Úvod
Rúra na pečenie je neoceniteľný pomocník v každej kuchyni. Niekedy sa však stane, že sa v nej objaví diera, čo môže ovplyvniť jej funkčnosť. Okrem toho, v tomto článku sa pozrieme na tradičné a moderné metódy spracovania ovocia a tipy na pečenie domáceho chleba.
Oprava diery v rúre na pečenie
Hoci text neposkytuje priamy postup na opravu diery v rúre na pečenie, implicitne naznačuje, že revízia a údržba spotrebičov sú dôležité. V prípade vážnejších porúch, ako je diera, je nevyhnutné privolať odborníka.
Sušenie ovocia: Tradičný spôsob konzervovania
Sušenie ovocia je prastarý spôsob uchovávania potravín, ktorý má mnoho výhod:
- Predĺženie trvanlivosti: Odstránením vlhkosti sa zabráni rastu mikroorganizmov, ktoré spôsobujú hnitie.
- Zachovanie živín: Sušením sa v ovocí uchovávajú vitamíny, minerály a antioxidanty.
- Koncentrovaná chuť: Sušením sa zvýrazní prirodzená chuť ovocia.
- Praktické skladovanie: Sušené ovocie je ľahké a zaberá málo miesta.
- Zdravá maškrta: Sušené ovocie je výborná alternatíva k sladkostiam, ktorá dodá energiu a vlákninu.
Výroba jednoduchej sušičky
Ak nemáte k dispozícii elektrickú sušičku, môžete si zhotoviť jednoduchú sušičku sami. Potrebujete na to len pár základných materiálov a nástrojov.
Materiál:
- Latky (napr. smrekové)
- Sito alebo sieťka (nerezová oceľ, sklolaminát potiahnutý teflónom alebo plast)
- Sponkovačka
- Skrutky
- Lak na drevo (voliteľné)
- Tyčky (napr. drevené)
- Lepidlo na drevo
Postup:
- Výroba rámu: Napíľte latky na spodný rám. Na každý rám potrebujete dve latky s dĺžkou 390 mm a dve s dĺžkou 490 mm. Na štyri poschodia budete spolu potrebovať osem kusov z každého druhu.
- Zostavenie rámu: Napílené latky si položte na ľubovoľnú rovnú podložku tak, aby sa vám v rohoch striedalo ich vzájomné usporiadanie. Na spojoch spodné latky spojte sponkovačkou.
- Upevnenie sita: Zo sita vystrihnite požadovaný rozmer, približne 410 × 510 mm, a sponkovačkou ho pripevnite na rám.
- Dokončenie rámu: Potom napíľte latky na vrchný rám a priskrutkujte ich o spodný so sitom. Keďže nechcete, aby boli skrutky zhora viditeľné, skrutkujú ich na spodný rám. Diery si najskôr predvŕtajte.
- Lakovanie (voliteľné): Zmontované rámy natrite lakom na drevo. Natierať môžete aj pred zmontovaním, lak sa tak lepšie dostane všade.
- Výroba nožičiek: Asi 45 mm od krajov rámových rohov vyvŕtajte diery (zvrchu aj zospodu) hlboké 10 mm. Tyčku napíľte na 100 mm dlhé kúsky, nalakujte ich. Do dier v spodnej časti rámov ich prilepte.
- Ukladanie rámov: Rámy naukladajte na seba.
Táto jednoduchá sušička je ideálna na sušenie ovocia na slnku. Umiestnite ju na suché a slnečné miesto, a ovocie pravidelne kontrolujte a otáčajte.
Prečítajte si tiež: Kde opraviť hodinky v Poprade?
Solárna sušička ovocia: Efektívne a ekologické riešenie
Pre tých, ktorí hľadajú efektívnejšie a ekologickejšie riešenie, je ideálnou voľbou solárna sušička ovocia.
