Hrabanie v odpadkoch si mnohí spájajú s chudobou a nepríjemným zápachom. Avšak, za týmto obrazom sa skrýva fenomén dumpster divingu, ktorý odhaľuje šokujúce množstvo vyhodených potravín, ktoré by sa dali ešte využiť. Tento článok sa zameriava na problematiku vyhadzovania ovocia a zeleniny obchodmi na Slovensku, pričom poukazuje na dôvody, prečo sa tak deje, a na možné riešenia tohto alarmujúceho stavu.
Dumpster diving: "Pre jedného odpad, pre druhého poklad"
Dumpster diving, v preklade "potápanie v kontajneroch", je aktivita, pri ktorej ľudia zachraňujú vyradené a nepoužité predmety z komerčných, priemyselných alebo obytných kontajnerov. Mnohým sa táto myšlienka môže zdať odpudzujúca, no je dôležité uvedomiť si, prečo sa tieto potraviny vyhadzujú. Nejde o nedojedené zvyšky alebo pokazené potraviny, ale často o ovocie a zeleninu s kozmetickými vadami, trvanlivé potraviny s poškodeným obalom alebo potraviny s blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti.
Kozmetické vady a dátum spotreby: Dôvody vyhadzovania
Supermarkety nemôžu zo zákona predávať hnedé banány, oťukané jablká či potraviny s uplynutým dátumom spotreby, hoci mnohé z nich je možné bez problémov konzumovať. Tento fenomén vznikol v USA, kde je jedla nadbytok, a preto často končia v kontajneroch. Lov na vyhodené jedlo je populárny aj v Dánsku a Nórsku.
Podmienky na dumpster diving na Slovensku nie sú ideálne, pretože veľa kontajnerov je zamknutých alebo sa jedlo znehodnocuje, aby si ho nikto nebral. Hoci sa to zdá ako nevinná aktivita, vo väčšine štátov nie je legálna, pretože kontajnery majú svojich majiteľov, a vyberanie z nich by sa dalo považovať za krádež. Dumpster divermi sa stávajú ľudia, ktorí chcú ušetriť, ale aj tí, ktorí presadzujú udržateľný spôsob života. Chodia k nim dôchodcovia, študenti a bezdomovci. Existujú dokonca mapy, ktoré zobrazujú lokality s najlepšími kontajnermi.
Šokujúce čísla: Množstvo vyhodeného jedla
Vedeli ste, že tretina všetkého vyprodukovaného jedla na svete sa vyhodí alebo znehodnotí? V Európe sa ročne vyprodukuje takmer 59 miliónov ton potravinového odpadu, čo predstavuje 131 kg na obyvateľa. Viac ako polovicu vyhodia domácnosti, 30 % sa znehodnotí pri výrobe, 12 % v stravovaní a zvyšok obchody.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Riešenia: Ako znížiť plytvanie potravinami v domácnostiach
Ak chcete prispieť k zníženiu týchto čísel, zamerajte sa na to, ako plytváte potravinami vo svojej domácnosti. Skúste nakupovať lokálne a sezónne potraviny, naplánovať si jedálniček na celý týždeň, nakupujte podľa zoznamu a snažte sa spotrebovať všetko, čo ste nakúpili.
Triedenie odpadu: Samozrejmosť, ktorá pomáha
Triedenie odpadu je pre väčšinu obyvateľov Slovenska už samozrejmosťou. Bežne vyhadzujeme papier, plasty, sklo alebo kovy, ktoré sa dajú opätovne použiť. Vďaka tomu sa na skládku dostane menej odpadu a má to pozitívny vplyv na životné prostredie.
Zero waste: Filozofia nulového odpadu
Filozofia zero waste, teda nulový odpad, je čoraz populárnejšia. Cieľom je vytvorenie čo najmenšieho množstva odpadu. Najlepšie je viesť k tomu deti od malička, aby vedeli chrániť životné prostredie. Stačí si osvojiť zopár jednoduchých pravidiel: odmietnuť to, čo nepotrebujete, zredukovať veci len na tie, ktoré potrebujete, naučiť sa veci znovu použiť a opravovať.
