Už roky sa hovorí o podpore špeciálnej rastlinnej výroby ako o jednom z kľúčových pilierov potravinovej sebestačnosti Slovenska. Realita je však taká, že pestovateľov poľnej zeleniny na Slovensku postupne ubúda. Tento článok sa zaoberá otázkou, či sa oplatí pestovať zeleninu na Slovensku, aké sú výzvy a prekážky, ktorým čelia pestovatelia, a aké sú potenciálne prínosy a dôvody, prečo by sme mali podporovať domácu produkciu zeleniny.
Úbytok pestovateľov a tradičný kolorit obcí
Do redakcie sa dostávajú informácie o tom, že s pestovaním zeleniny končia ďalšie subjekty. Pestovanie a predaj zeleniny boli dlhé roky tradičným koloritom obcí na južnom Slovensku. Príkladom je obec Vlčany v okrese Šaľa, kde ešte donedávna bolo možné vidieť fóliovníky plné paprík a šalátových uhoriek.
Príbeh Zoltána Takáča z Vlčian
Zoltán Takáč sa k pestovaniu zeleniny dostal už v mladom veku a pokračoval v tejto rodinnej tradícii. Produkoval zeleninu v 10 fóliovníkoch s celkovou rozlohou približne 0,5 hektára. Nosnou plodinou bola paprika, ktorú dopĺňali šalátové uhorky. Dobre zvládnutá a rokmi overená pestovateľská technológia prinášala uspokojivé úrody, kde na jednej rastline papriky dokázal dopestovať 8 až 10 kg plodov a pri uhorkách 12 až 15 kg.
Hlavnou príčinou, ktorá vedie pána Takáča k ukončeniu produkcie zeleniny, je situácia na trhu. Predaj produkcie za rozumnú cenu bol neprekonateľný problém. Aj napriek tomu je výkupná cena papriky prvej triedy na úrovni 60 až 70 centov za kilo. Na pestovaní sa okrem pána Takáča a jeho manželky podieľali tiež dvaja brigádnici. Hoci dokáže dopestovať papriku za danú cenu, nezohľadňuje mu to jeho prácu a čas, čo predstavuje každodenné starosti takmer celý rok.
Skúsenosti Zoltána Palágyiho zo Žihárca
Zoltán Palágyi je súkromne hospodáriaci roľník z obce Žihárec v okrese Šaľa. Po určitom období, kedy pracoval ako agronóm, sa rozhodol skúsiť pestovať zeleninu na väčších plochách. Nosnou plodinou sa stala paprika, ktorú pestuje na ploche 0,7 hektára. Porasty pestované s úrovňou nákladov viac ako 20-tisíc eur na hektár sa mu odvďačovali slušnými úrodami.
Prečítajte si tiež: Nákup sladkostí
Veľkoobchodné ceny zeleniny však absolútne nezohľadňovali náklady, ktoré je na produkciu potrebné vynaložiť. Predávať elitnú papriku za 70 centov, keď na pultoch je cena bežne viac ako 2 eurá, pôsobí na pestovateľa veľmi demotivačne. Samostatnou kapitolou je tiež problém so sezónnymi pracovníkmi. Zároveň však za neho platíte plné odvody. Na konci sezóny zistíte, že ste dali zarobiť všetkým naokolo a vy si na založenie novej úrody musíte zas požičať. V Žihárci tak od budúceho roka ostane pre lokálnych spotrebiteľov iba menšia produkcia melónov a uhorky vo fólii nahradí stolové hrozno.
Rodinná farma Daniela Figuru v Piešťanoch
Pán Daniel Figura založil v roku 2017 spolu so svojou manželkou v Piešťanoch malú rodinnú farmu, ktorej cieľom bolo fungovanie v režime komunitne podporovaného poľnohospodárstva. Podarilo sa im vybudovať klientelu 80 ľudí, ktorý si tovar vedeli prevziať na odberných miestach v Piešťanoch a Bratislave.
