V súčasnosti je nesporné, že existuje úzky vzťah medzi výživou a zdravím človeka. Strava bohatá na ovocie a zeleninu znižuje riziko rozvoja chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia alebo niektoré nádory. Ovocie, dar od matky prírody, je významnou zložkou našej každodennej stravy.
Fytonutrienty: Skryté poklady ovocia
V súčasnosti existuje mnoho dôkazov, že za zdraviu prospešné účinky ovocia a zeleniny sú vo veľkej miere zodpovedné fytonutrienty, najmä polyfenolové zlúčeniny. Medzi ne patria napríklad flavonoidy, flavonoly, katechíny, antokyanidíny, isoflavonoidy a resveratrol.
Fytonutrienty sú rôznorodou skupinou chemických látok nachádzajúcich sa v rastlinnej potrave okrem hlavných živín, vitamínov a minerálnych látok. Sú súčasťou prírodného obranného systému rastliny, chránia ju pred baktériami, plesňami a hmyzom. Dodávajú rastlinám špecifickú farbu, chuť a vôňu, čím lákajú hmyz na opelenie. Nachádzajú sa vo všetkých jedlých častiach ovocia a zeleniny, ale najväčšia koncentrácia je v šupke. Preto je vhodné konzumovať tieto produkty neošúpané.
Pre život človeka nie sú fytonutrienty nevyhnutné, ale majú biologickú aktivitu a špecifické účinky, ktoré pomáhajú v prevencii chronických chorôb. Okrem antioxidačného pôsobenia sa im pripisujú protizápalové a protirakovinové účinky, posilnenie imunity a ovplyvnenie krvného tlaku.
Vláknina: Dôležitá pre trávenie a prevenciu obezity
Vlákninu potravy tvoria jedlé časti rastlín, ktoré sú odolné voči tráveniu a absorpcii v tenkom čreve a úplne alebo čiastočne sa fermentujú až v hrubom čreve. Vláknina sa prirodzene vyskytuje vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu. Ovocie a zelenina sú zdrojom vo vode rozpustnej vlákniny, najmä pektínu. Nájdeme ju v citrusových plodoch, banánoch, jablkách, hruškách, ríbezliach, šípkach a drobnom bobuľovom ovocí.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Vláknina, hlavne jej rozpustné zložky, pri prechode tráviacim traktom napučí. Vzniknutá rôsolovitá hmota má vysokú schopnosť viazať vodu a zväčšiť tak svoj objem. Vzniká pocit nasýtenia a potrava ľahšie prechádza tráviacim traktom. Vláknina má vynikajúce uplatnenie v prevencii a liečbe obezity či zápchy.
Zloženie ovocia: Voda, sacharidy a organické kyseliny
Ovocie obsahuje v priemere 80 - 90 % vody, veľmi málo bielkovín aj tukov, ale pomerne veľa sacharidov (10 - 20 %), najviac glukózu a fruktózu, vlákninu a ďalšie fytonutrienty. V ovocí sa nachádzajú voľné aj viazané organické kyseliny (jablčná, citrónová, vinná), prchavé aromatické látky, triesloviny, silice a farbivá. Mnohé z nich sú biologicky účinné.
Ovocie má vyšší obsah polyfenolov než zelenina. V ovocí prevládajú proantokyanidíny - v baze čiernej, jablkách, slivkách, červenom hrozne a brusniciach. Antokyaníny sa vyskytujú len v niektorých druhoch ovocia.
Zloženie zeleniny: Voda, vitamíny a nízka energetická hodnota
Zelenina obsahuje oveľa menej jednoduchých cukrov, má preto nižšiu energetickú hodnotu aj glykemický index, čo jej dáva významné postavenie v redukčných diétach, ale aj pri snahe udržať si normálnu hmotnosť. Zelenina má významnú úlohu aj v prevencii chronických chorôb a pri upevňovaní celkového zdravia. Obsahuje až 75 - 95 % vody a v porovnaní s ovocím menej bielkovín, tukov aj sacharidov, ktoré sú zanedbateľným zdrojom energie, skôr ovplyvňujú chuť zeleniny. Množstvo vitamínov a fytonutrientov v zelenine závisí od druhu, zrelosti, spôsobu skladovania a od klimatických podmienok. Najhodnotnejšia je zelenina z domácich zdrojov, lebo sa dostáva na trh bezprostredne po zbere so zachovanými výživnými a ochrannými látkami.
