny. Rodiny si často rezervujú svoj kýblik vyprážaného kuraťa týždne dopredu.
  • Filipíny: Na Filipínach je Štedrý večer známy ako Noche Buena, čo je veľká rodinná oslava, ktorá začína až po polnočnej omši. Filipínci milujú bohatý stôl plný pokrmov, ktoré kombinujú sladké a slané chute. Obľúbené je lechón (celé pečené prasa), queso de bola (guľatý syr obalený v červenom vosku) alebo rôzne ryžové dezerty, ako je bibingka (ryžový koláč).
  • Etiópia: V Etiópii, kde sa Vianoce slávia podľa juliánskeho kalendára až 7. januára, je tradičnou štedrovečernou hostinou Doro Wat - pikantné dusené kura podávané s injera, kvasenou plackou z tefovej múky. Pokrm je výrazne korenistý zmesou berbere a servíruje sa s varenými vajcami.