Chlieb je jednou z najstarších a najrozšírenejších potravín na svete. Jeho história sa prelína s dejinami ľudstva a jeho význam presahuje rámec bežnej stravy. V tomto článku sa pozrieme na fascinujúcu cestu chleba od jeho prvopočiatkov až po súčasnosť, pričom sa zameriame na rôzne kultúrne a historické aspekty.
Prvé zmienky o chlebe
História chleba sa časovo kryje s dejinami pestovania obilia. Nemáme presný záznam o tom, kedy sa chlieb prvýkrát objavil v strave človeka, ale je isté, že k tomu muselo dôjsť náhodou v starom Egypte. Ešte dávno predtým sa obilniny stali súčasťou výživy človeka. V predhistorických dobách sa obilie pravdepodobne jedlo v pôvodnom surovom stave.
Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisícmi rokmi v dávnom Egypte. Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nielen ako výborný pokrm, ale využívali ho aj ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.
Vývoj poľnohospodárstva a príprava obilia
Človek sa poľnohospodárstvom zaoberá asi osem až jedenásť tisíc rokov. Najstaršími pestovanými obilninami boli pšenica a jačmeň, ktoré zostali dlho najobľúbenejšie. Na Slovensku sa v stredoveku stali hlavnými obilninami raž a ovos, iba v južných oblastiach pšenica a jačmeň.
Obrábanie pôdy bolo v počiatkoch poľnohospodárstva primitívne. Najstarší roľníci používali drevené brázdiče, motyky, rýle a lopaty. Veľký pokrok v poľnohospodárstve nastal v neskorej dobe kamennej, kedy sa začalo používať drevené oradlo ťahané dobytkom a od konca 2. tisícročia pred n.l. na Prednom východe železná radlica a tiež ďalšie kovové predmety ako rýle, motyky a podobné.
Prečítajte si tiež: Bryndzové halušky ako symbol Slovenska
V dobe kamennej obilie žali kosákom s kamennými čepieľkami alebo kosákovitým nožom. Kovový žací nástroj sa používa od doby bronzovej, kedy sa rozširujú rôzne druhy bronzových kosákov.
Drvenie obilia sa väčšinou považuje za prácu žien. Najstaršie hodnoverné doklady ručných rotačných mlynčekov sú až z mladšej doby železnej. V ďalšom vývojovom stupni sa celé alebo rozdrvené obilie už pražilo a v tejto forme konzumovalo ako potrava.
Prvé formy chleba a pečenia
Rozdrvená obilnina bola surovinou na výrobu vtedajšieho chleba. Obilná drvina zamiešaná s vodou sa varila alebo piekla. Spočiatku to bol veľmi primitívny postup. Pieklo sa na rozžeravených kameňoch, alebo v popole. Z pôvodného pečenia na kameňoch sa neskôr vyvinula pekárska pec.
Z histórie vieme, že v dobách pred novým letopočtom vlastne neexistovalo pekárske remeslo. Indovia, Peržania, Babylončania, Asýrčania, Židia a Féninčania sa ako prví zaoberali pečením chleba. Od nich sa to potom naučili národy usídlené severne a západne od nich.
Egypťania nám zanechali i jeden neobvyklý unikát - bochník chleba. Našiel sa v chráme v Tébach. Bol uskladnený v nádobe tvaru trojuholníka, z ktorej po otvorení vanula čerstvá vôňa, stará niekoľko tisícročí. Kvasený chlieb bol v staroveku spolu s pivom základnou potravinou, súčasťou mzdy i obetným darom.
Prečítajte si tiež: Francúzske zemiaky: Klasika v slovenskej kuchyni
Chlieb v starovekom Grécku a Ríme
Gréci údajne pestovanie obilia a prípravu chleba spoznali v Egypte. Chlieb sa však nestal každodennou stravou hneď - tou bola najprv obilná kaša, potom placka sušená na slnku, ktorá sa pri konzumácii namáčala do vody. Lahôdkou bol i v bochníku zapečený syr, zelenina alebo rôzne druhy ovocia, či chlieb pečený v mäsovej omáčke, posypaný syrom, korením a škoricou.
