Pestovanie papriky je obľúbená činnosť mnohých záhradkárov. Hoci sa to nezdá byť zložité, nie každý sa môže pochváliť bohatou úrodou. V článku sa venujeme pestovaniu papriky, vhodným podmienkam pre rast, správnemu zavlažovaniu a starostlivosti o rastliny.
Úvod do pestovania papriky
Paprika (Capsicum annuum) je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje plody rôznych tvarov, farieb a chutí. Je bohatá na vitamín C a má vysokú biologickú hodnotu. Pestovanie papriky je pomerne nenáročné a nevyžaduje veľa priestoru, preto je obľúbené medzi záhradkármi. Papriku je možné pestovať v záhrade, skleníku alebo v kvetináči na balkóne.
Výber odrody papriky
Existujú tisíce odrôd papriky, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, chuťou, farbou a textúrou plodov. Pri výbere odrody je dôležité zvážiť jej využitie v kuchyni a podmienky pestovania.
Medzi najčastejšie pestované odrody patria:
- Kapie: Sladké, dužinaté a nepálivé papriky.
- Klasické papriky: Pálivé alebo nepálivé papriky rôznych tvarov a veľkostí.
- Čili papričky: Malé, aromatické a pálivé papriky.
Rozdelenie môže byť aj na poľné a skleníkové papriky. Poľné papriky sú skoršie a odolnejšie voči nízkym teplotám. Hybridy sú krížence rôznych odrôd, ktoré sa vyznačujú vysokou produktivitou, skorším dozrievaním, odolnosťou voči chorobám a uniformnosťou plodov.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
Medzi obľúbené odrody patrí napríklad PCR (žltozelená, podlhovastá, mierne pikantná), Baraní roh zelený (bledozelená, dlhá, s vysokým obsahom vitamínu C), Dolmy F1 (hrubostenná, mäsité, sýtozelená) a Slovakia (skorá, kápia, aromatická).
Predpestovanie sadeníc papriky
Ak chcete pestovať papriku zo semien, je potrebné predpestovať sadenice. Semienka sa vysievajú 6 až 8 týždňov pred plánovaným presadením do záhrady. Výsev sa vykonáva do hlbších výsadbových nádob s drenážnymi otvormi, naplnených záhradníckym substrátom. Semienka sa prekryjú tenkou vrstvou substrátu a výdatne zalejú. Substrát sa udržiava vlhký, ale nie premočený. Nádoby so semienkami sa umiestnia na slnečné miesto v interiéri alebo v skleníku.
Výsadba papriky
Sadenice papriky sa presádzajú do záhrady až po tom, keď pominie nebezpečenstvo mrazov, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Pôda by mala byť priepustná, mierne kyslá až neutrálna (pH 5,5 až 7) a obohatená o kompost. Pred výsadbou je potrebné sadenice aklimatizovať na vonkajšie prostredie. Aklimatizácia trvá minimálne 7 dní, počas ktorých sa sadenice premiestňujú na pár hodín denne do záhrady, na polotienisté miesto, kryté od vetra. Sadenice sa vysádzajú do pripravenej pôdy v minimálne 30 cm rozstupoch. Pri výsadbe sa odstránia najnižšie poschodie lístkov a sadenice sa vysádzajú hlboko, tak aby bola stonka až do 5 cm od prvých listov pod povrchom pôdy. Po výsadbe sa sadenice zahrnú pôdou, utlačia a výdatne polejú vodou. K rastline sa zatlčie palica, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Pestovanie papriky v kvetináči
Papriku je možné pestovať aj v kvetináči. Vhodné sú menšie kontajnery (10 - 20 l) s priepustnou pôdou s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní v kvetináči je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Papriky pestované v kvetináčoch je možné prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie.
Starostlivosť o papriku počas rastu
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Pre dosiahnutie hustejšej koruny a vyššej produktívnosti je potrebné rastline odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm. Paprika je citlivá na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C. V prípade pestovania v skleníku je potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože pri prekročení teploty 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Zavlažovanie papriky
Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná. Ideálna je hlboká zálievka 2 - 3 krát do týždňa pri absencii zrážok. Zalievanie by sa nemalo vykonávať studenou vodou. Voda na zalievanie môže pochádzať z nádrží, v ktorých sa zahreje. Odporúča sa použiť kvapkovú hadicu, pretože zalievanie zhora môže podporiť rozvoj plesňových chorôb. Papriky sa zvyčajne zavlažujú malými dávkami vody (3-4 l na rastlinu). Rozmiestnenie kvapkačov a frekvencia zavlažovania závisí od typu a absorpčných schopností pôdy.
Hnojenie papriky
Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny. V pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami sa im darí najlepšie. Syntetické hnojivá, ktoré narušujú život v pôde, nie sú ideálne. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu. Ak nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK, ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.
Prezimovanie papriky
Papriku je možné pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Pred zazimovaním je potrebné zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm a rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C a s trochou prirodzeného svetla. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).
Škodcovia a choroby papriky
Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
Medzi najčastejšie choroby papriky patria:
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť
- Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami.
- Suchá škvrnitosť plodov: Defekt spôsobený nedostatkom vlahy či výživy.
- Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov spôsobené slnečným žiarením.
- Vädnutie papriky: Hubové ochorenie prenikajúce do rastliny cez korene.
Medzi škodcov patria napríklad roztočec chmeľový, vošky, strapka západná a molica skleníková.
Zber papriky
Plody papriky dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
Užitočné tipy pri pestovaní papriky
- Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
- Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
- Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
- Na začiatku rastu rastlín používaj hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje zdravý rast listov a výhonkov.
- Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov.
- Papriky vysádzajte po posledných mrazoch, keď je teplota stabilne nad 15 °C.
- Papriky potrebujú pravidelné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká.