Slovenskí prvovýrobcovia mlieka čelia mnohým výzvam, od investičného dlhu a nedostatku pracovnej sily až po nízke výkupné ceny a rastúce výrobné náklady. V tejto situácii sa spájanie do odbytových organizácií javí ako jedna z možných ciest k zlepšeniu ich postavenia na trhu.
Aktuálna situácia na trhu s mliekom
Európske observatórium pre trh s mliekom už rok monitoruje dianie v sektore a pravidelne poskytuje trhové informácie a krátkodobé analýzy. Experti z členských organizácií, ktoré reprezentujú rôzne stupne v dodávateľskom reťazci, sa stretávajú, aby zhodnotili situáciu na trhu. Po oživení cien mliečnych produktov začiatkom roka nastal opäť klesajúci trend. Produkcia mlieka v prvých dvoch mesiacoch roka poklesla o jedno percento, no marcové údaje naznačujú rozdielne trendy. Nákupcovia vyčkávajú, očakávajúc zvýšenie produkcie po zrušení mliečnych kvót, čo by mohlo stlačiť ceny nadol.
Priemerné výkupné ceny mlieka sa stabilizovali na úrovni okolo 32 centov za kilogram, no rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné. Klesajúce náklady na krmivá a energie momentálne podporujú marže farmárov. Európske zásoby masla, sušeného odstredeného mlieka a syra klesajú, no detailnejšie posúdenie naznačuje, že zásoby sušeného odstredeného mlieka sú nadmerné, zásoby masla sú mierne nad potreby a zásoby syra sú na normálnej úrovni. Výrobcovia syrov sa rýchlo prispôsobili ruskému dovoznému embargu.
Na svetovej úrovni poklesla produkcia mlieka v prvom štvrťroku 2015 o 0,4 percenta. Predpovede pre rok 2015 sú skromné: 1,5-percentný nárast pre EÚ a 1,9-percentný pre USA. Export sušeného odstredeného mlieka bol silný, no export plnotučného sušeného mlieka trpí zníženým dopytom z Číny. Export syra utrpel zníženým dopytom z Ruska. Spotreba v domácnostiach klesá v objeme aj v hodnote.
Zrušenie mliečnych kvót a jeho dopady
Európska komisia prišla s témou zrušenia kvót na produkciu mlieka s cieľom uvoľniť trh a vytvoriť komparatívne výhody pre zvýšenie zahraničného obchodu do tretích krajín a liberalizáciu obchodu v EÚ. Rozhodnutie o zrušení kvót prišlo v období, kedy sa analyzoval nárast svetového dopytu po mliečnych výrobkoch. Trh s mliekom má však výkyvy a rast spotreby v tretích krajinách sa úplne neoveril.
Prečítajte si tiež: Organizácie prvovýrobcov mlieka na Slovensku
Dôležité je analyzovať situáciu chovu dobytka a dojníc, stav spracovateľského priemyslu, konkurencieschopnosť producentov mlieka a mliekarenského priemyslu a komparatívne výhody producentov. Je to komplexný balík problémov, ktorý je potrebné riešiť komplexne, nielen cez dotácie. Mali byť vykonané prípadové štúdie a konzultácie, ktoré by boli základom pre vyrokovanie podmienok posilnenia zdrojov na obnovu odvetvia a premietli sa do koncepcií rozvoja, programov rozvoja vidieka a štátnej podpory.
V minulosti boli vypracované štúdie, ktoré mohli byť základom pre cielené opatrenia a manažment procesu zvyšovania konkurencieschopnosti. Odvetvie bolo ponechané samé na seba, chýba koordinácia procesov vo výrobe a nadväznosti výroby a spracovateľov, vedecká a koordinačná podpora v transformácii na efektívne chovy, prenos VTR, zapojenie genetiky a plemenárskej práce, riešenie krmivárstva a výživy, aplikácie skúseností využitia technológií a techniky a starostlivosti o zvieratá.
V súčasnosti sú obrovské rozdiely v úrovni chovov. Štát sa stotožňuje s doktrínou sebestačnosti potravín, no vnútorná organizácia odvetvia, výrobné a odbytové väzby a integrované väzby medzi výrobcami a spracovateľmi nie sú koordinované tak, aby bolo odvetvie produkcie mlieka efektívne. Vznikajú rozdiely v intenzite, efektívnosti, kvalite a zdraví stád, kvalite výživy a fenotypovej schopnosti stád. Existujú chovy, ktoré produkujú 11 000 l na dojnicu, no 30 percent chovov má úžitkovosť pod 7 000 l. Celoživotná priemerná úžitkovosť kravy je v SR nad 18 000 l, no horšie podniky dosahujú len 70 percent priemeru.