Počas dvoch rokov podnikania prišiel Covid-19 a tri malé deti doma. Po 5 rokoch tak hospodárenie ukončili, a to najmä kvôli situácii s pôdou na Slovensku, ale aj kvôli tomu, že po aprílových mrazoch, jarných záplavách v Európe a letnom tornáde na juhu Moravy sa triezvejšie pozreli na rizikovosť tohto podnikania a zhodnotili, že investovať do poľnohospodárstva v čase klimatickej zmeny je hra vabank, do ktorej nepôjdu.
Prečo pestovať zeleninu?
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa oplatí pestovať zeleninu, či už vo veľkom alebo v malom. Tu sú niektoré z nich:
- Vypestujete si zeleninu aj vzťah k zdravej strave: Pestovanie zeleniny určite ovplyvní aj váš pohľad na zdravé stavovanie.
- Oceníte rozdiel medzi domácim a kupovaným: Na vlastnej koži zažijete rozdiel medzi nadrozmernou zeleninou zo supermarketu bez vône, s minimálnou chuťou a vlastnou dopestovanou zeleninou bez chémie, plnej vône, šťavy a chuti.
- Naučíte deti niečo nové: Mnohé ani len netušia, odkiaľ zelenina pochádza a už vôbec nie to, že sa dá jednoducho vypestovať.
- Naučíte seba niečo nové: Okrem samotného pestovania sa naučíte viac o mestskom pestovaní a o tom, ako čo najefektívnejšie využiť obmedzený priestor balkóna, strechy, terasy či komunitnej záhrady.
- Odreagujete sa: Ako psychohygiena a odreagovanie pôsobí záhradkárčenie - manuálna práca, pri ktorej sa sústredíte len na to, čo práve robíte rukami, čím doprajete mozgu zaslúžený odpočinok.
- Zdroj čerstvej a zdravej stravy: Doma pestovaná zelenina býva zvyčajne čerstvejšia a máva vyššiu výživovú hodnotu ako zelenina kupovaná v sieti obchodov.
- Kontrola pestovania: Presne viete, ako si budúcu úrodu pestujete a máte plnú kontrolu nad tým, ako rast rastlín podporujete.
- Úspora finančných prostriedkov: Za predpokladu zníženia vašich bežných nákladov na nákup čerstvej zeleniny, pestovanie vlastnej zeleniny môže byť aj ekonomicky výhodnejšie.
- Prínos pre životné prostredie: Aj pestovaním môžete prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy.
- Sebarealizácia aj vzdelávanie: Pestovanie zeleniny predstavuje skvelú príležitosť naučiť sa niečo nové a osvojiť si nové zručnosti.
- Relax a zábava: V neposlednom rade práce v záhrade môžu byť napriek fyzickej námahe aj príjemne uvoľňujúce a oddychové.
Výzvy a prekážky pestovania zeleniny na Slovensku
Napriek mnohým výhodám čelia pestovatelia zeleniny na Slovensku viacerým výzvam a prekážkam:
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať domácu pekáreň?
- Situácia na trhu: Predaj produkcie za rozumnú cenu je často neprekonateľný problém. Výkupná cena zeleniny nezohľadňuje náklady na jej dopestovanie.
- Sezónni pracovníci: Problémom je nedostatok sezónnych pracovníkov a vysoké odvody za nich.
- Dostupnosť pôdy: Zohnať vhodný pozemok na pestovanie zeleniny môže byť problematické.
- Klimatické zmeny: Extrémne výkyvy počasia, ako sú mrazy, záplavy a suchá, zvyšujú rizikovosť pestovania.
- Nízka spotreba: Denná spotreba ovocia a zeleniny na Slovensku je nízka v porovnaní s priemerom EÚ.
- Potravinová závislosť: Slovensko je potravinovým vazalom a dováža veľké množstvo zeleniny zo zahraničia.
- Vysoká DPH: Máme najvyššiu daň z pridanej hodnoty na potraviny.
Ako začať s pestovaním zeleniny v meste?
Aj v meste sa dá úspešne pestovať zelenina. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
- Plánovanie: Nakreslite si plán svojej mestskej záhradky. Zistite, koľko priestoru máte a aké rastliny sa vám tam zmestia.
- Vertikálne pestovanie: Ak máte málo priestoru, zvážte vertikálne pestovanie. Rastliny sa pestujú vertikálne nad sebou uchytené na stene.
