S prechodom horúcich letných mesiacov júla a augusta do chladnejšieho septembra a jesene, prichádza čas zberu úrody a sezónnych plodov. Leto je obdobím hojnosti, kedy zem vydáva svoje plody a ponúka širokú škálu ovocia a zeleniny plných vitamínov a minerálov.
Ovocný a zeleninový kalendár
V našich podmienkach, prakticky od 20. júna, po studenom a daždivom máji, začína dozrievať množstvo plodov. Zo zeleniny sú to tekvice, uhorky, paradajky, cibuľa, mrkva, zemiaky a paprika. Domáci cesnak je dostupný začiatkom júla, kukurica začiatkom augusta a fazuľové lusky v auguste.
Ovocný kalendár sa začína v júni prvými čerešňami - májovkami (ktoré však nie vždy dozrievajú podľa svojho mena) a jahodami. V júli nasledujú marhule, maliny, višne, ríbezle a moruše. August prináša broskyne, letné jablká a slivky.
Zvláštnosti tohto leta
Prechod leta do jesene bol v tomto roku veľmi náhly. Po horúcom letnom období prišlo 23. augusta chladné a daždivé počasie. Tento dátum znamenal koniec úrody melónov a broskýň a spomalenie dozrievania uhoriek, paradajok a paprík, ktoré v septembri už prinášajú slabšiu úrodu. Naopak, tekvice, koreňová zelenina a zemiaky budú rodiť až do neskorej jesene.
S príchodom septembra sa mení ponuka sezónnych plodov. Končí sezóna broskýň, malín a černíc, ale začína dozrievať vinič, jablká, hrušky a slivky. Tiež orechy, mandle a gaštany sú typické pre toto obdobie. K zvláštnostiam tohto leta patrí slabšia úroda niektorých druhov ovocia, ako sú višne, marhule a broskyne, kvôli jarným mrazom. Menej sa urodilo aj karfiolu. Pri ostatných druhoch ovocia a zeleniny môžeme hovoriť o úrodnom lete, ak si pestovateľ mohol dovoliť pravidelnú zálievku.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Melóny: slovenské alebo nie?
Slovenské melóny sú dostupné až po 20. júli, zatiaľ čo maďarské melóny je možné na Slovensku nájsť približne o desať dní skôr. Táto informácia pochádza priamo z Nagybani Piac v Budapešti, odkiaľ sa na Slovensko dováža veľké množstvo ovocia a zeleniny.
Uhorková sezóna a doba lečová
Domáce uhorky sú dostupné už v júni, ale ich cena sa vtedy pohybuje okolo 4 eur za kilogram. Pravá uhorková sezóna začína, keď rodia vonku pestované uhorky a ich cena klesne pod jedno euro. To je ideálny čas na nakladanie uhoriek. Uhorková sezóna začala koncom júla, kedy sa slovenské uhorky v supermarketoch predávali pod jedno euro.
To isté platí v auguste o paprike a paradajkách. Veľké balenia slovenskej papriky na lečo boli v supermarketoch dostupné už koncom júla. Cena paradajok sa v polovici augusta pohybovala okolo 1,30 až 1,60 eura. S paradajkami je to však zložitejšie, pretože v supermarketoch stále prevažujú hydroponické.
Paprika, paradajky a cibuľa sú základnými ingredienciami leča, typického augustového jedla. V domácich kuchyniach je toto jedlo bežné, avšak v reštauráciách sa objavuje zriedka. V Maďarsku sú pomerne časté aj festivaly leča. Tento pokrm môže byť polievka, ak je na smotane, príloha k mäsu, alebo aj hlavné jedlo - s vajíčkami a párkom, ako ho najčastejšie konzumujeme na Slovensku. Existuje mnoho variácií leča, napríklad obohatené o cuketu, alebo tekvicový prívarok na spôsob leča s červenou paprikou, paradajkami a cibuľou.
