Exotické ovocie sa stalo bežnou súčasťou našich nákupov, pričom pomaranče, banány, mandarínky, ananásy, mango a avokádo sú už považované za "zdomácnené" druhy. Okrem týchto známych plodov existuje aj množstvo lákavých "cudzincov", ktoré stoja za preskúmanie. Nenechajte sa odradiť nevedomosťou o tom, ako ich konzumovať - stačí sa o nich niečo dozvedieť a pustiť sa do objavovania nových chutí.
Ako dozrieva ovocie aj doma?
Ak si kúpite nedozreté exotické ovocie, nezúfajte. Môžete ho nechať dozrieť doma pri izbovej teplote. Stačí ho vložiť do vrecka spolu s banánom alebo zrelým jablkom a do dvoch dní bude voňavé a pripravené na konzumáciu.
Exotické ovocie s malými kôstkami
Mangostan
Mangostan pochádza z Garcínie mangostanovej, stromu, ktorý rastie v juhovýchodnej Ázii, Brazílii a Strednej Amerike. Keďže po zbere už nedozrieva, dováža sa k nám dozretý a preto chutí tak, ako vo svojej domovine. Doma ho však zjedzte čo najskôr, aby vám vnútri nesplesnivel.
Fialovomodrý plod pripomína na prvý pohľad veľkú slivku, alebo zvláštne sfarbenú paradajku. Charakteristické sú preň lístky na vrchu plodu. Pod hrubou šupou sa skrýva 4 až 8 bielych sladkokyslých mesiačikov, pripomínajúcich liči. Vylúpnete ich ľahko, horšie pôjde vybrať semienka v tvare fazule. Semienka mangostanu sa jedávajú varené alebo pražené.
Mangostan je cenený pre vysoký obsah xanthónu, látke, ktorá dokáže účinne bojovať s voľnými radikálmi. Tie napádajú naše bunky a teda nie sú v organizme vítanými. Veď kto by už chcel vírusy, baktérie, nádory? Obsahuje tiež veľa vitamínu C a vlákniny, dokáže stabilizovať hladinu cukru v krvi. Mangostan pôsobí proti:
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
- únave
- nevoľnosti
- horúčke
- kožným problémom
- zápalu sliznice
- črevným ťažkostiam
- tráviacim problémom
- hnačke
Ako jesť mangostan? Mangostan narežte po obvode, rozlúpnite. Biele mesiačiky sa jedávajú surové, ale vyrábajú sa z nich aj kompóty, džemy či džúsy.
Pitahaya - dračie ovocie
Pitahaya je doma v Čile, Nikaraguy, Mexiku, Izraeli. Dozrieva na kaktusoch, ktoré kvitnú iba v noci a ich obrovské kvety opeľujú netopiere. Tento plod je na pulte neprehliadnuteľný pre svoju tmavoružovú, červenú až fialovú šupu so šupinami a veľkosť okolo 20 centimetrov. Zdravá pitahaya má šupiny pružné a bez fľakov. Práve vďaka tvaru a šupinám dostala pitahaya aj meno „dračie vajce“, resp. „dračie ovocie“.
Vnútri je pitahaya biela, žltá alebo červená či fialová, plná drobných, roztrúsených zrniečok. Žlčnikárov teda nepoteší, čo je škoda, pretože obsahuje veľa vlákniny, vitamínu C, vápnika, železa. Dračie ovocie podporuje imunitu, pomáha pri nespavosti a neschopnosti udržať pozornosť.
Ako jesť pitahayu? S dračím ovocím si hlavu nelámte. Šupiny odrežte, alebo stiahnite a pitahayu jednoducho rozkrojte a nakrájajte na mesiačiky ako melón, alebo vyjedzte lyžičkou ako kivi. Dobrá je do smoothie, džúsov, koktailov a aj ako ozdoba zákuskov, pohárov, nápojov.