Princíp fungovania solárnej sušičky
Solárna sušička je priestor v tvare menšej skrine, väčšinou drevenej konštrukcie, s poschodiami tvorenými roštmi na sušenie ovocia, byliniek a húb.
Základné komponenty solárnej sušičky:
- Solárny panel: Časť, ktorá slúži ako "solárny panel", sa zvykne realizovať ako široké a nízke korýtko. Vrchná stena je z priesvitného materiálu (sklo, plexisklo), cez ktoré prechádza slnečné svetlo a teplo. Spodná stena je z čierneho materiálu, ktorý pohlcuje a znásobuje zachytené teplo.
- Sušiaca komora: Priestor, kde sa ukladá ovocie na sušenie. Mala by byť dobre vetraná, aby sa zabezpečila cirkulácia vzduchu.
- Rošty: Slúžia na ukladanie ovocia v sušiacej komore.
- Dvierka: Umožňujú prístup do sušiacej komory a reguláciu teploty.
Konštrukcia solárnej sušičky: Inšpirácia a improvizácia
Pri stavbe solárnej sušičky je možné inšpirovať sa rôznymi návodmi a nákresmi. Dôležité je prispôsobiť dizajn dostupným materiálom a vlastným potrebám.
Príklad konštrukcie:
- Konštrukcia rámu: Zložte predné čelo a predné nohy. Hranoly sú z červeného smreka, čelo z vodovzdornej drevotriesky 12 mm.
- Boky a koľajničky: Ďalším dielom sú boky sušičky s koľajničkami pre sušiace pláty. Tie som získal z demontáže z drevotrieskovej pôvodnej stavby.
- Zadné čelo: Zadné čelo má otvory pre dvoje dvierka. Nohy sú tiež z červeného smreka 5 x 3 cm, smrekové latky majú hrúbku 2,5 cm.
- Dno a prívod vzduchu: Dno sušičky je tiež z drevotriesky. Do nej som vyvŕtal otvory pre vstup vzduchu do sušičky. Drevené perforované dno je úplne na spodku, pridržiavané drevenými lištami. Na ňom sú drevené smrekové latky hrubé 25 mm, čo vytvára odskok od 15 mm drevovláknovej dosky bočníc.
- Solárny kolektor: Na tomto osadení je položený železný plech hrúbky 2 mm, natretý najprv základnou farbou a potom čiernou matnou farbou. Spodný úplne rovnaký plech je zase odsunutý od zadného čela a nezakrýva okrúhle nasávacie otvory pre vzduch. Výškový rozdiel plechov je asi 7 cm a vytvára tunel, v ktorom vzduch prúdi a zohrieva sa.
- Dvierka: Montáž horných dvierok z drevovláknitej dosky, použité sú dva plechové pánty. Dvierka slúžia na reguláciu vnútornej teploty vzduchu. Drevotrieskou som prekryl aj spodnú časť sušičky. Vytvoril som jednak prekrytie tenkej medzery medzi doskami (v štrbine je spodný plech) a vytvoril dodatočnú izolačnú vrstvu, jednak sem prídu pánty spodných dvierok.
- Vzduchotechnika: Vo vrchnej časti jednej bočnice (ľavej pri pohľade spredu) som vyfrézoval otvor priemeru 80 mm. Namontoval som vzduchotechnické koleno priemeru 80 mm. Koleno je tu pre neskoršie potreby získavania teplého vzduchu zo slnka.
- Tesnenie a izolácia: Druhú vrstvu dostalo aj predné čelo, prekryl som všetky časti jedným kusom. Čierny železný plech prišiel aj na spodné veľké dvierka, na vrch bočníc zvonka prišli latky, na ne som nalepil mechovú samolepiacu gumu na tesnenie okien.
- Priehľadná stena: Lexanová tabuľa je na bokoch pripevnená pomocou stolársky oceľových uholníkov, vruty sú len do drevenej latky, zhora pritláčajú lexan ku gumovému tesneniu a do tmelu. Veľké dvierka majú pánty dole, hore je v strede stará hliníková rúčka.