Krivé uhorky a "dokonale nedokonalé" ovocie a zelenina
Ľudia vyhadzujú krivé uhorky, pretože rovné sú krajšie, hoci chutia rovnako. Spaľovne ničia milióny ton múky a cestovín, ktoré sú v poriadku a mohli by nasýtiť chudobných. Na skládkach končia celé kamióny jedla, ktoré človek vyhodil len tak, z roztopaše.
Tesco zaviedlo rad "Dokonale nedokonalej" pokrivenej zeleniny a ovocia a zlepšili zásobovanie, aby urýchlili dodanie citrusového ovocia a predĺžili čerstvosť o dva dni. Koho však zaujíma pokrivenosť ovocia a zeleniny? Ľudia chcú len čerstvé a kvalitné potraviny.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Problém v systéme: Konkurencia a plytvanie
Problém vyhadzovania je v systéme. Medzi obchodmi je veľká konkurencia a žiaden tovar nesmie chýbať na pulte, inak prejde zákazník inde. Prípadne je ten istý tovar aj od viacerých výrobcov.
Zodpovednosť reťazcov: Potraviny idú LEN A LEN na ich triko
Potraviny, ktoré reťazce vyhadzujú, idú len a len na ich triko. Trápne sú výhovorky, že zákazníci sú zodpovední za plytvanie potravinami. Zrušiť akciu 1+1 je vhodné vtedy, keď je preukázané plytvanie v domácnostiach, ale v strednej Európe to ešte dlho nehrozí.
Tesco a zelený odpad: Lakomosť alebo obava?
Je paradoxné, že v Tescu sa niekoľkokrát pokúsili zobrať zelený odpad pre morské prasiatka, no vždy to zabavili na pokladni s tým, že sa to nesmie. Kaufland s tým problém nemá. Podľa niektorých je Tesco lakomé a zadarmo nedá ani odpad, pretože by čakali a chodili "nakupovať" večer do kontajnerov, čím by reťazec stratil zákazníkov.
Podporujme domácich obchodníkov: Alternatíva k nadnárodným korporáciám
Chyba filozofie je v tom, že podporujeme to, čo nechceme. Ak sa mi nepáči, ako hospodári a funguje tento obchod, tak tam nebudem nakupovať. Buď by sa zmenili, alebo by sa vytvoril priestor pre našich domácich obchodníkov, malé obchody, ktoré by za požiadaviek verejnosti mohli vyladiť na nejaký fungujúci kompromis.
Potraviny po záruke: Na vlastnú zodpovednosť?
Prečo by mali niekoho súdiť, keď vyberie potraviny z kontajnera na odpad? Na vlastnú zodpovdnosť. A najnovšie vyhadzujú aj margaríny a palmové tuky. Dobré bludy tu píšu. Ak je raz niečo po záruke, je jedno či je to maslo alebo margarín. Na maslo dajú nižšiu cenu a predá sa. V mrazničke ešte vydrží. Maslo si vyrobíš aj sám, margarín nie.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Tesco a kvalita ovocia a zeleniny: Roky známy problém
Tesco je roky známe tým, že v ňom možno nakúpiť takmer všetko, ale slušné ovocie a zeleninu nie. Oni to vyložia na pulty už nechutné, nahnité, štvrtotriedne, nepoužiteľné. A tak im to leží a kazí sa a vyhadzujú. Zaujímavé, že iný reťazec, ktorý si zakladá na tom, že je lacný (lacnejší), ponúka chutné čerstvé ovocie, peknú a použiteľnú zeleninu.
Kapitalisti a ceny: Vyhadzovanie tovaru pre udržanie zisku
Kapitalisti v obchodoch si v prvom rade nechcú pokaziť ceny, preto vyhadzujú tovar. Kto robil v markete, ten to vie.
Znižovanie odpadu v Tescu: Úspech alebo len marketingový ťah?
Nepredané jedlo stojí za 8 % svetových emisií oxidu uhličitého. Ak by bolo krajinou, bolo by tretím najväčším producentom tohto skleníkového plynu. Za štyri roky znížilo Tesco množstvo potravinového odpadu o 69 % a za minulý rok vyhodili len 0,5 % potravín. Ako sa im to podarilo? A čo sa stane s tými potravinami, ktoré vyhodené byť musia?