Papája
Stredoamerická papája pripomína elipsovitý melón. Kým „doma“ dorastá až do 9 kíl, u nás kúpite asi kilové plody. Zvonka je žlto-zelená, vnútri oranžová, žltá alebo červená. Čím je papája zvonka žltšia, tým je zrelšia. Vnútri má množstvo čiernych zrniečok, ktoré chutia ostro a po vysušení sa dajú použiť ako korenie. Dužina chutí ako melón.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Dužina papáje obsahuje provitamín A, teda betakarotén, ďalej vápnik, draslík, fosfor, horčík a veľké množstvo vitamínu C. Papája je cenená najmä pre svoju schopnosť pomáhať pri problémoch s trávením. Dajte si ju po ťažkom obede, pri bolestiach žalúdka, problémoch s pankreasom, pálením záhy či hemoroidmi. Papája pomáha aj proti črevným parazitom, zmierňuje dnu, prináša úľavu astmatikom.
Väčšie množstvo papáje môže uškodiť tehotným ženám.
Ako jesť papáju? Zrelú papáju prerežte, jadierka vyberte a dužinu vyberte lyžičkou, tak neprídete o cenné látky, ktoré sú tesne pod šupkou. Hodí sa do zákuskov, zmrzlín, šalátov, smoothies. Chutná je aj sušená.
Tip: Ak ste si priniesli z obchodu nedozretú papáju, v papierovom vrecúšku pri izbovej teplote vám dozreje asi za týždeň. V chladničke vydrží zrelá papája iba 2 dni.
Mango
Mango pochádza z Indie, kde ho poznali už pred 4-tisíc rokmi a dodnes ho uctievajú ako symbol moci a lásky. Mango je dokonca indickým národným stromom. V Európe si na tejto vitamínovej bombe pochutnávame iba vyše 400 rokov. Zvonka dvojfarebné červené, oranžové, zelené či žlté pevné šupy skrývajú oranžovo-žltú dužinu s veľkou kôstkou uprostred.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Mango je vitamínová bomba a kľudne ho jedzte namiesto multivitamínových tabletiek. Zjedzte jedno a máte pokrytú takmer celú dennú dávku vitamínu C. Spolu s ním dostanete do tela aj vitamín E a provitamín A, teda betakarotén, čo sú silné antioxidanty, podporujúce zdravie slizníc. V mangu je aj veľa provitamínu B6, takže si ho doprajte, ak ste nervózni, v strese, nesústredení, depresívni. Aby bol výpočet predností manga kompletný, dodáme, že obsahuje aj zinok, draslík, vápnik, horčík, sodík, fosfor. Len si dajte pozor, aby ste po zjedení manga nepili aspoň dve hodiny. Kombinácia manga a nápojov vám môže priniesť bolesti žalúdka.
Ako jesť mango? Pri izbovej teplote vám mango doma dozrie za pár dní, čo spoznáte podľa toho, že je na omak mäkšie a vonia. Úplne mäkké mango je už prezreté. Kúpiť môžete aj zrelé mango.
Mango môžete ošúpať škrabkou na zemiaky a následne dužinu poodkrajovať od kôstky. Alebo poodkrajujte ploché strany manga okolo kôstky, zvnútra ich narežte na kocky až po šupu - tú však neprekrajujte, a potom vyvráťte narezanú časť smerom von.
Mango je vynikajúce do šalátov, zákuskov, smoothie, zmrzlín, sorbetov. Skúste mangový RAW zákusok.
Granátové jablko
Tieto veľké bobule granátovníka k nám prichádzajú zo Stredomoria, Indie, USA, Argentíny alebo Ázie. Pod tvrdou červenou šupou sa v puzdrách z horkej šupky skrýva vyše 600 semien obalených sladkou dužinou. Granátové jablko je zrelé, keď je jeho šupa červená a mierne vysušená. Vydrží aj dlhé skladovanie v tme a chlade.