Rimania, podobne ako Gréci, dlho poznali iba hustú obilnú kašu - puls. Jej základ tvoril pražený tenkeľ (druh pšenice), strukoviny ako šošovica, fazuľa, bôb alebo hrach a ostatná dopestovaná zelenina. Napriek tomu, že neskôr sa na jedálnom lístku Rimanov objavil chlieb, táto kaša dlho ostala tradičným jedlom chudoby. Patricijovia však holdovali najmä jemnému bielemu chlebu, ktorý si namáčali vo víne alebo posypali syrom či cesnakom.
Podobu rímskeho chleba poznáme vďaka lávou zavaleným Pompejam. Vieme, že bol nízky, s hlbokými zárezmi a ochrannou značkou kvality. Chlieb v minulosti neslúžil len ako potrava. Napríklad v Grécku ho používali namiesto príboru na vytieranie omáčok. Striedka mala aj funkciu servítky, keď sa do nej utierali ruky i ústa. Rímskym ženám zasa rozmočená v kozom mlieku slúžila ako pleťová maska, no a v stredoveku bol chlieb pokrmom, tanierom i príborom zároveň.
Chlieb v stredoveku a novoveku
V stredoveku sa chlieb stal základnou potravinou pre väčšinu obyvateľstva. Vyrábal sa najmä z ražnej múky a kvásku. Chudobnejšie rodiny chlieb pripravovali len vo sviatok a v najkrutejších dobách bola múka nahradzovaná dokonca pilinami alebo slamou.
V 18. storočí sa rozvíjalo aj pivovarníctvo a liehovarníctvo, ktoré poskytovalo lacný prostriedok na kysnutie cesta - droždie. Dovtedy sa používal po domácky vyrobený kvások. Najrozšírenejším spôsobom bolo používanie kvásku zo zvyškov chlebového cesta alebo upečeného chleba, ktorý sa namočil do vlažnej vody a po čase pridal k múke.
Prečítajte si tiež: Od Strednej Ameriky po svet: Pôvod kukurice
S rozvojom mlynárstva, keď sa ručné drvenie obilia v mažiaroch nahradilo mletím na otáčavých kameňoch a neskôr medzi kameňmi kužeľovitého tvaru (využitím zvieracích záprahov a prípadne vodnej energie), výrazne vzrástla výroba múky a chlieb sa stal základnou ľudskou potravou.
Chlieb na Slovensku
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa chlieb dlho vyrábal podomácky. Domáci mlyn a pec na pečenie chleba boli takmer v každom dome a výroba chleba bola dôležitou domácou činnosťou. Niektoré domácnosti začali vyrábať viac chleba než mohli spotrebovať, a preto časť chlebov zamieňali za iný tovar, alebo ich predávali.
U Slovanov je známy nekvasený chlieb pod pojmom „presní chľeb“. U všetkých európskych národov je chlieb známy niekoľko storočí. Predpokladá sa, že spôsob výroby i názov (hlaiba) prevzali Slovania od germánskych národov.
V minulosti sa na Slovensku konzumovali rôzne druhy chleba. Okrem pšeničného a ražného chleba sa jedol aj ovsený chlieb a chlieb z pridaním jahňad liesky, ktoré sa mleli na múku.
Chlieb v modernej dobe
V modernej dobe sa výroba chleba presunula do pekární a priemyselných závodov. Vďaka moderným technológiám je možné vyrábať chlieb vo veľkom množstve a rôznych druhoch.
Na trhu existuje široká škála chlebov, od klasických pšeničných a ražných, cez celozrnné, viaczrnné až po špeciálne chleby s pridaním rôznych semien, orechov a sušeného ovocia.
Svetový deň chleba
Chlieb je jedným z najstarších a najdôležitejších symbolov ľudskej civilizácie. Každoročne, 16. októbra, oslavujeme Svetový deň chleba. Tento deň vznikol v roku 2006 z iniciatívy Medzinárodnej únie pekárskych a cukrárskych združení (UIB).
Pri príležitosti Svetového dňa chleba spoločnosť Penam dosiahla nový slovenský rekord. Spoločne so študentmi SOŠ potravinárskej v Nitre sa im podarilo upiecť chlebovú reťaz, ktorá bola dlhá 143,67 metra.