- Sušiace pláty: Ovocie sa do sušičky vkladá na troch plátoch, pre ktoré sú v bočniciach troje lišty. V rámci urýchlenia práce na sušičke ovocia som si sušiace pláty nevyrábal sám, ale dal som si ich vyrobiť firme na plastové okná. Sú to vlastne tri sieťky proti hmyzu s duralovým rámom, bez príchytiek.
Solárnu sušičku umiestnite na slnečné miesto, ideálne orientované na juh.
Porovnanie solárnej a elektrickej sušičky:
| Vlastnosť | Solárna sušička | Elektrická sušička |
|---|---|---|
| Cena | Vyššia | Nižšia |
| Rýchlosť sušenia | Pomalšia | Rýchlejšia |
| Prevádzkové náklady | Žiadne | Spotreba elektriny |
| Plocha | Väčšia | Polovičná |
Elektrická sušička
Elektrická sušička je malý spotrebič, ktorý umožňuje jednoduché a efektívne sušenie ovocia, zeleniny, húb a mäsa. Princíp sušenia spočíva v cirkulácii teplého vzduchu, ktorý odstraňuje vlhkosť z potravín.
Prečítajte si tiež: Náhradné diely pre mlynčeky na mäso
Výhody elektrickej sušičky:
- Jednoduché použitie: Stačí ovocie nakrájať, poukladať na pláty a nastaviť teplotu a čas sušenia.
- Rovnomerné sušenie: Ventilátor zabezpečuje rovnomernú cirkuláciu vzduchu, čím sa dosiahne rovnomerné vysušenie ovocia.
- Kontrolovaná teplota: Regulácia teploty umožňuje prispôsobiť sušenie rôznym druhom ovocia.
- Úspora času: Elektrická sušička suší ovocie rýchlejšie ako sušenie na slnku.
Sušenie v rúre
Ak nemáte k dispozícii sušičku, môžete použiť aj elektrickú rúru.
Postup:
- Ovocie nakrájajte na tenké plátky a poukladajte ich na plech vystlaný papierom na pečenie.
- Rúru predhrejte na najnižšiu teplotu (ideálne 40-50 °C) s teplovzdušným ohrevom.
- Dvierka rúry nechajte mierne pootvorené (napr. pomocou varešky), aby mohla unikať vlhkosť.
- Sušte ovocie niekoľko hodín, kým nie je suché a pružné. Pravidelne ho kontrolujte a otáčajte.
Sušenie v rúre je energeticky náročnejšie ako sušenie v sušičke, preto je dôležité využívať ju efektívne.
Príprava ovocia na sušenie
Pred samotným sušením je dôležité ovocie správne pripraviť.
- Výber ovocia: Vyberajte zrelé, ale pevné plody, ideálne stromové ovocie ako slivky, jablká, figy, pomaranče, banány, hrušky, mango alebo datle. Odstráňte všetky obité alebo nahnité kúsky. Uistite sa, že vybrané ovocie je pevné a zrelé.
- Umývanie a krájanie: Plody dôkladne umyte pod tečúcou vodou a osušte čistou papierovou utierkou. Ovocie nakrájajte na plátky s hrúbkou 0,3 až 0,6 cm. Drobné ovocie a bobule hrozna môžete nechať vcelku. Dávajte pozor, aby ste ovocie zbavili všetkých stoniek a listov.
- Prevencia hnednutia: Pri sušení jabĺk je dôležité pracovať rýchlo, pretože po očistení a rozrezaní majú tendenciu hnednúť. Oxidácii zabránite, ak jablká ponoríte na päť minút do vody s citrónovou šťavou alebo octom. Roztok si pripravíte z lyžičky práškovej kyseliny askorbovej alebo z polovice čajovej lyžičky kyseliny citrónovej do 2 šálok vody. Potom ich dôkladne osušte a rozmiestnite na sitá alebo plechy.