Ochranný účinok ovocia a zeleniny proti nádorom
Dôkazy o ochrannom účinku zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny v prevencii nádorov sa týkajú najmä rakoviny žalúdka, dvanástnika, pľúc, ústnej dutiny a hltana, maternice, pankreasu a hrubého čreva. Najväčšia pozornosť sa venuje fytonutrientom s obsahom síry, ktorá pridáva týmto potravinám charakteristický zápach a jemne horkú chuť. Ide o skupinu glukozinolátov, ktoré sa v ľudskom tele menia na bioaktívne látky, predovšetkým izotiokyanáty (najznámejší je sulforafan), ktorým sa pripisuje významná úloha v prevencii rakoviny najmä hrubého čreva a antibakteriálne účinky. Nájdeme ich v hlúbovitej zelenine, najviac v brokolici, ale aj v ružičkovom keli, kapuste a hlávkovom keli. Táto zelenina by sa mala tepelne upravovať len krátko a šetrne, aby nedošlo k stratám týchto zdraviu prospešných látok, ideálna je krátka úprava na pare.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Ďalšiu skupinu sírnych látok tvoria sulfidy, ktoré sa nachádzajú najmä v cesnaku, cibuli, póre, pažítke a šalotke a sú zodpovedné za ich typický zápach a ostrú chuť. Keď sa tieto potraviny nasekajú alebo rozmelnia, uvoľňujú sa z nich produkty so silným antioxidačným účinkom.
Ovocie a zelenina znižujú úmrtnosť
Podľa vedcov z Číny a Harvardu, ktorí analyzovali výsledky 16 štúdií, v rámci ktorých sa sledovalo takmer 850-tisíc osôb, existujú dôkazy o tom, že vyššia spotreba ovocia a zeleniny súvisí s nižšou celkovou, ale najmä kardiovaskulárnou úmrtnosťou. Zistili, že s každou pridanou porciou ovocia denne sa riziko úmrtia znižuje o 6 % a s každou pridanou porciou zeleniny o 5 %. Deje sa to takmer určite vďaka antioxidantom obsiahnutým v ovocí a zelenine, ako je vitamín C, karotenoidy a flavonoidy, ktoré bránia oxidácii cholesterolu v cievach a znižujú riziko tvorby aterosklerotických plátov.
Ovocie a zelenina pri kontrole hmotnosti
Často sa pri snahe schudnúť stretávame s odporúčaním konzumovať veľa ovocia a zeleniny. Treba si však uvedomiť, že samotné pridávanie ovocia a zeleniny do stravy neznižuje jej energetickú hodnotu. Ovocie a najmä zelenina majú síce nízku energetickú hodnotu, ale aby sa znížila celková energetická hodnota stravy, musia nahradiť iné potraviny s vysokým obsahom energie.
Vedci z Harvardovej univerzity, ktorí 24 rokov sledovali viac ako 124-tisíc mužov a žien vo veku 27 - 65 rokov, okrem toho zistili, že vyšší príjem ovocia a zeleniny bohatej na flavonoidy (najmä flavonoly, flavóny a antokyány) môže prispieť k udržaniu normálnej hmotnosti v dospelom veku a flavonoidy takto môžu účinne pomáhať v prevencii obezity a jej možných dôsledkov. Ich výskum poskytol dôkazy o základných mechanizmoch, akými pôsobia flavonoidy na hmotnosť: znižujú príjem energie a ovplyvňujú aj metabolizmus glukózy. Tieto výsledky by mohli pomôcť spresniť výživové odporúčania na prevenciu obezity a jej potenciálnych následkov. Pri kontrole hmotnosti môže pomáhať výber ovocia a zeleniny s vysokým obsahom flavonoidov, napríklad jabĺk, hrušiek, drobného bobuľového ovocia a papriky.