Granátové jablká obsahujú veľa vody, sodíka, draslíka , vitamínu C, B1, B2, B3 a zdravé aminokyseliny. Granátové jablko posilňuje imunitu, zlepšuje trávenie, krvný obeh, redukuje ukladanie tuku v cievach aj pod kožou, prečisťuje obličky a regeneruje bunky. Ocenia ho aj športovci, ľudia po veľkej námahe a s horúčkou.
Ako jesť granátové jablko? Granátové jablko sa odporúča jesť dvakrát týždenne. Dolovanie jadierok býva trochu zložitejšie a najmä si dávajte pozor, pretože intenzívne farbia všetko, čo zasiahnu. Granátové jablko môžete prekrojiť na polovicu a prstami pooddeľovať jednotlivé zrniečka. Alebo odrežte vršok jablka a uvidíte jednotlivé puzdrá. Podľa nich granátové jablko narežte, rozlúpnite a zrnká opatrne poodlupujte.
Granátové jablko je ideálne do šalátov, zákuskov, smoothie, či na odšťavenie.
Hurmikaki
Plody ázijského ebenovníka sú svetlo až tmavooranžové, pripomínajúce rajčiny. Pod tenkou šupkou sa skrýva sladučká dužina, spravidla bez semienok. Namiesto nich môžete nájsť pár malých bodiek, ktoré sú jedlé. Báť sa nemusíte ani prípadne zhnednutej dužiny. Hurmikaki sú plné vlákniny, vápnika, sodíka, horčíka, železa, medi, betakaroténu, vitamínu C. Hurmikaki podporujú zdravie kostí, odbúravajú vnútornú nervozitu, upokojujú, prečisťujú organizmus, upravujú trávenie a vyprázdňovanie. Šťava z nezrelých hurmikaki znižuje krvný tlak a horúčku, zrelé plody uľavia od tráviacich problémov.
Ako jesť hurmikaki? Zrelé ovocie stačí umyť a jesť spolu so šupou. Naozaj zrelé hurmikaki sú mimoriadne šťavnaté, sladké, s takmer priesvitnou dužinou. Najlepšie je jesť ich priamo, ale vynikajúce sú aj ako súčasť smoothie, ovocných pyré, štiav, šalátov.
Kumkvát (kumquat)
Keď zazriete malilinké pomaranče, môžete si byť istí, že je to kumkvát. Citrusový plod z Ázie však ako pomaranč iba vyzerá, jeho chuť je úplne iná, trpko-sladká. Kumkváty majú veľa vody, kyseliny pantoténovej, listovej, omega-3 a 6 mastných kyselín, vitamín C, E, skupiny B, provitamín A. Kumkváty odvodňujú, podporujú trávenie, zdravie vlasov a nechtov, imunitu, pôsobia preventívne proti kardiovaskulárnym ochoreniam osteoporóze.
Ako jesť kumkvát? Plody kumkvátu dobre umyte a jedzte aj so šupou. Tá je horkastá, kým dužina je sladká. Maličké jadierka môžete vybrať, nie sú veľmi chutné. Kumkvát sa hodí aj na varenie džemov, na prípravu likérov, zaváranie, je exotickou ozdobou zákuskov, šalátov. Dusené kumkváty sú zaujímavým doplnkom mäsových, najmä divinových jedál.
Liči
Dvojslivka čínska, ako sa liči nazýva celým menom, pochádza z Číny, ale pestuje sa aj v USA, Afrike či na Novom Zélande. Ružovkasté škrupiny s drobnými výhonkami, pripomínajúce ježkov, skrývajú hladkú šťavnatú sladkú dužinu s veľkou kôstkou. Liči je bohaté na vitamín C - stačí 9 plodov a máte dostatok tohto vitamínu na celý deň. Čínska slivka má schopnosť tlmiť bolesť a znižovať teplotu, liečiť kašeľ, žalúdočné vredy, žľazy. Sušené liči má až trojnásobne vyšší obsah výživných látok, než liči čerstvé.
Ako jesť liči? Liči kúpite čerstvé, kompótované alebo sušené. Čerstvé liči ošúpte a dužinu zjedzte. Kôstky liči sa nejedia. Liči sa hodí aj do štiav a kompótov. Skúste ich prehriate (nie varené) ako prílohu k rybe.