Sušenie rôznych druhov ovocia
Každý druh ovocia vyžaduje špecifický postup sušenia.
- Jablká: Na sušenie sú vhodné akékoľvek druhy, ktoré sú zrelé a bez poškodenia. Umyté a osušené jablká nakrájajte na kolieska s hrúbkou cca 0,5 - 0,7 cm. Šupka sa neodstraňuje, pretože v nej sa nachádza veľa vitamínov. Poukladané plátky sušte pri teplote 30 - 50 °C.
- Hrušky: Majú podobnú prípravu ako jablká.
- Slivky: Uprednostňujte neskoré slivky, najlepšie výsledky dosiahnete práve s nimi. Slivky je vhodné sušiť celé vrátane kôstky, no pokiaľ ich chcete bez kôstky, len ich trocha narežte a kôstky vyberte bez toho, aby ste ich rozkrojili.
- Pomaranče: Sušenie potrvá podľa toho, na aké hrubé plátky ich nakrájate.
- Banány: Zrelé banány, ktoré zbavíte šupky, nakrájate na 0,5 cm hrubé plátky. Pri teplote 70 °C bude trvať sušenie 6 hodín.
- Ananás: Jednoducho ho nakrájajte na 1 cm hrubé plátky alebo ľubovoľné menšie kúsky.
- Jahody: Sú náchylné na hnilobu aj pleseň, preto je nutné postupné sušenie. Nakrájajte ich na plátky s hrúbkou 0,5 cm, prípadne ich rozštvrťte.
- Figy: Umyté a osušené figy prekrojte na polovicu (príp. na štvrtiny) a umiestnite na plát šupkou dole tak, aby sa jednotlivé kúsky nedotýkali.
Ako zistiť, či je ovocie dostatočne suché?
Pretože sa sušené ovocie zvyčajne konzumuje bez rehydratácie, nemalo by sa ovocie dehydratovať až do krehkosti. Väčšina ovocia by mala mať po sušení aspoň 20-percentný obsah vlhkosti.
Prečítajte si tiež: Ako opraviť mlynček na korenie
Test suchosti: Rozrežte niekoľko vychladnutých kúskov na polovicu. Na ovocí by nemala byť viditeľná žiadna vlhkosť. Ak je kúsok zložený na polovicu, nemal by sa lepiť. Bobule sú vysušené vtedy, keď o seba „štrkajú“.
Skladovanie sušeného ovocia
Po vysušení ovocie nechajte vychladnúť 30 - 60 minút. Uskladnenie teplého ovocia by mohlo viesť k neželanému hromadeniu vlhkosti. Naopak, prílišné oneskorenie uskladnenia by mohlo umožniť vlhkosti, aby sa vrátila do ovocia.
Skladovanie: Sušené ovocie vkladajte do plastových alebo sklenených pohárov. Poháre by mali byť naplnené maximálne do dvoch tretín a pevne uzavreté. Raz denne počas 2 až 4 dní ich pretraste. Vďaka tomu suchšie kúsky absorbujú nadbytočnú vlhkosť. Znížite tak pravdepodobnosť vzájomného nakazenia vlhkosťou a následného hnitia.
Pri skladovaní je veľmi dôležitý výber nádoby, do ktorej potraviny umiestňujete. Nádoby je potrebné vzduchotesne uzavrieť, mali by byť čisté, netoxické, odolné proti vlhkosti a mali by chrániť obsah pred svetlom. Nikdy nepoužívajte nádoby z pozinkovanej ocele.
Ideálnym priestorom na skladovanie je chladné, tmavé a suché miesto. Čím je priestor chladnejší, tým budú mať potraviny dlhšiu životnosť. Na svetle ovocie aj zelenina strácajú farbu a obsah vitamínov A a C, takže ak ich skladujete v sklenených priehľadných nádobách, prelepte ich vrstvou látky, aby boli lepšie chránené.
Takto uskladnené potraviny vydržia rok až dva roky.