Množstvo epidemiologických štúdií preukázalo, že aj malé zníženie hmotnosti môže zlepšiť zdravie: zníženie hmotnosti o 5 - 10 kg súvisí s poklesom krvného tlaku a zníženie indexu telesnej hmotnosti (BMI) o 1 - 3 kg/m2 môže znížiť kardiovaskulárne riziko o 2 - 13 %. Platí to však aj obrátene: pribrať 4 - 5 kg vo veku 40 až 60 rokov znamená zvýšenie rizika cukrovky o 40 - 70 % a rizika rakoviny o 24 - 59 %. Preto účinne predchádzať aj relatívne malému prírastku hmotnosti pomocou ovocia a zeleniny môže mať významný vplyv na zdravie celej populácie.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Liečivé účinky čerešní, višní a jahôd pri dne
Dlhoročnou praxou overený, hoci zatiaľ vedecky celkom neobjasnený je nesporne pozitívny účinok konzumácie čerešní, višní a jahôd na zdravotný stav pacientov trpiacich dnou. Zmierňujú bolesti, minimalizujú opuchy a kĺbom navracajú pohyblivosť. Predpokladá sa, že ich liečebný účinok spočíva v obsahu flavonoidov (najmä antokyanozidov), ktoré majú silný antioxidačný a protizápalový účinok. Niektoré zdroje odporúčajú ako postačujúcu dávku desať višní denne (čerstvých, mrazených alebo konzervovaných), iné odporúčajú skonzumovať každoročne v sezóne pol kilogramu tohto ovocia v surovom stave denne.
Vplyv ovocia a zeleniny na pokožku
Vitamíny a ďalšie fytonutrienty obsiahnuté v zelenine majú blahodarný vplyv nielen na organizmus ako celok, ale aj na jednotlivé orgány. Koža je osobitne citlivá na vonkajšie vplyvy, preto dostatočný prísun vitamínov a antioxidantov pomáha spomaľovať jej starnutie a zmierňovať poškodenie z vplyvov prostredia. Podľa odborníkov ovocie a zelenina majú nielen vysokú výživovú hodnotu, ale možno im pripísať aj „skrášľovacie“ účinky. Konzumácia mrkvy, brokolice a špenátu údajne zvyšuje príťažlivosť a dodáva pokožke zdravú prežiarenosť. Ako zistili vedci zo Škótska, zvýšená spotreba ovocia a zeleniny ukázala u pokusných osôb v priebehu šiestich týždňov merateľné a zjavne priaznivé účinky na vzhľad pokožky. Podobné výsledky, t. j. zmeny farby pokožky sa dosiahli aj pri výskume ázijskej populácie po 4 týždňoch zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny bohatej na karotenoidy, čo sa pripisuje ukladaniu karotenoidov do tukového tkaniva v koži. Tento účinok by sa mohol potenciálne využiť ako motivačný nástroj pri poradenstve v oblasti stravovania, pretože snaha o zlepšenie vzhľadu môže motivovať ľudí k zlepšeniu stravovania a zvýšenej konzumácii ovocia a zeleniny.
Ovocné a zeleninové šťavy: Rýchly zdroj vitamínov
Konzumácia ovocných a zeleninových štiav závisí od sezónnej dostupnosti ovocia a zeleniny a od dostatku času na jej čistenie a prípravu. Najvhodnejšie sú čerstvo odšťavené alebo zmixované z celého ovocia a zeleniny. Sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a stopových prvkov, rýchlo a ľahko stráviteľné. Mali by sa piť čerstvé, ihneď po odšťavení. Šťavy sa neodporúča uskladňovať, dokonca ani v chladničke alebo mrazničke.
Je známe, že u človeka je črevná mikroflóra dôležitým ukazovateľom zdravia a môže prispievať k vývoju obezity a ochorení súvisiacich s obezitou, ako je diabetes a kardiovaskulárne choroby. Vedci z kalifornskej univerzity skúmali zmeny črevnej mikroflóry po trojdňovej „kúre“ založenej na konzumácii ovocných a zeleninových štiav. Zistili, že už po troch dňoch došlo k zmene črevnej mikroflóry v zmysle rozmnoženia tej časti flóry, ktorá prispieva k znižovaniu hmotnosti.
Nadmerná konzumácia štiav a jej riziká
Priaznivé účinky ovocných a zeleninových štiav neznamenajú čím viac, tým lepšie. Niektoré druhy ovocia obsahujú veľa jednoduchých cukrov, najmä ovocného cukru - fruktózy. Neobmedzená konzumácia štiav a smoothies môže znamenať nadmerný príjem cukrov, čo môže mať vplyv na hladinu cukru v krvi a paradoxne posilňovať pocit hladu. Keďže fruktóza sa spracováva v pečeni, pri jej nadmernom príjme často dochádza k obezite, pretože sa prednostne premieňa na tuk a môže dôjsť až k stukovateniu pečene. Okrem toho je známe, že cukor negatívne pôsobí aj na pleť a urýchľuje starnutie. Takže každodenná konzumácia litrov štiav či smoothies môže mať paradoxne negatívny vplyv na zdravie.