Slováci a plytvanie: Sme podpriemerní, ale stále je to zlé
Priemerný Slovák ročne vyhodí 111 kíl potravín. Podľa štatistík vyhodí priemerný Európan 186 kíl potravín. Aj keď sme vlastne podpriemer, stále je to veľmi zlé číslo a vieme s ním niečo robiť. V maloobchode, ale aj v domácnostiach sa najviac vyhadzujú čerstvé potraviny - zelenina, ovocie a pečivo.
Akcie a nákupné správanie: Kúpime viac, ako potrebujeme
V Tesco sa snažia pri tomto type sortimentu nemať nikdy akciu jedna plus jedna, aby nadbytočné nakupovanie nepodporovali. Následne za to môže ďalší súbor faktorov. Na Slovensku až tretina ľudí nerozlišuje medzi dátumom spotreby a dátumom trvanlivosti. Väčšinou, keď uvidia dátum pri trvanlivých potravinách, majú pocit, že táto potravina už nie je dobrá, preto ju vyhodia. Pritom je daná potravina do toho dátumu minimálne dobrá a pravdepodobne je dobrá aj potom.
Bohatstvo a plytvanie: Sme príliš bohatí na to, aby sme si vážili jedlo?
Konečný spotrebiteľ je dostatočne bohatý na to, aby tridsať percent potravín vyhodil do smetnej nádoby. Hovorí sa, že niečo tu naozaj nie je v poriadku. Keď by sa niekto opýtal, prečo ľudia vyhadzujú toľko potravín, tak by som ti odpovedala, že sú príliš bohatí. Sme príliš bohatí, pretože si nevážime potraviny, ktoré sú základnou vecou. Bez vody, vzduchu a potravy by sme neprežili. Napriek tomu, pri analýzach skutočne nachádzame veľké množstvo potravinového odpadu.
Riešenia pre obchody: Zníženie odpadu a darovanie potravín
V Tesco sa snažia pozerajú na všetky časti biznisu. V prvom rade je to to, čo ľudia nevidia. Je to o nakupovaní, o správnom sledovaní zákazníckeho správania a o tom, aby objednali len toľko, koľko si zákazník nakúpi. Čo je, samozrejme, extrémne náročný proces. Potom fungujú v obchode, čo už zákazník vidí. Je to hierarchia odpadu, kde sa snažia v prvom rade všetko predať. Ak ho nepredajú, alebo keď sa blíži dátum spotreby pri čerstvých potravinách, tak v tom momente ich dávajú do zľavy. Je to preto, aby sa produkt predal a mal čo najdlhšiu dobu, kým je ešte spotrebovateľný. Ak sa im produkt nepodarí predať a je stále vhodný na konzumáciu, tak ho darujú potravinovej banke.
Problémy v logistike: Kamióny múky a ochranné lehoty
V logistike môže dôjsť k takému zdržaniu, že vlastne celý kamión múky alebo nejakého produktu príde do obchodu veľmi neskoro a obchodník ho nemôže alebo nechce prijať, pretože sú tam ochranné lehoty a nestihol by ho predať.
Bioodpad a bioplynárne: Zhodnocovanie odpadu a výroba energie
Nijaký iný spôsob, ako nakladať s bioodpadom okrem kompostovania alebo bioplynovej stanice nie je možný. Je to povinnosť každého, kto je pôvodcom odpadu. Bioplynárňa je zariadenie na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov, vrátane potravinového odpadu. Jej výhodou je, že odpad sa spracováva anaeróbnym procesom, takže bez prístupu vzduchu. Z týchto zariadení je vedľajším produktom energia.
Poľnohospodárstvo a skleníkové plyny: Dôležitosť správneho nakladania s bioodpadom
Poľnohospodárstvo patrí k jednému z najväčších znečisťovateľov, najmä čo sa týka produkcie skleníkových plynov. Ak pri konvenčných spôsoboch poľnohospodárskej činnosti dochádza k vážnemu narušeniu či už pôdnych štruktúr, produkcii oxidu uhličitého (CO2) a poľnohospodári vyprodukujú potraviny, ktoré nakoniec skončia v smetnej nádobe, tak celý proces nedáva zmysel.
Individuálna zodpovednosť: Zmena začína u každého z nás
Dokáže to zmeniť každý jeden z nás. Toto nie je o veľkých investíciách, legislatíve alebo o nových zariadeniach. Toto skutočne dokáže ovplyvniť každý jeden z nás. Potravinový odpad vzniká preto, lebo si potraviny nevážime. Nevážime si ich preto, lebo ich meriame peniazmi a nie námahou či celým procesom, čo tie potraviny skutočne stoja.
