Pada Nebe Kura Rozprávka: Analýza Slovenských Prísloví, Porekadiel a Ľudových Výrokov

Úvod

Slovenský jazyk je bohatý na frazeologizmy, ktoré odrážajú múdrosť, skúsenosti a pozorovacie schopnosti našich predkov. Príslovia, porekadlá, prirovnania a pranostiky sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a používajú sa na vtipné a trefné vyjadrenie rôznych životných situácií. Tento článok sa zameriava na analýzu vybraných slovenských prísloví, porekadiel a ďalších úsloví, s cieľom pochopiť ich význam, pôvod a použitie v súčasnom jazyku.

Definície a Rozdiely

Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam a byť expresívne. Patria sem príslovia, porekadlá, prirovnania, pranostiky a ďalšie úslovia.

Príslovia a porekadlá vyjadrujú a odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti. Väčšinou nimi vtipne alebo satiricky vystihujeme a hodnotíme rôzne situácie. Príslovia často obsahujú morálne alebo výchovné poučenie.

Podľa folkloristky Martiny Bocánovej je presné vymedzenie rozdielov medzi prísloviami a porekadlami pomerne náročné. Niekedy je ťažké ich od seba odlíšiť. Všeobecne sa dá povedať, že porekadlo je akoby stavebným materiálom pre príslovia. Použitie prísloví a porekadiel v reči dodáva istú razanciu a dôraz.