Rozmanitosť je kľúč
Ovocie a zeleninu treba považovať za veľkú skupinu rôznorodých potravín a nezameriavať sa na jednotlivé druhy. Je potrebné zvýšiť nielen celkovú spotrebu ovocia a zeleniny, ale súčasne zvýšiť aj ich rozmanitosť, aby sa zabezpečili všetky benefity pre zdravie. Stále nevieme presne pomenovať, ktoré konkrétne komponenty v ovocí a zelenine sú zdraviu prospešné. Čoraz viac dôkazov však naznačuje, že prínosy rastlinnej potravy pre zdravie sú výsledkom synergického pôsobenia alebo interakcií bioaktívnych zlúčenín a iných živín v celých potravinách. Jednotlivé zložky zeleniny a ovocia najlepšie pôsobia spoločne, v kombinácii a súčinnosti so všetkými ostatnými zložkami, preto doplnky výživy nemôžu nahradiť ich blahodarný vplyv na zdravie. Izolované zlúčeniny v čistej forme ako potravinové doplnky nemusia pôsobiť rovnakým spôsobom ako tie isté zlúčeniny v celých potravinách. A okrem toho, že majú spravidla menej prospešných účinkov, môžu byť aj potenciálne škodlivé, najmä pri predávkovaní.
Ako zaradiť ovocie a zeleninu do stravy
Vychutnávajte si rozličné druhy ovocia a zeleniny každý deň. Snažte sa skonzumovať päť dávok denne a vyberajte si plodiny rôznych farieb, aby ste si zabezpečili optimálnu zmes živín.
Význam zeleniny a ovocia v kontexte správnej výživy
Zelenina a ovocie sú podmienkou hygieny výživy. Pri nedostatku zeleniny v strave nastávajú ťažké poruchy na zdraví. Zelenina ako zdroj ochranných látok, je predovšetkým významným dodávateľom vitamínov, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje k svojej normálnej a správnej funkcii, i keď pôsobia vo veľmi malom množstve. Všetky druhy zeleniny obsahujú celú škálu vitamínov (A,B1,B2,C,E,H,K,PP a pod.) Napr. zeleninová paprika obsahuje v 100g čerstvej hmoty plodov 200-350mg vitamínu C, čo je 2-4 násobok jeho dennej potreby pre dospelého človeka, ktorá je u nás asi 83mg.
Zelenina dodáva do ľudskej stravy vo forme minerálnych solí dostatok draslíka, vápnika, horčíka, fosforu a pod. Má nízky obsah sodíka, čo je z oblasti správnej výživy veľmi výhodné. Iné potraviny ako mäso, syry, chlieb či tuky obsahujú tiež minerálne látky, ale prevládajú v nich kyselinotvorné látky. Úlohou zeleniny a ovocia je preto neutralizovať kyslé prebytky ostatných potravín. Na to je najvhodnejšia listová a koreňová zelenina, ktorá sa vyznačuje tým, že obsahuje vyšší podiel vápnika.
Liečivé látky v zelenine
Ľudové lekárstvo využívalo liečivé vlastnosti zeleniny už od pradávna. Petržlen podporuje vylučovanie moču, kôpor zmierňuje bolesti hlavy, reďkovka upravuje činnosť žlčníka a hovorí sa, že čierna reďkovka dokáže zbaviť aj žlčníkových kameňov. Takmer každý druh zeleniny má svoj priradený priaznivý vplyv na zdravie. Pri štúdiu liečivých účinkov boli v zeleninách objavené aj látky brzdiace rast baktérií, alebo priamo ich zabíjajúce, tzv. fytoncídy. Napríklad allicín v cesnaku pôsobí proti pôvodcom zášrktu, pri zápalových procesoch a ničí aj početné druhy prvkov a plesní. Čo je najdôležitejšie, že pritom nepoškodzuje črevnú mikroflóru.