Plánovanie nákupov: Klasický krok k zníženiu plytvania
Začať treba plánovaním nákupov. Pozrieť sa, čo mám v chladničke, v špajzi či v skrinke a nakúpiť to, čo potrebujem. Samozrejme, v obchode nakúpiť aj veci, na ktoré mám momentálne chuť. Veci, ktoré som si naplánoval a mám na ne chuť, samozrejme, nekúpim v obrovských množstvách, ale rozumne.
Návrat k tradíciám: Vzťah k jedlu ako u starých rodičov
Vo všeobecnosti by sme sa mali vrátiť možno k vzťahu s jedlom, aký mali naši starí rodičia. Bolo to niečo vzácne na čom sa namakali, kým to vypestovali, či povymieňali. Mäso bolo sviatočné jedlo a napriek tomu z nich vyrástli zdraví a normálne fungujúci ľudia. Rozmýšľali a spotrebovali aj to, čo my dnes vyhadzujeme. Ak mali odrezky mäsa, vyvarili ich a spravili polievku. Mali domáce zvieratá, ktorým mohli dať šupy a podobne.
Certifikáty a ekologické pestovanie: Dôležitosť informovaného nakupovania
Je potrebné si uvedomovať, čo kupujeme. Na obaloch produktov si vieme prečítať či sú ekologické, či sú zo Slovenska alebo zahraničia, či majú certifikáty. Svetovo a Európskou úniou certifikované produkty, ktoré hovoria nielen o ekologickom pestovaní, ale aj o prístupe k dodávateľom. Stále sú krajiny, ktoré sa k svojim dodávateľom alebo farmárom nesprávajú vždy fér. Tieto certifikáty zabezpečujú to, že aj oni dostávajú stabilnú a dobrú plácu za ich činnosť.
Kuchynský odpad a samosprávy: Povinnosť, ktorá prináša uvedomenie
Samosprávy majú naozaj povinnosť zbierať kuchynský odpad z domácností. Väčšina samospráv veľmi rozumne a správne využíva výnimku, ktorou je, že nemusia zaviesť zber kuchynského odpadu, ak časť obce alebo celá obec preukáže, že kompostuje svoj bioodpad doma. Ľudia, ktorí začali triediť do osobitnej nádoby, si zrazu uvedomujú, koľko veľa potravinového - kuchynského odpadu skutočne vyprodukujú.
Zmena legislatívy: Inšpirácia v zahraničí
Podľa OSN sa na svete každý rok vyhodí viac než miliarda ton potravín, čo je približne tretina celej produkcie. Znamená to, že sa neplytvá len financiami, ale aj ostatnými faktormi zahrnutými v procese produkcie, vrátane hospodárskej pôdy, vody a ľudskej sily.
Európske krajiny stále hľadajú vhodné riešenia a darí sa im lepšie ako nám. Vo Francúzsku nedávno úplne zakázali vyhadzovanie potravín. Obchody namiesto toho musia všetky odovzdať a tie neskôr putujú na charitu. V Taliansku zas nedávno predajcom umožnili darovať potraviny po uplynutí dátumu spotreby. V susednom Česku je tiež možné darovať jedlo pred alebo po záruke, existujú tu aj špeciálne obchody, v ktorých takéto potraviny predávajú.
Slovensko a zmena legislatívy: Cesta k efektívnejšiemu darovaniu potravín
Na Slovensku sa bohužiaľ zmena legislatívy až tak nepodarila. Obchody a reťazce môžu potraviny pred zárukou darovať výlučne len Potravinovej Banke Slovenska. Realita je však taká, že banka nestíha všetko darované jedlo prerozdeľovať ďalej a obchody tiež nemôžu darovať také množstvo, aké by chceli. Na tento problém už dlhšie upozorňuje občianske združenie Free Food, ktoré prišlo s petíciou na zmenu legislatívy. Žiadajú napríklad, aby bolo možné darovať aj výrobky po uplynutí dátumu spotreby, no aby zároveň už nebolo možné odpísať si ich z daní. To by mohlo reťazce motivovať k darovaniu ešte pre uplynutím záruky. Problém vidia aj v zbytočnom plytvaní zeleniny.