Physalis
Machovka peruánska rastie v Južnej Amerike. Žlté bobule sú uložené v tenkom suchom obale, pripomínajúcom lampión. Zrelé plody physalisu sú oranžovo-žlté, lesklé, trochu lepkavé. Bobule Inkov alebo židovské čerešne obsahujú až 16 % bielkovín, veľa betakaroténu, vitamínu C, draslíka, fosforu, vápnika, magnézia. Physalis podporuje obranyschopnosť organizmu, pomáha regenerovať bunky, pôsobí dobre na nervy, proti únave.
Ako jesť physalis? Obal opatrne roztrhnite a žltú bobuľku physalisu jemne odtrhnite. Umyte ju a jednoducho zjedzte. Physalis pridajte do ovocných nápojov, šalátov a pekne sa vyníma ako ozdoba na studených misiach či zákuskoch.
Marakuja
Marakuja je plod mučenky, liany z Južnej Ameriky, Indie, Nového Zélandu, Brazílie, Floridy, Austrálie, Izraelu či Afriky. Stretnúť sa s ňou môžete aj pod názvom passion fruit. Guľatá až oválna bobuľa býva žltá alebo fialová, vnútri šťavnatá s množstvom semienok. Žlté marakuje dorastajú až do veľkosti grepfruitu a majú jemnú šupku. Fialové marakuje sú menšie, asi ako citrón, a ich šupa je tvrdá, zošúverená a mierne jedovatá, pretože obsahuje molekuly kyanidu. Zrelá marakuja je zošúverená, vnútri plná semienok v dužinatom obale. Tie sú kyselkavé, jedia sa surové lyžičkou a výborne sa hodia do jogurtov, smotanových zákuskov, smoothie, sirupov, nápojov, šalátov.
Opuncia
Opuncia je plod kaktusa opuncie figovej, ktorá je doma v Južnej Amerike, USA, Afrike, ale aj Španielsku, Taliansku či Grécku. Opuncie sa bežne pestujú aj u nás v domácnostiach. Farba šupy aj dužiny je žltá až červená a plody sú pokryté drobnými jemnými pichliačmi. Podobne ako ostatné exotické plody aj opuncia obsahuje veľa C-vitamínu, provitamínu A, esenciálnych aminokyselín a minerálov. Dokáže stabilizovať cukor v krvi a preto je vhodná pre diabetikov. Opuncia regeneruje pečeň, pôsobí pri depresiách, nespavosti, problémoch s vlasmi, nechtami, kožou. Pozitívne vplýva na činnosť močovej sústavy a prostaty.
Prehnali ste to s alkoholom? Dajte si opunciu, zbaví vás bolesti hlavy aj žalúdka.
Ako jesť opunciu? Opunciu môžete prekrojiť na polovicu a vyjedať lyžičkou, alebo ošúpať a jesť ako banán. V šťavnatej dužine je veľa semienok, tie zjedzte spolu s dužinou. Pridajte opunciu do ovocných šalátov, nápojov, zákuskov, alebo si z nej spravte hydratačnú masku.
Mladý kokos
Mladý kokos, alebo aj biely kokos, pochádza z juhovýchodnej Ázie. Oberá sa v piatom až siedmom mesiaci dozrievania, kým hnedý kokos až v dvanástich mesiacoch. V oboch je kokosová voda, čistý prírodný „iontový nápoj“. V mladom kokose môžu byť až 4 deci kokosovej vody. Tá výborne hydratuje, obsahuje veľa vápnika, minerálnych látok, enzýmov.
Vedeli ste, že…?…kokosová voda je z biologického hľadiska podobná ľudskej plazme
Kokosová voda posilňuje imunitu, pôsobí antibakteriálne, podporuje trávenie a uvoľňovanie inzulínu do krvi.