Existujú rozdiely v krmivárskej a výživovej úrovni medzi podnikmi, čo sa prejavuje v efektívnosti chovu dobytka, vrátane chovu dojníc a produkcie mlieka, a v konkurencieschopnosti. Niektoré chovy majú náklady 32 centov a iné nad 50 centov na liter, pričom priemer kolíše na úrovni 38 - 45 centov. To znižuje konkurencieschopnosť niektorých producentov. Výsledkom je zánik viac ako 150 chovateľov, zníženie stavov dojníc, stagnácia produkcie mlieka a nenaplňovanie mliečnych kvót.
Úroveň podnikov je heterogénna a minimálne polovica podnikov udržiava stáda iba preto, že investovali do technológií, stád a ľudí. Mnohí chovatelia majú obavy o budúcnosť svojich investícií a zvažujú, či ísť do PRV. Obávajú sa konkurencie, reakcie spracovateľov, nízkej konkurencieschopnosti a nedostatku rezerv na preklenutie dopadov poklesu cien.
Prečítajte si tiež: Príklady odbytových činností
Zrušenie kvót sa prejaví vo väčšej ponuke mlieka v EÚ, pričom dopyt v EÚ sa nebude zvyšovať, ale bude sa zvyšovať svetový dopyt. Neočakávajú sa prebytky mlieka v EÚ, no môžu sa objavovať časové prebytky mlieka a výrobkov, ktoré budú generovať snahu predať za znížené ceny do krajín s nižšou konkurencieschopnosťou, napríklad do SR. Táto situácia bude mať vplyv na vnútorný trh s mliekom, spracovatelia budú mať menší odbyt a budú znižovať svoj dopyt po dodávkach mlieka a znižovať ceny. Bude to o kvalite mlieka a objeme od jedného dodávateľa. Tlak sa prejaví predovšetkým u malých a nekvalitných producentov a tých, ktorí majú nízku rentabilitu nákladov. Môže sa stať, že 10-15 percent producentov mlieka odíde od chovu kráv. Kvalitné podniky s vysokou efektívnosťou môžu stavy dojníc zvýšiť. Celkové saldo tohto procesu bude pravdepodobne záporné.
Ako podporiť produkčno-spracovateľskú vertikálu v SR?
Podpora by mala vychádzať z celkovej analýzy. Je potrebný ozajstný záujem na spoločnej veci. Nevyriešia to výzvy na PRV a viazané dotácie. Vyžaduje to sústavnú prácu z hľadiska prenosu VTR, hľadanie podpory v plemenárskej práci, výberovej podpory na zvýšenie genofondu, poskytnutia postupov v krmivárskej praxi, vo výžive, nasmerovania investičných podpôr na kvalitné chovy, vytvorenia kvalitných odbytových organizácií s relevantnou rokovacou silou. Je potrebné sadnúť si s odberateľmi za jeden stôl a vyjasniť si spoločné strednodobé a dlhodobé záujmy. Začať sa musí predovšetkým u chovateľov. Celková poľnohospodárska politika sa zúžila predovšetkým na štruktúru dotácií - prevádzkových a investičných, bez ďalšej pridanej hodnoty. Rozhodujúce zdroje sa tvoria v manažmente VTR, priamych nákladoch, schopnostiach obchodovať s tovarom na úrovni a hľadaní spoločnej trhovej sily.
Odbytové organizácie ako riešenie?
Slovenskí chovatelia predávajú mlieko zväčša samostatne. V SR nie sú vytvorené odbytové združenia s relevantnou rokovacou silou s minimálnym objemom okolo 100 mil. l ročne. Výkupná cena v SR je ovplyvnená otvorenosťou trhom, vývozom mliečneho ekvivalentu a dovozom podobného ekvivalentu, tlakom reťazcov na dodávky lacných výrobkov, znížením vývozu masla a sušeného mlieka tuzemských mliekarní, prebytkom výrobných kapacít a s tým spojeným tlakom na nákupné ceny mlieka. Vplyv týchto faktorov tlačí ceny mlieka pod úroveň predstavy poľnohospodárskych podnikov a pod priemerné priame náklady dosahované v SR.