Známe Príslovia a Ich Význam

• Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia. Toto príslovie hovorí o tom, že deti majú tendenciu preberať vlastnosti a správanie svojich rodičov.
• Aká matka, taká Katka. / Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin. Podobne ako predchádzajúce príslovie, aj tieto zdôrazňujú vplyv rodičov na deti.
• Lepšie deti nemať, ako zle vychovať. / Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť. / Dieťa za ruku, matku za srdce. Tieto príslovia hovoria o náročnosti rodičovstva a výchovy detí.
• Čo si kto navaril, to si aj zje. / Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte! / Ako si ustelieš, tak budeš spať. Tieto príslovia zdôrazňujú zodpovednosť za vlastné činy a dôsledky.
• Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Toto príslovie hovorí o tom, že na správanie sa odpovedá rovnakým správaním.
• Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Toto príslovie varuje pred snahou uškodiť iným, pretože sa to môže obrátiť proti nám.
• Komu niet rady, tomu niet pomoci. / Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. / Kto zaváha, nežerie! / Kto prv príde, ten prv melie. Tieto príslovia zdôrazňujú dôležitosť iniciatívy, rýchlosti a schopnosti využiť príležitosti.
• Všade dobre, doma najlepšie. / Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci vrie. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti domova a rodiny.
• Všetko zlé je na niečo dobré. / Dobrého veľa škodí. Tieto príslovia hovoria o tom, že aj negatívne udalosti môžu mať pozitívne dôsledky a že príliš veľa dobrého môže byť škodlivé.
• Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. Toto príslovie hovorí o tom, že od niekoho alebo niečoho nemôžeme očakávať niečo, čo nie je v jeho povahe.
• Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. / Pomôž si človeče, aj boh ti pomôže. Tieto príslovia zdôrazňujú dôležitosť aktivity, iniciatívy a snahy.
• Trpezlivosť ruže prináša. / Pomaly ďalej zájdeš. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti trpezlivosti a vytrvalosti.
• Čo oči nevidia, to srdce nebolí. / Zíde z očí, zíde z mysle. Tieto príslovia hovoria o tom, že ak niečo nevidíme alebo o niečom nevieme, tak nás to netrápi.
• V núdzi spoznáš priateľa. / Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje. Tieto príslovia zdôrazňujú dôležitosť priateľstva a vzájomnej pomoci.
• Darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Toto príslovie hovorí o tom, že by sme nemali byť kritickí k darom, ktoré dostávame.
• Šaty robia človeka. / Bližšia košeľa ako kabát. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti vzhľadu a o tom, že by sme mali uprednostňovať to, čo je nám najbližšie.
• Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú. Toto príslovie hovorí o tom, že ľudia majú tendenciu vidieť druhých horších, ako v skutočnosti sú.
• Čas je najlepší lekár. / Všetko má svoj čas. / Čas sú peniaze. / Časy sa menia a my s nimi. / Čas hojí všetky rany. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti času a jeho vplyve na život.
• Keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore. Toto príslovie hovorí o tom, že ak sa niečo nedá dosiahnuť jedným spôsobom, treba hľadať iné riešenie.
• Bez práce nie sú koláče. / Kto nepracuje, nech neje. / Aká práca, taká pláca. Tieto príslovia zdôrazňujú dôležitosť práce a odmeny za ňu.
• Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. / Koho ješ chlieb, toho pieseň spievaj. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti odpúšťania a vďačnosti.
• Zlá zelina nevyhynie. / Zlý strom zlé ovocie dáva. Tieto príslovia hovoria o tom, že zlé veci majú tendenciu pretrvávať.
• Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. / Po smiechu býva plač. Tieto príslovia hovoria o tom, že by sme sa nemali preceňovať a že šťastie sa môže rýchlo zmeniť.
• Pod lampou je najväčšia tma. / Tichá voda brehy myje. Tieto príslovia hovoria o tom, že niekedy prehliadame to, čo je nám najbližšie a že tiché a nenápadné veci môžu mať veľký vplyv.
• Keď sa chce, tak sa dá. / Každý začiatok býva ťažký. Tieto príslovia zdôrazňujú dôležitosť vôle a snahy a hovoria o tom, že začiatky sú vždy náročné.
• Strach - dobrý radca, zlý pán. Toto príslovie hovorí o tom, že strach môže byť užitočný, ale nemal by nás ovládať.
• Radšej podobrotky, ako pozlotky. Toto príslovie hovorí o tom, že je lepšie riešiť problémy mierovou cestou, ako násilím.
• Človek hlúpy neustúpi. / Múdrejší ustúpi. Toto príslovie hovorí o tom, že múdry človek vie, kedy je lepšie ustúpiť.
• Zlodej kričí chyťte zlodeja. / Človek človeku vlkom. / Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Tieto príslovia hovoria o negatívnych aspektoch ľudskej povahy.