Po príchode chladnejšieho počasia môže cena paradajok a papriky stúpnuť, pretože začínajú rodiť menej.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Spálená zem
Po daždivom máji nastúpil horúci jún, ktorý suchom a teplom lámal rekordy. Toto počasie s občasnými dažďami prevládalo až do 23. augusta. V júli a v auguste sme zvlášť v rovinatých oblastiach videli spálenú zem, z lúk i mestských trávnatých plôch vymizla zeleň, ktorá sa začala objavovať po výdatných dažďoch koncom júla. Málo vlahy mali aj severnejšie hornaté oblasti. Sucho však nahrávalo žatve a tak bolo koncom júla na juhu Slovenska už všetko obilie v sýpkach.
Zeleninári preto museli výdatne polievať, čo sa bez vlastnej studne výrazne odráža na nákladoch. Rovnako potrebovalo zálievku aj ovocie, ktoré ak nemá dostatok vlahy, zhadzuje plody. Kým višne a marhule na mnohých miestach zničil jarný mráz, úrode sliviek, broskýň, jabĺk a hrušiek uškodilo sucho. Viniča sa to veľmi netýka, ten má hlboké korene.
Lesné plody
V Malých Karpatoch sa toto leto darilo černiciam, húb bolo menej, asi toľko, koľko bolo dažďa. V auguste bola aj v supermarketoch ponuka domácej zeleniny a ovocia pomerne bohatá. Paprika, uhorky, tekvice, pór, petržlen, cvikla, paradajky, zemiaky, to všetko sme mohli mať z domácej produkcie. Ovocie - marhule i broskyne - však dominovalo v tomto čase z dovozu, občas bolo vidieť slovenské slivky.
Niektoré druhy zeleniny naopak v lete domáce už nie sú - najmä reďkovky, či mladá cibuľka. Sezónu majú na jar, reďkovky nemajú radi teplo a hoci existujú aj vyšľachtené letné odrody, na pultoch prevažovali z Talianska. V auguste sa v supermarketoch objavil šalát z Nemecka.
Trhy a stánky so zeleninou
Na tržniciach a v stánkoch so zeleninou prevažoval maďarský tovar, niekedy označený ako „domáci z Maďarska“. Ich ponuka sa nelíši od veľkých tržníc. Maďarskú a z iných susedných krajín dovezenú zeleninu a ovocie môžeme považovať za lokálne a kvalitné, problém je, keď nepoznáme pôvod toho, čo si kupujeme.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Napríklad v stánku Farmárska zelenina a ovocie, vyzdobenom balíkmi slamy, boli v strede júna na sídlisku v Bratislave melóny i broskyne, ktoré slovenské, ba ani maďarské ešte nemohli byť. Slovenské boli jahody od veľkopestovateľa, po 11 eur za kilo.
Je fajn, že takéto stánkarstvo prináša zeleninu na sídliská a poskytuje obživu. Domáci veľkí pestovatelia, zdá sa, vedia držať krok s veľkopestovateľmi. Zaujímavé je, či aj na Slovensku platí to, čo na Nagybani Piac v Budapešti, že akonáhle sa objaví domáci tovar, zákazníci mu dajú prednosť a ceny sa vyrovnajú.
Pri ovocí má zákazník výhodu v tom, že samozberov je čoraz viac a konali sa aj v tomto roku, ktorý je poznačený koronavírusom. V auguste prebiehali samozbery malín, černíc, broskýň, sliviek a letných jabĺk, v septembri ich vystriedajú samozbery jabĺk.
Sila sezónnych potravín
Ovocie a zelenina sú nabité vitamínmi a minerálmi a sú bohatým zdrojom vlákniny. Sila sezónnych potravín tkvie práve v tom, že naše telo vždy zásobia len tými vitamínmi a minerálmi, ktoré v danom mesiaci potrebuje najviac. Ak sa teda budete stravovať v súlade s prírodou, získate všetky potrebné živiny. Najlepšie je uprednostniť domáce trhy, kde nájdete poctivo vypestované plody (zvyčajne bez použitia chemických postrekov) a nie skleníkové či dovezené produkty, ktoré boli odtrhnuté ešte pred samotným dozretím.