Finančná podpora z agrodotácií pre organizácie výrobcov je jediná finančná podpora spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ naviazaná na produkciu. Slovenskí pestovatelia ovocia a zeleniny ju využívajú na spoločné investície a marketing, čo im umožňuje rásť. Malý, samostatne fungujúci pestovateľ si ťažko vytvára obchodné vzťahy s veľkými zahraničnými reťazcami. Organizácie výrobcov využívajú spoločné triediace aj baliace kapacity, čo je efektívne v znižovaní nákladov. Organizácia zabezpečí odbyt, ale aj poradenstvo.
Pre schválenie musí každá novovznikajúca organizácia splniť niekoľko podmienok, ktoré sa týkajú počtu členov alebo stanov, aby členovia mohli organizáciu demokraticky kontrolovať. Hlavnou podmienkou je vypracovanie päťročného operačného programu organizácie, v ktorom má hodnoverne opísať, čo je jej cieľom. Európska a národná legislatíva pomerne úzko vymedzuje, na čo organizácia (ne)môže peniaze využiť. Predovšetkým nie sú určené na financovanie jej prevádzky.
Prečítajte si tiež: Viac o mliečnom odbytovom družstve
Začínajúca organizácia si založí bankový účet, na ktorom sa vyzbierajú príspevky od členov. Tie tvoria z celkového fondu 40 percent, zvyšných 60 percent tvorí európska finančná pomoc. Organizácia si z týchto peňazí naplánuje investície, ktoré v ideálnom prípade zvýšia jej tržby z predaja. Je to úžasné, pretože keď vám niekto dá možnosť čerpať prostriedky na tržby a vy si investície naplánujete na zvýšenie tržieb, tak sa dostávate do perpetuum mobile - každá aktivita je v budúcnosti odmenená.
Na Slovensku sa zatiaľ tento model veľmi neosvedčil. V roku 2019 bolo na Slovensku uznaných len 5 organizácií výrobcov. Pre úspech odbytovej organizácie je dôležité, aby mala dlhodobejšiu víziu a na trhu vydržala čo najdlhšie. Po vzniku totiž organizácia začína od nuly, musí veľa investovať a pracovať na budovaní obchodných vzťahov. Na Slovensku sa tradične odbytovým organizáciám najviac darí v sektore ovocia a zeleniny. Ich produkcia každoročne rastie, čo má významný podiel na celkovom raste produkcie v týchto odvetviach. V sektore zeleniny organizácie výrobcov v roku 2020 zabezpečovali takmer 60 percent celkovej produkcie zeleniny na Slovensku. Dlhodobo úspešnou odbytovou organizáciou je Ovocinárske družstvo Bonum, ktorá vznikla v roku 2002 a teraz realizuje už štvrtý operačný program. Dnes má už 15 členov. Bonum využil organizáciu výrobcov na budovanie logistického centra. Pestovatelia združení pod jednou značkou si vedia vytvoriť rýchlejší a lepší vzťah so spotrebiteľom. Ovocinári z Bonumu sú úspešní aj vďaka spoločnému marketingu. V obchodoch predávajú svoje ovocie pod značkou Dobrý ježko, pod ktorú integrujú stále viac pestovateľov. Podpora cez organizácie výrobcov má aj tú výhodu, že kontroly a obstarávanie sú jednoduchšie.
Do nového programového obdobia sa zeleninármi a ovocinármi môžu inšpirovať aj poľnohospodári z ďalších sektorov. Nové pravidlá umožnia podporiť aj mliekarov a chovateľov. Záujemcovia o založenie novej odbytovej organizácie sa môžu so žiadosťou na Pôdohospodárskej platobnej agentúre prihlásiť do 15. date_range16.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce situáciu v sektore mlieka
Slováci v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú za vyspelejšími krajinami EÚ. Ak by tu bola ideálna spotreba k množstvu mlieka na trhu, zrušenie mliečnych kvót by neznamenalo problém. Momentálne je najväčší problém pokles nákupných cien mlieka. Za posledný rok na Slovensku poklesli takmer o 10 centov na kilogram a v súčasnosti sa dostali až na úroveň okolo 27 centov, čo je hlboko pod výrobnými nákladmi. Prvovýrobcovia tak momentálne aj po zohľadnení podpory zo strany štátu vyrábajú na každom litri mlieka stratu vo výške v priemere 7 až 9 centov.
Veľký pokles nákupných cien v celej EÚ spôsobila nerovnováha na trhu. Produkcia mlieka narástla rýchlejším tempom ako jeho spotreba. Napríklad len v EÚ sa produkcia mlieka zvýšila za rok 2014 až o 6,5 miliardy kilogramov, čo je asi 7 násobok ročnej produkcie Slovenska. Keďže v EÚ sa spotreba nezvyšuje a vo svete rastie len asi o 2% ročne, zvyšok mlieka zostal na trhu. Tento prebytok tlačí na ceny spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov, ale hlavne na cenu suroviny.