• Dobrý človek sa všade vmestí. (Dobrých ludzí sa všadze moc zmescí, ale zlých ešče vác.) Toto príslovie hovorí o tom, že dobrí ľudia sú vítaní všade.
• Nehas, čo ťa nepáli. / Nepchaj prsty do osieho hniezda. / Nestrkaj nos do cudzích vecí. / Od koho, od toho, čo koho do toho? Tieto príslovia varujú pred zasahovaním do cudzích záležitostí.
• Vodu káže, víno pije. Toto príslovie hovorí o tom, že niekto hlása niečo iné, ako robí.
• Vyjsť na mizinu/na psí tridsiatok/žobrácku palicu. / Babka k babce, budú kapce. Tieto príslovia hovoria o chudobe a postupnom dosahovaní cieľov.
• Železo treba kuť, kým je horúce. / Zvyk je železná košeľa. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti využitia príležitosti a o sile zvyku.
• Zakázané ovocie najlepšie chutí. Toto príslovie hovorí o tom, že to, čo je zakázané, nás viac láka.
• Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí. / Urob čertu dobre, peklom sa ti odmení. Tieto príslovia varujú pred dôverou zlým ľuďom.
• Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj. / Oko za oko, zub za zub. Tieto príslovia hovoria o sebaobrane a spravodlivosti.
• Vo víne je pravda. / Skúsenosť je matka múdrosti. / Nikto učený z neba nespadol. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti skúseností a učenia sa.
• Čo raz z úst vypustíš, ani štyrmi koňmi nazad nevtiahneš. / Dobrá rada nad zlato. / Komu niet rady, tomu niet pomoci. / Pýcha predchádza pád. / Pravda vždy vyjde najavo. / Hovoriť striebro, mlčať zlato. / Kto mlčí, ten svedčí. / Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde. / Mýliť sa je ľudské, zotrvávať v omyle diabolské. / Dôveruj, ale preveruj. / Čo na srdci to na jazyku. / Ráno je múdrejšie večera. / Nie je všetko zlato, čo sa blyští. / Zdanie klame. / Šťastie sa trúsi, nešťastie sype. / Čo sa za mladi naučíš, akoby si v starobe našiel. / Rozum pred rokmi neprichádza./Rozum prichodí s rokmi. Tieto príslovia hovoria o rôznych aspektoch života, ako sú komunikácia, rady, pýcha, pravda, lož, omyly, dôvera, učenie sa a skúsenosti.
• Láska prechádza cez žalúdok. / Láska hory prenáša. Tieto príslovia hovoria o sile lásky a jej vplyve na život.
• Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty im. / Ako sa do hory/lesa volá, tak sa z hory/lesa ozýva. / Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti reciprocity a spravodlivosti.
• Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti. / Chudoba cti netratí. Tieto príslovia hovoria o tom, že chudoba nemusí znamenať stratu cti a že môže viesť k cnostiam.
• Bez vánku sa ani lístok na strome nepohne. / Kto seje vietor, žne dážď/búrku. Tieto príslovia hovoria o tom, že nič sa nedeje bez príčiny a že naše činy majú dôsledky.
• V zdravom tele zdravý duch. / Sýty hladnému neverí. / Kde zdravie chýba, všetko chýba. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti zdravia a o tom, že je ťažké pochopiť problémy druhých, ak ich sami nezažívame.
• Odvážnemu šťastie praje. / Šťastie v hre, nešťastie v láske. / Sprostí majú šťastie. Tieto príslovia hovoria o šťastí a odvahe.
• Zíde z očí, zíde z mysle. / Čo oko nevidí, to srdce nebolí. Tieto príslovia hovoria o tom, že ak niečo nevidíme alebo o niečom nevieme, tak nás to netrápi.
• Lepšie niečo ako nič. / Všetko alebo nič. Tieto príslovia hovoria o rôznych prístupoch k životu a cieľom.
• Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. / Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Tieto príslovia varujú pred prehnanou dôverou a hovoria o tom, že by sme sa nemali preceňovať.
• Medzi slepými je jednooký kráľom. Toto príslovie hovorí o tom, že aj menej schopný človek môže vyniknúť, ak je medzi neschopnými.
• Výnimka potvrdzuje pravidlo. / Účel svätí prostriedky. Tieto príslovia hovoria o výnimkách a o tom, či je možné ospravedlniť zlé činy dobrým úmyslom.
• Nádej zomiera posledná. / Topiaci sa aj slamky chytá. Tieto príslovia hovoria o sile nádeje a o tom, že by sme sa nemali vzdávať.
• Božie mlyny melú pomaly, ale isto. / Človek mieni, pán boh mení. / Nikdy nekrič hop, kým nepreskočíš. Tieto príslovia hovoria o osude, nepredvídateľnosti života a o tom, že by sme nemali byť príliš sebavedomí.
• Dvakrát meraj a raz strihaj. Toto príslovie hovorí o dôležitosti premýšľania predtým, ako niečo urobíme.
• Klin sa klinom vybíja. Toto príslovie hovorí o tom, že niekedy je potrebné použiť rovnaký prostriedok na vyriešenie problému.
• Proti gustu žiaden dišputát. Toto príslovie hovorí o tom, že o vkuse sa nedá diskutovať.
• Dielo chváli majstra. Toto príslovie hovorí o tom, že kvalita práce svedčí o schopnostiach autora.
• Zlatá stredná cesta. / Všetky cesty vedú do Ríma. Tieto príslovia hovoria o hľadaní kompromisu a o tom, že k cieľu sa dá dostať rôznymi spôsobmi.