Ochrana zdravia a správna hygiena výživy
Zelenina reguluje aj činnosť tráviacich orgánov. Veľkým obsahom vlákniny má v črevnom stave priaznivý vplyv na pohyblivosť čriev - peristaltiku a tým má aj mierne laxatívny účinok. Vzhľadom na svoju nízku energetickú hodnotu je vhodná pri redukčných diétách. Dosahuje asi desatinu energetickej hodnoty rovnakého množstva mäsa alebo pečiva.
Ochrana zdravia a zabezpečenie správnej hygieny výživy je dôležitá najmä v súčasnosti. Rozsah civilizačných chorôb ako sú alergie, srdcovo cievne ochorenia, neurózy, obezita, reumatizmus, vysoký krvný tlak majú najvyššie percento zastúpenia medzi chorobami. Základná vhodná životospráva a zvýšený energetický výdaj majú pritom pre zdravie aj krásu kladný a rozhodujúci význam.
Spotreba ovocia a zeleniny na Slovensku
V posledných rokoch sledujeme nepriaznivý postupný pokles v spotrebe ovocia a zeleniny na Slovensku. Spotreba zeleniny klesla za posledných 15 rokov zo 105 kg na 80-85 kg na obyvateľa a na rok. Spotreba ovocia poklesla zo 62 na 51 kg, pričom klesá hlavne spotreba domáceho tradičného ovocia. Spotreba citrusov má postupne stúpajúcu tendenciu. Na Slovensku tak prijímame iba 65-75 percent z odporúčanej spotreby ovocia, ktorá je 78-98 kg na osobu a rok. V Európe za nami zaostáva iba Írsko a Veľká Británia. Tradične viac ovocia prijímajú v krajinách okolo Stredozemného mora, hlavne v Taliansku a Portugalsku. V spotrebe zeleniny je situácia priaznivejšia. Je o niečo nižšia ako je priemer v štátoch Európskej únie. Odporúčané množstvo 103-127 kg na osobu za rok spĺňame na 85 percent. Južné krajiny nás ale niekoľkonásobne predbiehajú - napríklad v Grécku je príjem 205 kg na osobu, v Španielsku 191 kg a v Taliansku 171 kg.
Zdroje vitamínov v ovocí a zelenine
Vitamín C - odborne kyselina askorbová - ako jediný zo všetkých vitamínov prevyšuje potrebu všetkých vitamínov dokopy. Živočíchy si ho vytvárajú v tele z krvného cukru. Iba u človeka je situácia iná. Náš predchodca, žijúci v pralesoch strednej Afriky, stratil asi pred 60 miliónmi rokov schopnosť syntetizovať bunkami pečene kyselinu askorbovú, lebo mal celoročný prístup k tropickým plodinám, obsahujúcich veľké množstvo vitamínu C. Táto zmena sa uložila v genetickom aparáte našich prapredkov. Odvtedy sme odkázaní na prísun vitamínu C potravou. Najbohatšími zdrojmi vitamínu C sú ovocie a zelenina. Obsah tohto vitamínu kolíše v závislosti od odrody, stanoviska, použitej agrotechniky, klimatických podmienok, spôsobu zberu, skladovania a spracovania. Aj napriek bohatým zdrojom tohto vitamínu v dostupných potravinách je jeho príjem nižší ako je odporučené. Kritická situácia je hlavne u dôchodcov. Najbohatším zdrojom v 100 g čerstvého produktu sú šípky (až 1 250 mg), z ovocia čierne ríbezle (165 mg), citrusové ovocie, jarabiny a jahody (po 45 mg), červené ríbezle (32 mg), lesné plody (12 až 14 mg), jablká a marhule (po 10 mg). Na opačnej strane stoja hrušky, broskyne, čerešne, višne, slivky, ringloty (3 - 5 mg).
Kyselina listová je jedným z ôsmich vitamínov skupiny B. Bola objavená v Indii v tridsiatych rokoch 20.storočia. Jej úloha v organizme je veľmi pestrá - podieľa sa na prenose génovej informácie od bunky k bunke, bez nej nie je možné žiadne delenie ani rozmnožovanie buniek. Pretože zohráva úlohu v metabolizme bielkovín, zúčastňuje sa všetkých rastových a vývojových procesov v organizme, ovplyvňuje tvorbu krvi, podporuje činnosť nervovej sústavy. Organizmus ju získava hlavne zo zeleniny. Zo špenátu, šalátu, chrenu, paradajok, uhoriek a obilovín.