Využitie sušeného ovocia
Keď si doma nasušíte rôzne druhy ovocia, jeho využití je mnoho. Sú univerzálnou maškrtou na doma, ale aj na cesty. Jednou z najpoužívanejších možností sú tiež ovsené vločky alebo cereálie. Pripraviť si z nich viete však oveľa viac.
Použiť ho môžete do rôznych mliečnych nápojov alebo do smoothie. Viete ho zapracovať do koláčov, zákuskov alebo ako výzdobu na tortu.
Tipy na pečenie chleba a odstránenie bežných chýb
Pečenie chleba je umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť a pozornosť. Tu je niekoľko tipov, ako sa vyhnúť najčastejším chybám a dosiahnuť dokonalý výsledok:
Aby chlieb nebol sploštený: Pred pečením nezabudnite poriadne predhriať rúru. Ak to podceníte, chlieb vám nepodrastie. Cesto potrebuje okamžitý náraz tepla, aby chlieb správne nakysol a vznikla chrumkavá kôrka. Využitie pary počas prvých minút pečenia pomáha udržať vlhkosť na povrchu cesta, čím kôrka vzniká pomalšie a to umožní chlebu rovnomerný nárast. Chlieb vám nenarastie, ak použijete kvások nevyhovujúcej kvality, napríklad prezretý alebo starý. Odsledujte si aj samotné cesto, pretože ak má vyššiu vlhkosť, chlieb zostane po upečení sploštený.
Aby chlieb pri pečení nepraskol: Nechajte chlieb vykysnúť na vzduchu, ešte pred vložením do rúry. Tiež platí, že rúra aj plech musia byť dostatočne nahriate na správnu teplotu. Ak v rúre nevznikne dostatok pary, cesto stratí na povrchu pružnosť a pri pečení popraská. Pozor si dajte, aby počas kysnutia cesto neobschlo, preto ho prekryte utierkou. Dôvodom praskania môže byť aj nesprávne "stočenie" cesta, keď bochník praskne v mieste spoja. Proti prasknutiu funguje narezanie povrchu chlebíka, aby mala počas pečenia odkiaľ unikať prebytočná para.
Aby chlieb nemal tvrdú a hrubú kôrku: Najčastejšou príčinou je príliš vysoká teplota pečenia v druhej fáze. Niekedy nepomôže ani častá kontrola teploty, ak použijete starý alebo prezretý kvások.
Aby sa od stredu chleba neoddelila kôrka a v chlebe nezostala diera: V tomto prípade obráťte svoj hnev na rúru, ktorá pravdepodobne nepečie rovnomerne. Problém môže byť aj v tom, že ste príliš rýchlo a nešetrne vyklopili cesto na plech. Častým dôvodom vzniku „jaskyne“ je použitie nadmerného množstva múky pri spracovávaní cesta alebo použitie múky s nízkym obsahom lepku.
Zásadná chyba - veľa droždia, málo kysnutia: Nikdy nedávajte do cesta viac droždia, ako je uvedené v recepte. Práve to často urobia začínajúci pekári, ktorí si myslia, že chlieb bude vďaka tomu nadýchanejší. Ak pridáte viac droždia, chlieb počas pečenia vykysne, ale potom sa natiahne. A okrem toho bude mať nepríjemnú chuť po droždí. Pamätajte, že na pol kilogramu múky stačí čajová lyžička sušeného droždia alebo tretina až pol kocky čerstvého droždia. Pečenie chleba vyžaduje čas, preto ho musíte nechať dostatočne vykysnúť, aby nedokyslo v rúre. Cesto dôkladne vymieste a nechajte kysnúť v miske, kým nezdvojnásobí svoj objem. Potom postup zopakujte. Nakoniec cesto vyklopte na dosku, vytvarujte bochník a nechajte tretíkrát kysnúť, kým poriadne rozohrejete rúru.