Príslovia so Zvieratami

• Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Toto príslovie hovorí o tom, že je lepšie mať niečo isté, aj keď menej, ako sa naháňať za niečím neistým.
• Pes, ktorý šteká, nehryzie. Toto príslovie hovorí o tom, že ľudia, ktorí veľa hovoria, nemusia byť nebezpeční.
• Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Toto príslovie hovorí o tom, že ľudia s podobnými vlastnosťami sa navzájom vyhľadávajú.
• Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Toto príslovie hovorí o tom, že človeka môžeme spoznať podľa toho, čo hovorí.
• Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť. Toto príslovie hovorí o tom, že ak chceme byť súčasťou nejakej skupiny, musíme sa prispôsobiť jej pravidlám.
• Keď kocúr nie je doma, myši majú bál/hody. Toto príslovie hovorí o tom, že keď nie je prítomná autorita, ľudia si robia, čo chcú.
• Zabil jednou ranou dve muchy. Toto príslovie hovorí o tom, že sa nám podarilo dosiahnuť dva ciele naraz.

Menej Známe Príslovia

• Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov. / Priatelia buďme, dlhy si plaťme. / Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa, ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata. Tieto príslovia hovoria o tom, že priateľstvo často závisí od materiálnych vecí.
• Dom nie je kostol, človek nie je anjel. Toto príslovie hovorí o tom, že nikto nie je dokonalý.
• Stavy menia mravy. Toto príslovie hovorí o tom, že bohatstvo a moc môžu zmeniť charakter človeka.
• Práca má horký korienok, ale sladké ovocie. / Kto má prácu, tomu je čas nikdy dlhý. Tieto príslovia hovoria o tom, že práca je náročná, ale prináša odmenu a že človek, ktorý pracuje, sa nenudí.
• Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš. Toto príslovie hovorí o tom, že je potrebné využiť príležitosť hneď, ako sa naskytne.
• Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí. Toto príslovie hovorí o tom, že by sme sa mali správať podľa svojich možností.
• Kameň, čo sa moc obracia, machom nezarastie. / Kto robil, zarobil, má na stole slíže, kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti aktivity a práce.
• Na chudobe svet stojí, ale z chudoby aj povstáva. / Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám. Tieto príslovia hovoria o chudobe a jej vplyve na život.
• Kto nemá chlieb, je chudobný. Kto nemá rozum, je ešte chudobnejší. / Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi. Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou. / Chlieb hodený do vody sa vráti. / Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. / Reči sa hovoria, chlieb sa je. Tieto príslovia hovoria o dôležitosti chleba a rozumu.
• Bláznom a pánom všetko slobodno. / Nerovní, nezhodní. / Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo. Tieto príslovia hovoria o slobode, nerovnosti a cnosti.
• Krása ako zora, dlho netrvá, lež statočnosť, pekná cnosť, tá trvá na večnosť. / Škoda krásy, kde rozumu nieto. / Za časem se šicko psuje, i tva krasa nevekuje. (Šariš) Tieto príslovia hovoria o kráse a statočnosti.
• I ten čas bude, keď nás nebude. Toto príslovie hovorí o pominuteľnosti života.
• Do očí ako med, okrem očí ako jed. Toto príslovie hovorí o falošných ľuďoch.
• Čo nejde od srdca, to nejde do srdca. Toto príslovie hovorí o dôležitosti úprimnosti.
• Kto sa hanbí, má prázdne gamby. Toto príslovie hovorí o tom, že hanba bráni úspechu.
• Dva kone viacej utiahnu ako jeden. Toto príslovie hovorí o sile spolupráce.
• Jeden strom nečiní háj. / Jedno drevo nie je hora. Tieto príslovia hovoria o tom, že jeden človek nemôže dosiahnuť veľa sám.
• Ľudia s ľuďmi a psi so psi. Toto príslovie hovorí o tom, že každý by sa mal družiť s ľuďmi, ktorí sú mu podobní.
• Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť. Toto príslovie hovorí o tom, že je ľahké byť dobrým, ak sme obklopení dobrými ľuďmi.
• Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia. Toto príslovie hovorí o tom, že chudobní ľudia sú často opovrhovaní.
• Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa - to všetko na zajačom chvoste visí. Toto príslovie hovorí o nestálosti a premenlivosti.

Porekadlá a Ich Použitie

Porekadlá sú ustálené slovné spojenia, ktoré sa používajú na vyjadrenie určitej situácie alebo vlastnosti. Často majú obrazný význam a sú expresívne.