Provitamín A-karotén - je cenným zdrojom vitamínu A. Najcennejším jeho zdrojom je mrkva, z ktorej sa za surova uvoľňuje ťažšie. Po povarení zlepšuje sa jeho uvoľňovanie až 5-násobne. Prítomnosť dostatočného množstva karoténu v potrave má ochranný vplyv na rozvoj nádorov hrubého čreva a konečníka.
Minerálne látky v ovocí a zelenine
Okrem vitamínov ovocie a zelenina poskytujú širšiu paletu nutričných výživových látok. Sú cenné pre obsah minerálnych a stopových látok, ako napr. Na druhej strane nie sú dobrým zdrojom vápnika ani železa, pretože obidva prvky sú z rastlinných zdrojov horšie využiteľné. Na základe rozborov rôznych vedeckých pracovísk bolo určené poradie jednotlivých druhov ovocia podľa obsahu najdôležitejších vitamínov (A, B1, B2 a C), minerálnych látok (Ca, Fe, K, Mg, Na, P, S, Cl) a sacharidov. Do prvej skupiny ovocia s najvyšším obsahom biologicky hodnotných látok patria čierne ríbezle, šípky ruže jabĺčkovej odrody Karpatia, pomaranče, jahody, grapefruity, hrozno, citróny, maliny a banány. V II. skupine ovocia s nižšou biologickou hodnotou je egreš, višne, ananás, hrušky, slivky, broskyne, černice a čučoriedky. V III.
Vláknina a jej význam
Ovocie a zelenina sú nezastupiteľným zdrojom vlákniny. Pod pojmom vláknina potravy sú označené balastné látky. Ide prevažne o polysacharidy tvoriace nestráviteľnú zložku potravín rastlinného pôvodu, ktoré nepodliehajú štiepeniu v kyslom prostredí žalúdka a ani pôsobeniu enzýmov v tenkom čreve. Dostávajú sa do hrubého čreva, kde dochádza k ich štiepeniu a stávajú sa zdrojom energie pre črevnú mikroflóru a pre bunky črevnej steny. Vláknina môže byť nerozpustná alebo rozpustná vo vode, ale v oboch prípadoch nedochádza k jej vstrebávaniu v tráviacom trakte človeka. V tele zväčšuje črevný obsah a tým priaznivo ovplyvňuje pohyb čriev - teda črevnú peristaltiku, čím blahodarne vplýva na liečbu obstipácie (zápchy). Rozpustná vláknina necelulózového typu je predstavovaná hlavne pektínom, rastlinnými gumami a slizmi, ktoré sa nachádzajú v strukovinách, indických bôboch guar, v obilovinách (a výrobkoch z nich - napríklad v tmavom chlebe, obilných vločkách). V tele ovplyvňujú metabolické pochody - spomaľuje vstrebávanie sacharidov, spolupodieľa sa na znižovaní hladiny cholesterolu v krvi jeho naviazaním na vlákninu a následným obmedzením jeho vstrebávania. Príjem vlákniny znižuje aj výskyt rakoviny hrubého čreva. Odporučený denný prívod vlákniny je 30 gramov, u nás je však prívod sotva polovičný.
Ovocie a zelenina pri obezite a rakovine
Ovocie a hlavne zelenina sú charakteristické nízkym obsahom energie, sú vynikajúcimi surovinami pri príprave nízkoenergetických pokrmov. Môžu tvoriť prídavky k jedlu vo forme šalátov a kompótov, alebo predstavovať hlavné jedlo v najrôznejšej úprave. Zníženie celkového energetického príjmu v potrave je jediná možná cesta k úspešnej liečbe obezity, ktorá u nás trápi polovicu populácie.
Ovocie a zelenina v potrave znižujú aj výskyt rakovinových ochorení. Zhubné nádory sú na druhom mieste v poradí príčin smrti u nás. Predpokladá sa, že vyše 40 percent rakovinových ochorení je ovplyvnených práve stravovacími zvyklosťami. Spôsob stravovania a teda zloženie stravy a jej kuchynská príprava, môže ovplyvniť vznik a vývoj nádoru dvojakým spôsobom: buď bráni vzniku nádorovej bunky v tele alebo spomaľuje jej vývoj, rast a množenie, alebo na druhej strane podporuje vznik takejto bunky a zrýchľuje jej množenie.