Ako jesť mladý kokos? Dostať sa k čerstvej kokosovej vode bude trošku oriešok. Môžete to spraviť tak, že špicatý vrch kokosu orežete a potom doň ostrým nožom vyrežete otvor, alebo vŕtačkou navŕtate dve dierky. Cez otvory vodu prelejete do pohára. Iný spôsob je tupou stranou noža poklepať po celom obvode špičky, ktorá sa sama oddelí.
Ďalšie menej známe exotické ovocie
Okrem vyššie spomenutých druhov existuje množstvo ďalšieho exotického ovocia, ktoré stojí za zmienku:
- Breadfruit (chlebovník): Po uvarení má zemiakovú chuť podobnú čerstvo upečenému chlebu.
- Chayote (čajot): Používa sa prevažne vo varenej forme, má ostrú chuť a je dobrým zdrojom vitamínu C.
- Durian: V juhovýchodnej Ázii pokladaný za "kráľa ovocia", je charakteristický svojim silným zápachom.
- Guava: Má typickú vôňu podobnú citrónovej kôre, dužina môže byť biela alebo tmavoružová.
- Jackfruit: Najväčší druh ovocia rastúci na strome, dužina má chuť porovnateľnú s kombináciou jablka, ananásu, manga a banánu.
- Longan: Plody sú sladké, šťavnaté a konzumujú sa čerstvé.
- Mangosteen (Mangostan): Dužina je biela, sladkokyslá, šťavnatá a mierne vláknitá.
- Noni: Má nepríjemný zápach, preto je známe ako „syrové“ ovocie, alebo dokonca „zvracacie“ ovocie.
- Rambutan: Plody sú pokryté početnými chlpatými výstupkami, dužina má sladkú, mierne kyslastú chuť pripomínajúcu chuť hrozna.
- Rose apple: Chuť je podobná chuti hrušky snežnej a obsahuje veľké množstvo šťavy - asi ako melón vodový.
Mirabelky: Sladké žlté slivky s históriou
Mirabelka, známa aj ako žltá slivka, je kôstkovým ovocím, ktoré bolo pestované v Malej Ázii. Od roku 1490 sa pestuje v najväčšej pestovateľskej oblasti, vo francúzskom regióne Lotrinsko. Ročne sa tam zozbiera 18 000 ton, čiže 80 percent svetovej produkcie tohto sladkého ovocia.
Čo sú mirabelky?
Mirabelka je odrodou slivky a často sa označuje ako žltá slivka. Jej plody sú veľké približne tri centimetre, guľatého tvaru, žltej alebo zelenej farby. Sladká dužina obsahuje kôstku, ktorá sa dá dobre oddeliť. Latinské meno mirabelky je Prunus domestica susp. syriaca.
Rovnako ako slivka a ringlota, aj mirabelka patrí do čeľade Rosaceae, teda ružovitých rastlín. Strom je relatívne jednoduchý na ošetrovanie a darí sa mu takmer v každej záhrade. Mirabelka pochádza pôvodne z Malej Ázie a severnej Perzie. Predpokladá sa, že vznikla krížením slivky a čerešne alebo slivky a trnky. Mirabelka dnes rastie v strednej a južnej Európe a dokonca aj v Severnej Amerike.
Podobnosť s iným ovocím
Vzhľadom na guľatý tvar a žltú farbu šupky či dužiny by ľahko mohlo dôjsť k dojmu, že mirabelka je vlastne marhuľa. Hoci sa vzájomne podobajú a na prvý pohľad vidno ich príbuznosť, mirabelka a marhuľa nie je to isté ovocie. Mirabelka sa podobá aj zelenožltej ringlote, ktorej latinský názov je Prunus domestica subsp. Italica.
Živiny v mirabelkách
Mirabelky obsahujú mimoriadne veľa draslíka, až 230 miligramov na 100 gramov. Draslík je životne dôležitou minerálnou látkou. Podieľa sa na regulácii krvného tlaku, v dôsledku čoho môže znížiť riziko mozgovej mŕtvice.