Menej známe ovocie: Muchovník
Okrem bežného ovocia a zeleniny, ktoré sú dostupné v júli a auguste, existuje aj menej známe ovocie, ako je muchovník (Amelanchier). Muchovník patrí do čeľade ružovitých, rovnako ako jablone, hrušky či čerešne. U nás sa najčastejšie pestuje okrasný muchovník Lamarkov, no ak túžite po bohatej úrode, siahnite po jeho príbuznom - muchovníku jelšolistom. Ten dorastá do výšky 2 až 8 metrov, kvitne skoro na jar v hustých strapcoch a jeho listy sa na jeseň sfarbujú dooranžova a dosýtočervena. Plody - drobné fialovomodré malvice - dozrievajú od júna do júla. Chuťou pripomínajú čučoriedky, výborné sú čerstvé, no dajú sa aj mraziť, sušiť či spracovať na džem, sirup alebo do koláčov.
Tmavé plody muchovníka sú plné bioaktívnych látok - antokyánov, fenolových kyselín, trieslovín, vitamínov a minerálov. Majú preukázané protizápalové, antioxidačné aj protinádorové účinky. Muchovník sa dá pestovať ako solitérny ker, voľne rastúci menší strom aj v živom plote. Vynikne v spoločnosti liesky, rakytníka, arónie či jarabiny. Pri prísnejšom reze ho udržíte na výške okolo dvoch metrov, čo zjednoduší aj zber plodov.
Muchovníku sa bude dariť všade tam, kde prosperuje drobné ovocie. Vyhovuje mu slnko aj polotieň, priepustná pôda s dostatkom vlahy, mierne kyslá až neutrálna. Znesie aj horšie podmienky, no nevyhovuje mu zasolená pôda ani vysoká hladina spodnej vody. Najčastejšie sa predávajú kontajnerované sadenice, ktoré možno vysádzať od jari do jesene. V chladnejších oblastiach je vhodnejšia jarná výsadba, aby rastliny stihli dobre zakoreniť.
Do rodivosti vstupuje zvyčajne v 2. až 4. roku, pričom množstvo úrody postupne stúpa. Povýsadbový rez sa pri muchovníku nevykonáva, stačí odstrániť suché a poškodené výhonky. V ďalších rokoch udržiavajte ker vzpriamený so 4 až 6 hlavnými konármi. Rez vykonávajte koncom zimy - vo februári až v marci. Staršie rastliny po oslabení rastu zmladzujte rezom „na prevod“, čím presvetlíte korunu a podporíte nový rast. Muchovník dobre reaguje na rez, a preto ho možno pestovať aj v tvare stromčeka.
Muchovník je mimoriadne odolný a v bežných podmienkach nepotrebuje chemickú ochranu. Zriedkavo sa môže objaviť monilióza - v takom prípade stačí vyrezať napadnuté výhonky.
Muchovník si môžete rozmnožiť pomocou bylinných alebo koreňových odrezkov.
Plodová zelenina
Plodová zelenina je veľmi zdravá a môžete si ju vypestovať sami na vašej záhradke. Medzi zaujímavé druhy plodovej zeleniny patria:
- Chilli Anaheim: Plody sú tmavozelené, ale pri plnej zrelosti sa začervenajú.
- Chilli Tabasco (Capsicum frutescens): Radí sa medzi stredne štipľavé odrody. Rastlina dorastá do výšky okolo 50 cm.
- Paprika Yolo Wonder: Typický druh americkej papriky. Plody majú na začiatku zelenú farbi, v dobe plnej zrelosti sýto červenú.
- Uhorka ježko: Veľmi krásna odroda uhorky, ktorá sa hodí predovšetkým do jesenných dekorácií.
- Chilli Peter: Neobvyklý tvar papričky pripomína mužské prirodzenie. Ide o stredne štipľavú odrodu, plody v dobe zrelosti majú červenú farbu.
- Chilli paprika Koral (Capsicum annuum): Plodí drobné papričky v tvare čerešne.
- Horká uhorka Naja - Momordica sp.: Plodí cca 20 cm dlhé plody, ktoré majú typickú bradavičnatú šupku.