Antioxidačný systém a oxidačný stres
Vyššie živočíšne organizmy a teda aj človek potrebujú kyslík k svojej existencii na zabezpečenie energie, na čo využíva až 95 percent kyslíka. Malá časť kyslíka, asi 5 percent, sa však podieľa na tvorbe voľných radikálov a na atakovaní niektorých dôležitých zlúčenín tela, hlavne nukleových kyselín, bielkovín, tukov a sacharidov. A práve ich zmenou sa vysvetľuje vznik rakoviny, aterosklerózy a pod. Telo sa chráni pred týmto poškodením vyváženým takzvaným antioxidačným systémom. Antioxidačné látky pracujú v procese zabránenia oxidačného stresu a tým aj v procese zabránenia alebo spomalenia nádorového bujnenia. Ide hlavne o niektoré vitamíny a ich tzv. provitamíny a o niektoré minerálne látky, ktoré sa práve v rastlinných výrobkoch nachádzajú vo zvýšenom množstve. Pretože všetky sú prítomné v potrave, nazývajú sa aj prirodzené antioxidanty. Majú schopnosť zabránenia, prípadne spomalenia rozvoja rakoviny v tele človeka. Ide hlavne o vitamín C, vitamín E, -karotén (predchodca vitamínu A) a čiastočne aj vitamín A. Poradie ich uvedenia je súhlasné so silou ich účinnosti. Okrem týchto antioxidačných látok charakteru vitamínov z rastlinnej potravy získavame aj iné prirodzené antioxidanty - napr. fl avonoidy, lykopén a lignány. Pre správnu činnosť antioxidačného systému v tele človeka sú dôležité aj niektoré minerálne látky - hlavne selén, meď a zinok.
Tepelná úprava zeleniny
Existuje názor, že tepelná úprava hodnotu zeleniny znižuje. Týka sa to tepelne labilných vitamínov, hlavne kyseliny askorbovej, teda vitamínu C a kyseliny listovej. Ostatné prednosti zeleniny, teda obsah minerálií a vlákniny a celková nízka energetická hodnota, zostávajú zachované bez zmeny.
Investícia do zdravia
Na stravu vynakladáme všetci nemalé čiastky. Preto by mali byt vynaložené prostriedky zhodnotené v podpore zdravotného stavu každého z nás, a skonzumovaná strava by nemala podporovať rozvoj širokej palety ochorení, ba práve naopak - mala by sa podieľať na predchádzaní chorôb. Všetci si uvedomujeme, že chrániť si zdravie je to najlepšie, čo môžeme pre seba urobiť.
Ovocie a zelenina ako prevencia ochorení
Ovocie a zelenina tvoria veľmi dôležitú zložku našej každodennej stravy, ktorá by mala byť pestrá a bohatá. Tieto plody, ktoré sú pre nás darom od matky prírody obsahujú veľké množstvo vitamínov, ktoré sú dôležité nie len pre zdravý vývin a fungovanie nášho organizmu, ale takisto sú zaručenou prevenciou pred mnohými ochoreniami. Dnes však veľmi dobre vieme, že častokrát sme takí zaneprázdnení a uponáhľaní, že nevenujeme dostatočnú pozornosť našej strave, ktorá je základom pre správne fungovanie nášho tela. Pre človeka je pohodlnejšie objednať si pizzu alebo pripraviť 15-minútový polotovar, ktorý obsahuje minimum vitamínov a len zriedkavo v nich nachádzame ovocie a zeleninu. Šťavy, ktoré sú pripravované zo 100% podielu ovocia obsahujú nenahraditeľné antioxidanty, pod ktorými rozumieme vitamíny a rôzne minerálne látky, ktoré napomáhajú nášmu organizmu pri zdravom fungovaní. Dodávajú nášmu telu enzýmy, ktoré podporujú množstvo procesov, pretože sú hlavnými katalyzátormi, ktoré spúšťajú všetky biochemické reakcie v našom organizme a sú zodpovedné za naše zdravie. Jednou z najdôležitejších úloh týchto dôležitých a zdraviu prospešných látok je podieľanie sa na zdravej obranyschopnosti organizmu, ktorá je dôležitá u jedincov všetkých vekových kategórií. Okrem toho sú ovocie a zelenina bohaté na vlákninu, ktorá je zodpovedná za detoxikáciu a prečisťovanie nášho organizmu.