Ani vertikála mlieka, teda prvovýroba, spracovanie a obchod, sa nevyhla problému nevyvážených obchodných vzťahov. Obchod dlhodobo tlačí na odbytové ceny, teda na ceny, za ktoré nakupuje mlieko a mliečne výrobky od spracovateľov mlieka. Spracovatelia mlieka tento tlak prenášajú na prvovýrobcov mlieka. Podiel obchodu na cene z roka na rok narastá. Napríklad za posledný rok narástla pri 1,5% trvanlivom mlieku marža obchodu až o 20%. Spotrebiteľské ceny mlieka a mliečnych výrobkov mierne narastajú. Obchodné reťazce využívajú dumpingové ceny mlieka na prilákanie zákazníkov do svojich predajní.
Vývoj nákupných cien na Slovensku závisí od situácie na európskych a svetových trhoch. Ak sa pozrieme na celosvetový vývoj cien priemyselných komodít ako sú maslo, sušené odstredené mlieko, syry a ďalšie, na posledných burzách ešte stále ceny mierne klesajú. Z celosvetového hľadiska môže ceny mlieka ovplyvniť hlavne vývoj produkcie a spotreby, teda či bude trh schopný túto produkciu absorbovať. Dodávky mlieka v EÚ v tomto období poklesli, čo by mohlo spôsobiť uvoľnenie tlaku na trhu. Cena suroviny sa stáva v čase po zrušení mliečnych kvót jediným regulačným nástrojom na trhu s mliekom.
Slovenský sektor mlieka sa nachádza v kríze. Táto kríza by nemala nabrať rozmery „veľkej mliečnej krízy" z rokov 2008/2009, kedy prišlo k poklesu nákupných cien mlieka na Slovensku až na 18 centov. Veľké straty vtedy spôsobili to, že desiatky podnikov skončili s prvovýrobou mlieka. Súčasná kríza by mala byť „malou krízou" a nákupné ceny by nemali klesnúť pod 24 centov, čo by znamenalo pre slovenský sektor mlieka vážny kolaps. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka majú porovnateľné náklady, no nevedia konkurovať svojim európskym kolegom, pretože majú spravidla o 2-3 centy na kilogram nižšie nákupné ceny a nižšiu podporu. Toto je veľká konkurenčná nevýhoda, ktorá môže znamenať likvidáciu prvovýroby mlieka na Slovensku. Následne by logicky došlo k likvidácii spracovateľského priemyslu a slovenské mlieko a mliečne výrobky by zmizli z pultov predajní. Obchod by sa musel spoľahnúť na dovoz mlieka a mliečnych výrobkov. Okrem toho by došlo k zrušeniu súvisiacich odvetví ako sú dodávatelia ustajňovacích, dojacich, kŕmnych technológií, výživy, veterinárnych prípravkov, atď.
Slováci majú veľmi nízku spotrebu mlieka. Dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu a rok. Ak ju porovnáme s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 270 kilogramov, poprípade s odporúčanou spotrebou podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie (220 kg), treba uznať, že v tejto oblasti zaostávame za vyspelými krajinami.
Ceny mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia sú veľakrát nižšie ako slovenské. Okolité štáty svoje prebytky mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na slovenský trh za ceny, ktoré zohľadňujú výrazne vyššiu podporu ich poľnohospodárov, nižšie odvodové a daňové povinnosti a iné, skryté formy podpory, ktoré sa premietajú aj do ceny.
Ako podporiť spotrebu slovenského mlieka?
Slovenskí spotrebitelia majú v rukách silu rozhodnúť, či skončí v ich nákupnom košíku slovenský, alebo zahraničný mliečny výrobok. Oni v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či v budúcnosti bude na pultoch obchodov slovenské mlieko a mliečne výrobky, či budú na Slovensku prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka a či budú mať prácu desaťtisíce Slovákov. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo spolupracuje v otázke osvety a podpory spotreby mlieka so Slovenským mliekarenským zväzom. Spoločne realizujú propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka z domácej výroby. Vsadili na kvalitu a čerstvosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Učia spotrebiteľov čítať informácie na obale a prostredníctvom tzv. oválu s označením skratky krajiny rozoznávať označenie slovenských výrobkov od zahraničných.