Dôležitá je aj teplota: Kysnutie cesta ovplyvňuje teplota prostredia, ale aj teplota vody, ktorú pridávate do cesta. Príliš studená voda spomaľuje fermentáciu, zatiaľ čo príliš horúca môže zabiť kvasinky, čím zastaví proces kysnutia. Ideálna teplota vody je medzi 21-27 °C, zatiaľ čo prostredie by malo mať stabilných 24-26 °C. To podporí rovnomerné a dostatočné nakysnutie cesta bez rizika prekysnutia alebo podkysnutia.
Čo robiť, keď sa pečenie chleba z kvásku nedarí?
- Nezúfajte, každému sa z času na čas podarí upiecť nízky placatý chlieb. Ploský chlieb pri prvých pokusoch môže byť spôsobený aj slabým kváskom. Ak zvolíte na finálne kvasenie príliš veľkú ošatku, málo cesta sa vykvasí na dne zbytočnej veľkej (širšej) ošatky. Príliš hydratované cesto - príliš veľa vody v ceste sa na plechu rado roztečie tiež. Chleby s vyššou hydratáciou odporúčam piecť v jenskej mise alebo pekáči.
- Málo vykvasené cesto pri pečení popraská na povrchu.
- Za kyslosť chleba najčastejšie môže prekvasený štartér (rozkvas). Zamiesiť na chlieb treba, keď je štartér na vrchole. V ceste bolo príliš veľa štartéru. Do štartéru dávame cca tretinu celkovej múky.
- Môže to byť príliš malou hydratáciou cesta.
- Pri pečení môže kôrka odstreliť - oddeliť sa od striedky. Pri tvarovaní cesta do ošatky ste možno nabrali do cesta príliš veľa surovej múky. Ďalší dôvod jaskyne v ceste môže byť neopatrné zaobchádzanie pri sádzaní do rúry, pri vyklápaní z ošatky.
- Chlieb sa piekol príliš dlho pri vysokej teplote. Druhá fáza pečenia je príliš dlhá.
- Kváskový chlieb by nemal splesnivieť, ale stvrdnúť. Ak sa vám to nebodaj stáva, pravdepodobne nebol dobre upečený. Dobre upečený chlieb má veľmi tvrdú kôrku, nedá sa zatlačiť, a keď poklopete zospodu, tak krásne duto znie. Chlieb može plesnivieť, aj keď chladol položený na plechu, priamo na linke. Je nutné, aby prebytočná para z chleba mohla odísť aj zospodu a nezrazila sa v chlebe.
Z času na čas sa stane, že napriek tomu, že všetko robíte ako inokedy, chlieb sa prestane dariť. Striedka nie je nadýchaná, chlieb v ošatke nenarastie podľa predstáv, chlieb je "mokrý", striedka ubitá. Vtedy je dobré kvásku dopriať malý wellness a dodať mu novú silu.
Jaternice: Ako ich správne upiecť a vyhnúť sa prasknutiu
Jaternice sú tradičným mäsovým výrobkom, ktorý sa často pripravuje počas zimných mesiacov. Ich pečenie v rúre je jednoduché, ale môže sa stať, že prasknú. Tu je niekoľko tipov, ako tomu predísť:
- Pred pečením vyberte jaternice z chladničky a nechajte aspoň polhodinu postáť pri izbovej teplote. Ak ich aj vopred zabudnete vybrať, vložte ich na niekoľko minút do teplej vody.
- Jaternice rovnomerne rozložte na plech tak, aby sa navzájom nedotýkali. Je dobrým zvykom plech vymastiť masťou alebo použiť papier na pečenie.
- Vidličkou urobte na vrchnej strane jaterníc pár malých dierok. Zjednoduší sa tak unikanie horúcich pár, ktoré často pri pečení spôsobujú praskanie a roztrhanie črievka.
- Jaternice poukladané v plechu vložíme do rúry vyhriatej na 160 - 170 °C a pečieme približne 30 - 45 minút (v závislosti od množstva či veľkosti jaterníc).