Odrody mirabeliek
V prípade mirabelky rozhodne neplatí, že ak človek spozná jednu, pozná ich všetky. To, čo sa hovorovo označuje ako červená mirabelka, je v podstate slivka čerešňoplodá (prunus cerasifera). Medzi ďalšie známe odrody patria:
- Mirabelka z Nancy: Plody sú veľké tri až päť centimetrov, sfarbujú sa do červeno-žlta a často majú červené bodky. Pevná žltá dužina je sladká a šťavnatá a skvele sa hodí na pečenie a do marmelád.
- Miragrande: Približne tri centimetre veľké plody často majú na slnečnej strane červené bodky a dozrievajú relatívne skoro. Dužina je zlatožltá a veľmi aromatická.
- Miracose: Plodí veľa plodov, ktoré sú malé až stredne veľké a majú svetlo- alebo tmavožltú farbu.
- Aprimira: Plody sú žlto-oranžové a ich slnečná strana je ružovo-fialová. Mierne podlhovastý tvar pripomína slivku, žltá a pevná dužina chuťou pripomína med a má jemnú arómu marhule.
Účinky mirabeliek na zdravie
Aké živiny toto kôstkové ovocie vlastne dodáva ľudskému telu? Tieto malé sladké plody nám okrem iného dodávajú draslík, horčík a vitamín C. Pektín je rozpustná vláknina, ktorá sa nachádza aj v jablkách a citrusových plodoch. Pôsobí antioxidačne, znižuje hladinu cholesterolu a má aj probiotické účinky. To znamená, že má pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru. Nadmerná konzumácia nezrelých mirabeliek (alebo iného kôstkového ovocia, ako sú slivky) môže spôsobiť bolesti žalúdka a hnačku. Nezrelé plody sú však dosť kyslé, takže toto riziko je relatívne nízke.
Pestovanie a zber mirabeliek
Aby sa rozvinula naplno ich vôňa, mirabelky potrebujú viac slnka ako slivy alebo pravé slivky, aj druh pôdy je veľmi dôležitý. Strom rastie najlepšie v teplých piesčitých pôdach, ktoré nesmú preschnúť. Na jar sa na strome mirabelky, ktorý je bez tŕňov, objaví more bielych kvetov. Tradične sa plody zbierajú trasením stromu. V závislosti od odrody sa možno pri určovaní zrelosti orientovať podľa zlatožltej farby šupky a/alebo červených plôch na šupke. U odrôd, ktoré majú svetložltú farbu, je trochu ťažšie určiť, či sú už zrelé.
Použitie mirabeliek v kuchyni
Mirabelky majú lahodne sladkú chuť. Ideálne sú aj na výrobu marmelády, kompótu alebo šťavy. Okrem toho sa mirabelky používajú do koláčov a tort, dezertov, smoothie nápojov a ako sušené ovocie. Z mirabelky sa vyrába aj ovocná pálenka.
Skladovanie a spracovanie mirabeliek
Najlepšie je mirabelky skladovať v chlade. V chladničke vydržia až tri dni. Keďže mirabelky sú citlivým ovocím, mali by sa skonzumovať čerstvé čo najskôr. Keďže tieto žlté slivky nie sú v predaji po celý rok, dáva zmysel zamraziť si toto lahodné ovocie. Postupujte pritom rovnako ako pri inom kôstkovom ovocí: Najprv mirabelky dôkladne umyte, nechajte vyschnúť a potom z nich odstráňte kôstky. Potom ich položte na podnos tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Vložte ich do mrazničky na jednu hodinu. Vďaka tomuto kroku zabránite tomu, aby zmrzli do jednej veľkej hrudy.
Pri zaváraní sa potraviny sterilizujú v pohári. Zrejme najlahodnejší spôsob, ako zachovať letnú arómu mirabeliek, je varenie marmelády. Je to pritom nesmierne jednoduché! Dajte ju do hrnca s ďalšími 500 gramami želírovacieho cukru a povarte štyri minúty.