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť kura vo vrecku

• Nahral mi do karát. / Vložil všetko na jednu kartu. / Odkryl svoje karty. Tieto porekadlá sa používajú na opis situácie, keď niekto koná riskantne alebo odhaľuje svoje úmysly.
• Nasadil mi chrobáka do hlavy. / To nemá hlavu ani pätu. / Keď si to raz zobral do hlavy. / Vypusti si to z hlavy. / Úplne stratil hlavu. / Má toho plnú hlavu. /Ide hlavou proti múru. /Lámem si nad tým hlavu. Tieto porekadlá sa používajú na opis rôznych stavov mysle a zmýšľania.
• Vypustil dušu. / Má malú dušičku. Tieto porekadlá sa používajú na opis niekoho, kto je vyčerpaný alebo zbabelý.
• Som samé ucho. / Jedným uchom dnu, druhým von. Tieto porekadlá sa používajú na opis počúvania s pozornosťou alebo bez nej.
• Dzobať niekomu z ruky. / Padnúť mu do rúk. / Zaobchádzaš s ním ako v rukavičkách. / Priložiť ruku k dielu. / Mám zviazané ruky. / Mám voľnú ruku. / Je v dobrých rukách. Tieto porekadlá sa používajú na opis rôznych vzťahov a situácií, kde zohrávajú úlohu ruky.
• Mám deravú pamäť. / Vryte si to do pamäti. Tieto porekadlá sa používajú na opis pamäte.
• Z dažďa pod odkvap. / Z blata do kaluže. Tieto porekadlá sa používajú na opis situácie, keď sa niekto dostane z jednej zlej situácie do ešte horšej.
• Byť piatym kolesom na voze. / Má o koliesko viac/menej. Tieto porekadlá sa používajú na opis niekoho, kto je zbytočný alebo bláznivý.
• Trafil si klinec po hlavičke./Trafil si do čierneho. Tieto porekadlá sa používajú na pochvalu, keď niekto správne odhadne alebo vyrieši problém.
• Nebrnkaj mi na nervy. / Lezieš mi na nervy. Tieto porekadlá sa používajú na vyjadrenie podráždenosti.
• Každý pes má blchy. / Prišiel na psa mráz. / V tom je pes zakopaný. Tieto porekadlá sa používajú na opis problémov a ťažkostí.
• Vrana k vrane sadá. / Trafená hus zagága. / Ani kura zadarmo nehrabe. Tieto porekadlá sa používajú na opis podobných ľudí a ich správania.
• Nechal ma v štichu. Otočil sa mi chrbtom. Ukázal mi dvere. Zobral mi vietor z plachiet. Tieto porekadlá sa používajú na opis zrady a sklamania.
• Ide z extrému do extrému. Prekročil všetky medze. Spálil za sebou všetky mosty. Zahráva sa s oknom. Tieto porekadlá sa používajú na opis riskantného a nezodpovedného správania.
• Aká otázka, taká odpoveď. Čítaj medzi riadkami. Povedal to bez obalu / nedáva si servítky pred ústa. Stratil niť rozhovoru. Visí mi na perách. Tára do vetra. Ide rovno k veci. Uviazli sme na mŕtvom bode. Hrá čistú hru. Nazvime veci pravým menom. Každý inú nôtu hudie. Nechytaj ma za slovo. Tieto porekadlá sa používajú na opis rôznych aspektov komunikácie.
• Aj steny majú uši. / To je ako hrach na stenu hádzať. Tieto porekadlá sa používajú na varovanie pred neopatrnosťou a na opis zbytočnej snahy.
• Úzka mu je cesta. Nemá ani noci ani dňa. Ani čihi, ani hota. Tieto porekadlá sa používajú na opis ťažkej situácie.
• Strach má veľké oči. Vzal nohy na plecia. Bol v koncoch. Bol v úzkych. To je v peknej kaši. Nehádž flintu do žita. Tieto porekadlá sa používajú na opis strachu a zúfalstva.
• Ako ty mne, tak ja tebe. / Čo je moje, to je tvoje. / Akí sme, takí sme, naši sme! Tieto porekadlá sa používajú na vyjadrenie reciprocity a solidarity.
• Niečo za niečo, nič za nič. / Mnoho kriku pre nič. Tieto porekadlá sa používajú na opis výmeny a zbytočného hluku.
• Je pod papučou. Prevzal opraty. Vznášal sa v oblakoch. Zaspal na vavrínoch. Je sám sebe pánom. Sedí na dvoch stoličkách. Potil krv. Tieto porekadlá sa používajú na opis rôznych postavení a stavov.
• Narodil sa pod šťastnou hviezdou. Uzrel svetlo sveta. Tieto porekadlá sa používajú na opis šťastia a narodenia.
• Ešte mu mlieko tečie po brade. Opováž mu na hlave vlások skriviť. Tieto porekadlá sa používajú na opis mladosti a neskúsenosti.
• Vyhrávajú mu v bruchu muzikanti. Toto porekadlo sa používa na opis hladu.
• Nemám ani fuka/ani halier. Toto porekadlo sa používa na opis chudoby.
• Metal hromy blesky. Prilieva olej do ohňa.Som mu za pätami. Tieto porekadlá sa používajú na opis hnevu a prenasledovania.
• Vítajú nás s otvorenou náručou. Ťahajú za jeden povraz.Padla kosa na kameň. Tieto porekadlá sa používajú na opis prijatia, spolupráce a konfliktu.
• Kocky sú hodené.Do tretice všetko dobré.To je iná kapitola. Je alfou a omegou… Tieto porekadlá sa používajú na opis rozhodnutia, nádeje a začiatku niečoho nového.