- Závesné nádoby: Obdobným spôsobom je pestovanie v závesných nádobách, ktoré sa často používa najmä na balkónoch a terasách.
- Výber rastlín: Pri výbere pestovaných plodín siahnite po tých, ktoré obľubujete.
- Menej náročné druhy: Medzi menej náročné ovocie a zeleninu, ktoré sa oplatí v začiatkoch skúsiť, patria paradajky a paprika.
- Koreňová zelenina: Skvelou voľbou je aj koreňová zelenina, mrkva a petržlen, pri ktorých nezabudnite vyberať dostatočne hlboké nádoby, aby mali priestor pre rast.
- Bylinky: Zakúpiť už dospelé rastliny sa oplatí najmä pri bylinkách, pri ktorých je pestovanie zo semienok náročné.
- Príprava: V prvých mesiacoch roka nezanedbajte prípravu. Tá spočíva v získaní predstavy o rozmeroch miesta, kde budete sadiť, výberu rastlín, kúpe nádob a pôdy.
- Zalievanie: Naučte sa správne zalievať. Ak je pôda ešte vlhká, na polievanie je priskoro.
- Hnojenie: Naučte sa správne hnojiť. Každá rastlina má iné nároky na hnojivo.
- Substrát: Stavte na vhodný substrát.
- Priestor: Doprajte rastlinám dostatok priestoru.
Ako sa vyhnúť najčastejším problémom pri pestovaní?
- Choroby a škodcovia: Rastliny môžu ohrozovať napríklad všakovaké druhy invázneho hmyzu, hlodavce, ale aj rôzne choroby v podobe plesní či vírusov.
- Používanie pesticídov alebo chemikálií: Ak sa pri pestovaní rozhodnete použiť pesticídy alebo chemikálie na ochranu svojej úrody pred škodcami alebo chorobami, môžete čeliť riziku kontaminácie potravín aj životného prostredia.
- Nedostatok vody alebo nadmerná zálievka: Nedostatkom vody rastliny neprospievajú a spomaľuje sa ich rast. Na druhej strane, nadmerné množstvo vody vedie k zahnívaniu a podporuje šírenie chorôb.
- Nesprávna výživa pôdy: Nedostatok živín v pôde môže spôsobiť zaostávanie rastlín v raste a nedostatočnú úrodu. Na druhej strane, ak je niektorých živín v pôde priveľa, aj to môže mať negatívny vplyv na zdravú kondíciu rastlín a takisto na životné prostredie.
- Konkurencia s burinami: Buriny môžu zvádzať so zeleninou konkurenčný boj o živiny, vodu či svetlo.
- Nepriaznivé poveternostné podmienky: Extrémne teploty, obdobia sucha, prívalových dažďov, silného vetra výrazne ovplyvňujú budúcu úrodu.
Ekonomické aspekty pestovania zeleniny
Je ťažké určiť najväčšiu hodnotu, ktorú domáce pestovanie zeleniny prináša. Benefity domácej zeleniny závisia najmä od individuálnych preferencií a potrieb jednotlivca. Presné sledovanie nákladov a výnosov predstavuje síce užitočný náhľad do ekonomiky domáceho pestovania, dopracovať sa k presnému výsledku nebude jednoduché.
Medzi hlavné nákladové položky patria:
- Sadbový materiál: Semienka resp. sadenice.
- Hnojivá a prípravky na ochranu rastlín:
- Záhradnícke náradie a materiál:
- Voda a energia:
- Práca:
Na druhej strane, pestovanie vlastnej zeleniny môže priniesť úsporu nákladov na nákup zeleniny v obchode.
Podpora špeciálnej rastlinnej výroby
Na Slovensku by sme chceli mali mať viac špeciálnej rastlinnej výroby, čiže pestovať viac zeleniny a ovocia. Zelenina sa dnes pestuje zhruba len na jednom percente ornej pôdy. Má Slovensko vôbec podmienky pre pestovanie zeleniny vo väčšom rozsahu? Čo dnes zeleninárov najviac brzdí? Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť. Len za jeden rok je Slovensko v obchode so zeleninou v mínuse viac ako 314 miliónov eur.
Prečítajte si tiež: Jednoduché recepty pre jednu osobu