- Ak bude na plechu či v pekáči viac kusov, nezaškodí, ak ho aspoň na prvých 20 minút prikryjete druhým plechom alebo alobalom. Jaternice zostanú viac šťavnatejšie.
- Hoci je lepšie počkať na ich rozmrazenie, pri časovom nedostatku sa nemusíte obávať ani pečenia zamrznutých jaterníc. Zamrznuté jaternice sú často k sebe prilepené, preto ich postačí iba položiť na plech a vložiť do rúry, ktorá ešte nie je vyhriata. Až po vložení plechu s jaternicami, nastavte teplotu na spomínaných 160 - 170 °C a zapnite ohrev. Teplota v rúre sa bude pozvoľna zvyšovať, vďaka čomu sa budú dať aj zamrznuté jaternice už po krátkej chvíli od seba celkom jednoducho oddeliť. Netrhajte ich nasilu, aby nepraskli črevá.
- Ani pred pečením (či skôr opekaním) jaterníc na panvici nemusíte mať obavy. Prvé minúty sa budú jaternice iba zahrievať a nebudú si už budú vyžadovať vašu pozornosť. V druhej polovici prípravy sa im však oplatí venovať čas. Jaternice budú pripravené približne za 15 - 20 minút.
Čistenie pecí a komínov
Pravidelné čistenie pecí a komínov je nevyhnutné pre bezpečnú a efektívnu prevádzku. Zanesená pec či komín stratia ťah a spaliny vniknú do miestnosti, pričom môže nastať aj smrť otrávením jedovatými plynmi. V inom prípade sadze začnú v komíne nekontrolovanie horieť a vtedy je požiar v prípade starých komínov takmer istý.
Zanášanie pecí a komínov
Počas prevádzky sa každá pec zanáša sadzami, popolčekom, niekedy aj dechtom.
- Popolček je jemné nevyhorené palivo, ktoré prúdiace spaliny odnesú do vyšších polôh pece, kde sa usadí. Popolček je sivý jemný prášok.
- Čierne sadze majú formu čierneho prášku alebo jemných vlákien. Ide o nevyhorené palivo v podobe uhlíka.
- Decht má podobu čiernej lepkavej látky, ktorá nepríjemne zapácha. Pri zahriatí sa stáva tekutou a pomaly presakuje do murív, kachlíc a malty. Takmer vôbec sa nedá odstrániť, preto je nevyhnutné napadnuté murivo vybúrať.
Postup čistenia
- Na každej peci by mali byť čistiace otvory alebo úpravy umožňujúce čistenie.
- Otvorte čistiace otvory a zistite spalinovú cestu.
- Uzavrite tie otvory, kam má padať uvoľnená sadza a popolček.
- Uvoľnite sadze a ďalšie usadeniny mechanicky pomocou jemného náradia.
- Postupne vyškrabujte hlinu prichytávajúcu tzv. záklop.
- Zhora čistite pec kefkami či škrabkami. Možno použiť aj vysávač.
- Spalinové cesty čistite tak, aby ste mali otvorený len krátky úsek, ktorý sa čistí. Po vyčistení úsek opäť uzavrite.
- Pri čistení sporáka vyberajte popol spod varnej dosky a z priestoru okolo rúry na pečenie.
Materiály na opravu pecí
Na stavbu pecí sa dodnes používa prírodný materiál - kachliarska hlina. Je to zmes ílov - tehliarskej hliny a piesku v pomere asi 1 diel hliny a 2 diely piesku. Zrnitosť piesku je približne do 2 mm.
Dôležité upozornenia
- Manipulácia s komínmi, prestavba či zapojenia spotrebiča patria do rúk odborníka - kachliara či kominára.
- Majiteľ alebo prevádzkovateľ pecí a komínov je povinný sa o ne starať.
- Komíny podliehajú v lehotách stanovených zákonom prehliadkam a revíziám.