Karhavé, Hanlivé Výroky a Hrozby (Prosto Nadávky)

Slovenský jazyk má bohatú škálu karhavých, hanlivých výrokov a hrozieb, ktoré sa používajú na vyjadrenie hnevu, pohŕdania alebo znechutenia. Tieto výroky často obsahujú expresívne výrazy a hyperboly.

• Bodaj bys čerta zjedol! / Čo som, to som, a ty mne pod nos! / Keby ich čert pobral, len aspoň po dvoch z každého páru. / Daj sa zasoliť. / Keď sa hus uprdne, vtedy sa ohlás a povedz: vitaj, totka! / Nech sa ti basy s gajdami odslúžia! / Pes šteká, chvost sa mu trasie! / Rad ce vidzim, kedz ce nevidzim. (Šariš) / Ty si mne nie ani na malý prst! / Veď ti ja nadženiem rozumu z päty do hlavy! Tieto výroky vyjadrujú hnev a pohŕdanie.
• Veď ja tebe dám, aj že ja tebe dám. / Veď ja teba precedím. / Veď ťa ja naučím móresu! / Ukážem ti, kde murár dieru nechal! / Uvidíme, ktorý budeme skôr sysle vylievať! / Tak ca hodím, až ci paty nadlecá! (Modra) Tieto výroky sú hrozby.
• Ešte nebol tam, kde psom zadky holia. / No, veď sa vy všetci dostanete do pomykova ako muchy koňovi pod chvost. / Veď ja tebe na um prídem, potom sa ti ešte zídem. Tieto výroky sú pohŕdavé a hrozivé.
• Veď ty zmúdrieš, keď sa udrieš. / Zlé pivo varíš, ale si ho aj vypiješ. / Basorka morka, suchá homôlka. / Bodaj ťa hus pečená kopla! / Bodaj si tam šiel, kde tvojho švagra včely. / Bodaj ťa parom vzal. / Ebatta zaňát, kapusta šalát! / Kujem ti zuby! / Naraz mu päty na zadok obrátim! / Parom mu do košele! Tieto výroky sú karhavé a hanlivé.
• Bodaj ho pokrčilo! / Bodaj ho spiaco vychytilo, žeby iba diera za ním zostala! (Gemer) / Bodaj ho horúci šliak pometal na jeho pysky! / Bodaj mu rozum vyschol! / Aštadrina, krátka perina, dosť sa krčím, ešte trčím! (Modra) / Bodaj ťa straky zjedli. Tieto výroky sú kliatby a hrozby.

Prečítajte si tiež: Slávnostný obed s kuraťom

Prečítajte si tiež: Slávnostné Kura s nádychom kreativity